Rozdielny prístup krajín k dodávateľom pre 5G siete ovplyvní celý trh, varujú európski audítori

5G antény na budove v Bordeaux. [EPA-EFE/CB]

Podľa Európskeho dvora audítorov sú rozdielne národné pravidlá pre mimoeurópskych dodávateľov komponentov problémom celého bloku. Kým niektoré krajiny sa rozhodli z telekomunikačných sietí vytlačiť napríklad čínske firmy, iné to neurobili. Audítori tiež varujú pred pomalým zavádzaním 5G sietí vo viacerých krajinách EÚ. Slovensko však patrí medzi premiantov.

Európsky dvor audítorov (EDA) vydal včera (24. januára) najnovšiu správu o stave rozvoja 5G sietí v Európskej únii. Z auditu vyplynulo, že zavádzanie 5G sietí členskými štátmi mešká. Slovensko však patrí medzi lídrov.

Inštitúcia EÚ, ktorej úlohou je kontrolovať, ako sa míňajú peniaze EÚ, odporučila, aby Komisia preskúmala rôzne prístupy členských štátov v tejto oblasti. Zároveň chce, aby zhodnotila, ako ich rozdielne politiky ovplyvňujú jednotný trh.

Pravdepodobnosť, že krajiny dosiahnu ciele, stanovené do roku 2025 je nízka u piatich krajín, vrátane Belgicka, Grécka, či Bulharska. Slovensko spoločne s ďalšími jedenástimi krajinami figuruje na špici rebríčka. Audítori tvrdia, že pravdepodobnosť splnenia európskych cieľov na rok 2025 je tu vysoká.

Únia potrebuje na 5G a optické siete minúť ďalších 300 miliárd eur

Do roku 2025 by EÚ mala do rozvoja 5G a optických sietí  naliať približne 300 miliárd eur na to, aby podporila rast ekonomiky. Odvetvie by tak dokázalo vytvoriť viac ako 2,4 milióna nových pracovných miest, tvrdia experti.

Pomalý roll-out 5G

23 členských štátov do konca roka 2020 stihlo podľa plánu spustiť komerčné služby 5G sietí. Dosiahli tak priebežný cieľ prístupu k službám aspoň v jednom veľkom meste.

Vo viacerých krajinách však stále nebol do vnútroštátneho práva transponovaný európsky kódex elektronických komunikácií a mešká aj prideľovanie frekvenčného spektra 5G. „Členské štáty zaostávajú v zavádzaní 5G sietí do takej miery, že je ohrozené splnenie cieľov EÚ,“ tvrdia audítori.

Vyzývajú preto na intenzívnejšiu podporu v celom bloku. Audítori hovoria, že náklady na zavedenie 5G sietí v celej EÚ by mohli dosiahnuť 400 miliárd eur. Ich pridaná hodnota je však oveľa vyššia.

Odhaduje sa, že plné zavedenie 5G by medzi rokmi 2021 až 2025 by mohlo zvýšiť hrubý domáci produkt v bloku až o 7,5 percenta, teda približne o bilión eur. Rovnako by mohlo na trh priniesť až 20 miliónov nových pracovných pozícií.

Spoločné pravidlá Únie zlepšili kyberbezpečnosť telekomunikačných sietí, hovoria experti

Legislatíva na európskej úrovni v oblasti kybernetickej ochrany sietí sa v ostatnom roku rýchlo vyvíjala, no podľa odborníkov stále nie je konzistentná. Naprieč Úniou sa líši aj implementácia pravidiel. Problematické má byť napríklad hlásenie kybernetických incidentov.

Rozdielny prístup voči mimoeurópskym dodávateľom

„Šesť z ôsmich najväčších dodávateľov, vrátane spoločností Huawei a Samsung, nemajú sídlo v EÚ. To znamená, že legislatíva v krajinách mimo EÚ sa môže výrazne líšiť od noriem bloku, napríklad pokiaľ ide o ochranu osobných údajov,“ povedala hlavná autorka správy Annemie Turtelboom.

Ako príklad uviedla Švédsko, ktoré zakazuje čínskym firmám ako Huawei prístup do svojej telekomunikačnej infraštruktúry, zatiaľ čo Nemecko nie.

Podľa audítorov priniesol „súbor nástrojov“, tzv. 5G Toolbox, ktorý Komisia a krajiny EÚ prijali pred dvoma rokmi  pričom mal pomôcť ochrániť 5G siete pred špionážou alebo sabotážou – iba nezáväzné pravidlá. Navyše súbor nebol ani dostatočne jasný, pokiaľ ide o definovanie a obmedzenie „vysokorizikových dodávateľov“. EDA preto varuje pred pretrvávajúcim rizikom, že členské štáty nebudú riešiť aspekty bezpečnosti siete koordinovaným spôsobom.

Rovnako vyzýva Komisiu, aby monitorovala prístupy členských štátov k bezpečnosti 5G sietí aj v oblasti zahraničných subvencií pre predajcov komponentov. Európska exekutíva totiž podľa nich „nemá dostatočné informácie o tom, ako členské štáty zaobchádzajú s potenciálnymi substitučnými nákladmi, ktoré by mohli vzniknúť, ak by prevádzkovatelia mobilných sietí museli bez prechodného obdobia odstrániť zariadenia rizikových predajcov zo sietí EÚ“.

Slovensko už problematiku rieši. Zákonom o kybernetickej bezpečnosti sa zaviedol zákaz technológie alebo služby po posúdení rizík, ktoré predloží Národný bezpečnostný úrad. Progres vítajú aj európski audítori.