Ruská dezinformačná kampaň o Azovskom mori trvá už vyše roka

Ruský prezident v televíznej debate. [EPA-EFE/Alexei Druzhinin/Sputnik/Kremlin Pool Mandatory]

V čase, keď Rusko v Kerčskom prielive zaútočilo na tri ukrajinské plavidlá už dezinformačná kampaň okolo Azovského mora trvala viac než rok, informoval eurokomisár Julian King.

Eurokomisár pre bezpečnosť Julian King upozornil na aktivitu ruských médií, ktorá predchádzala útoku ruského námorníctva na tri ukrajinské armádne lode plávajúce cez Kerčský prieliv v Azovskom mori na konci novembra.

Ruské médiá od septembra 2017 šírili správy o ukrajinskom bagrovaní morského dna, infikovaní Azovského mora cholerou, či dokonca o plánovanom nukleárnom útoku na most medzi okupovaným Krymom a ruskou pevninou.

Katastrofe „zabránilo chrabré ruské námorníctvo“

„Pokiaľ ste si mysleli, že incident z minulého novembra prišiel z čistého neba, ste na omyle,“ povedal King na bruselskej konferencii organizovanej nemeckým think-tankom Marshall Fund.

„Dezinformačná kampaň začala pred takmer rokom, kedy začali ruské médiá šíriť správy o bagrovaní morského dna v Azovskom mori ako prípravy na umiestnenie flotily NATO v oblasti,“ pokračoval King.

„V lete sme tu mali správy, že Ukrajina infikovala Azovské more cholerou. V septembri Rusi pokračovali predpoveďami o provokáciách NATO na azovskom pobreží.“

Podľa Rusov Američania plánovali konflikt v Čiernom mori medzi Ukrajincami a Rusmi už od 90. rokov. King dodal, že ruské médiá informovali aj o spoločnom pláne britských a ukrajinských tajných služieb prepašovať na Krym nukleárnu zbraň s cieľom odpáliť novopostavený most medzi Krymom a Ruskom.

Tomuto scenáru podľa ruských médií zabránil až „statočný zásah ruských jednotiek“.

V októbri sa propaganda stupňovala. Viaceré ruské v tomto čase médiá označovali Azovské more za „naše“.

Budovanie mostov európsko-ruskej spolupráce? Keď prídu problémy, mosty padajú prvé

Cesta spolupráce medzi Moskvou a Bruselom vedie cez Kyjev. Bez riešenia na Ukrajine sa vzťahy nezlepšia a európske sankcie preto musia pokračovať, hovoria experti.

„Európsko-ruské vzťahy sú dôležitým komponentom mieru a stability v Európe,“ uviedol na úvod diskusie Rusko a Európska únia: Realita a vyhliadka vzájomných …

Vytváranie nepravdivých správ a naratívov sa nezastavilo ani po incidente z novembra. Provládne médiá venujú konfliktu a dianiu na Ukrajine ako takému obrovské množstvo priestoru. Niektoré z nich majú pre „ukrajinskú agresiu v Kerčskom prielive“ vytvorené celé rubriky.

Analytici predpokladajú, že pre nízku podporu politiky prezidenta Putin zvolil podobnú taktiku ako to bolo v prípade Krymu. Po tom, čo Rusko Krym anektovalo v roku 2014, výrazne stúpla prezidentova podpora.

Aktuálnym terčom ruskej dezinformačnej kampane sú takisto protesty „žltých viest“ vo Francúzsku, ktoré sú podľa správ ruských médií organizované Spojenými štátmi ako reakcia na snahy prezidenta Emmanuela Macrona o vytvorenie spoločnej európskej armády.

Ukrajina žiada rozšírenie sankcií

Kingove vyjadrenia prichádzajú v čase, kedy sa Európska komisia rozhodla zvýšiť výdavky na boj s dezinformáciami zo súčasných 1,9 milióna na päť miliónov eur.

Plán Komisie počíta aj so systémom rýchleho varovania, kde sa členské štáty budú môcť vzájomne informovať o hrozbách plynúcich z dezinformácií. Tlačí taktiež na väčšiu zodpovednosť zo strany technologických gigantov ako Facebook, Google či Twitter.

Brusel nedávno rozšíril protiruské sankcie o deväť ľudí participujúcich na novembrových voľbách v samozvaných východoukrajinských republikách, ktoré Brusel označil za „nelegálne“ a „nelegitímne“.

Únia sa pripravuje na odvrátenie pokusov o manipuláciu eurovolieb

Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.

V pondelok (10. novembra) sa zasadania Rady Európske únie v Bruseli zúčastnil ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, ktorý svojich kolegov informoval o dianí v Azovskom mori a žiadal o nové protiruské sankcie v súvislosti s incidentom.

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničie a bezpečnosť Federica Mogheriniová Klimkovu účasť označila za dôležité gesto a prejav podpory Únie Ukrajine v boji s ruskou agresiou.