Slováci obmedzujú online komunikáciu so štátom najviac spomedzi krajín Únie

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Podľa Eurobarometra sa obyvatelia Slovenska obávajú o bezpečnosť elektronickej komunikácie so štátom, a preto sa elektornickým službám verejnej správy vyhýbajú. Na rozdiel od priemeru v Európe sa však oveľa menej boja využívania verejného Wi-Fi.

Takmer každý piaty Slovák (19 percent) pre obavy o bezpečnosť obmedzuje alebo úplne odmieta komunikovať s verejnou správou a využívať jej služby cez internet. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Voči elektronických službám štátu a komunikácii s verejnou správou tak majú Slováci najväčšiu nedôveru v celej Európskej únii.

Priemerom v bloku je iba osem percentná nedôvera. Zdieľať svoje osobné údaje na sociálnych alebo profesionálnych sieťach sa v kontexte bezpečnosti obáva každý štvrtý Európan.

Verejnej Wi-Fi sa Slováci neboja

Výrazne častejšie, ako je v EÚ bežné, sa Slováci obmedzujú alebo sa úplne vyhýbajú aj zverejňovaniu osobných údajov na sociálnych sieťach. Týka sa to až 36 percent obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo priemer EÚ je 25 percent.

Na druhej strane, v porovnaní s obyvateľmi iných krajín Únie sa o niečo menej obávajú nakupovania cez internet, alebo využívania verejné bezdrôtových Wi-Fi sietí.

Technológia na rozpoznávanie tváre môže byť v Únii obmedzená, firmy chcú regulácii menej

Riaditeľ spoločnosti Google vyzval na „medzinárodné zosúladenie“ budúcich pravidiel o umelej inteligencii. Pozície EÚ a Spojených štátov sa však v tejto otázke značne líšia, Eurokomisia má údajne zvažovať dočasný zákaz technológii na rozpoznávanie tváre na verejných priestranstvách.

Dôvod, prečo Slováci považujú využívanie služieb eGovernmentu spomedzi sledovaných aktivít za jednu z najrizikovejších, hoci inde v EÚ vzbudzuje naopak najmenšie obavy, je podľa konzultanta spoločnosti Flowmon Networks pre strednú a východnú Európu Romana Čupku všeobecne zlá povesť elektronických služieb verejnej správy na Slovensku.

„V pamäti ľudí rezonuje aj medializácia informácií o možnosti hacknutia elektronických občianskych preukazov,“ dodáva.

Problém s bezpečnosťou pri používaní internetu mala za ostatný rok v štatistickom zisťovaní Eurostatu vyše tretina obyvateľov EÚ a minimálne jeden problém súvisiaci s bezpečnostnými incidentmi priznala zhruba každá desiata (12 percent) zo 160 tisíc oslovených firiem. Na Slovensku potvrdilo problémy v súvislosti s IT bezpečnosťou až 15 percent podnikov, čo je približne o desatinu viac ako je priemer EÚ.

Eurostat uvádza, že až 90 percent firiem na Slovensku a 93 percent v EÚ s viac ako desiatimi zamestnancami má zavedené aspoň jedno bezpečnostné opatrenie. Podľa Čupku však ide zvyčajne o bežný antivírus či firewall, a tie nie sú voči aktuálnym hrozbám dostatočné.

Dokazujú to aj čísla Eurostatu, podľa ktorých narušenia IT bezpečnosti spôsobovali vlani v európskych firmách najčastejšie problémy s dostupnosťou služieb. Môže ísť nielen o webové služby poskytované zákazníkom, ale aj o služby využívané zamestnancami pri každodennej práci.

Sledujú nás online platformy? Komisia pre GDPR po prvýkrát detailne preveruje technologických gigantov

Ochrana osobných údajov v Únii platí vyše roka, no exemplárne tresty za porušovanie GDPR zatiaľ neudelili. To sa čoskoro môže zmeniť. Najnovšie prípady, v ktorých figurujú spoločnosti Google a Facebook, by mohli vytvoriť európsky precedens.

Opatrnosť medzi Európanmi

Podľa Eurostatu obmedzilo v Únii zdieľanie svojich osobných údajov v minulom roku až 44 percent Európanov.

Činnosti, ktorým sa obyvatelia EÚ väčšinou vyhýbali kvôli obavám o bezpečnosť, spočívali v poskytovaní osobných údajov spoločnostiam alebo profesionálnym sieťovým službám (25 percent populácie). Obavy o bezpečnosť obmedzili alebo zabránili využívať verejnú Wi-Fi sieť približne 19 percentám ľudí a 17 percentám pri sťahovaní softvéru, aplikácií, hudby, video súborov, hier alebo iných súborov. Asi 16 percent Európanov uviedlo, že sa vyhli online nakupovaniu a 13 percent aj internet bankingu.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Najjednoduchšie svoje osobné údaje online zverejňujú Maďari a Bulhari (obe krajiny po osem percent). Naopak Francúzi (40 percent) a Holaňďania (39 percent) si dávajú najväčší pozor.

Pri verejnej Wi-Fi sietí sa o bezpečnosť obáva najmenej obyvateľov Bulharska a Litvy (po tri percentá). Najopatrnejší sú opäť Holanďania (37 percent).