Slováci sú v počítačoch zručnejší ako priemer Európy, zaostávajú ale vo väčšine digitálnych ukazovateľov

Každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie. [Pixabay]

Index eurokomisie potvrdil, že Slovensko sa v digitalizácii ekonomiky a spoločnosti lepší, ostávajú ale problematické oblasti. Napríklad výmena dát o pacientoch medzi lekármi je v Európe najslabšia práve u nás.

Európska komisia zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019. Ten od roku 2015 monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín EÚ v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti.

Slovensko obsadilo v indexe DESI 21. miesto spomedzi 28 členských štátov EÚ. Oproti poslednému roku si polepšilo najmä vďaka tomu, že podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ. Darí sa pri pokrývaní širokopásmovým internetom, no tradične zaostáva verejná a štátna správa, predovšetkým digitalizácia zdravotných služieb.

Európa celkovo v digitalizovaní napreduje. Až 83 percent Európanov surfuje na internete aspoň raz týždenne. Pred piatimi rokmi to bolo 75 percent.

Pomerne vysoký je však aj počet takých Európanov, ktorí nikdy na internete neboli, až 11 percent. Najviac ich žije v Portugalsku, Grécku a Bulharsku, pričom ide o vekovú skupinu 65 až 74 rokov. Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá.

Najzásadnejšie zmeny v počte používateľov v Únii zaznamenalo využívanie videohovorov a videa na požiadanie.

Lepší sa pokrytie sieťami

Na Slovensku je viditeľný podstatný nárast rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pokrytia. Hoci 88 percent slovenských domácností má u nás možnosť pripojiť sa na širokopásmový internet, stále je to oproti európskemu priemeru (97 percent) málo a Slovensko je v tomto indexe tretie od konca.

Podobný je stav v pokrytí sieťami 4G. Slabé využívanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia vôbec nezodpovedá dostupnosti siete, prízvukuje správa.

V Únii finišujú aukcie frekvenčných pásiem pre 5G siete, Slovensko zatiaľ dátum nemá

Do júna 2020 musia krajiny EÚ zabezpečiť prístup na budovanie 5G sietí vo frekvenčnom pásme 700 MHz. U slovenských susedov finišujú prípravy, aukcia v Nemecku prebieha od marca a vydražená suma už prekročila päť miliárd eur.

Pomerne pozitívne Komisia hodnotí pripravenosť Slovenska na zavedenie 5G sietí. Slovensko je spomedzi 28 členských krajín EÚ trináste najpripravenejšie, no žiadnu z meraných hodnôt štatisti nešpecifikujú.

Ministerstvo dopravy a výstavby sa chystá vypracovať pre zavádzanie 5G sieti aj akčný plán, no Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb doteraz nepredstavil podrobné plány skúšok 5G sietí alebo ich zavádzania.

Úrad však pripomína, že „žiadnu takú povinnosť podľa zákona o elektronických komunikáciách a ani podľa Rozhodnutia (EÚ) 2017/899 o využívaní frekvenčného pásma 694 – 790 MHz v Európskej únii nemá“.

Včasné vypracovanie stratégie 5G sietí a jej implementácie by mohlo Slovensku pomôcť vyriešiť niektoré potreby trhu, tvrdí správa. Komisia zdôrazňuje najmä nutnú intenzívnejšu koordináciu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami.

Slovensko navyše môže na zlepšenie infraštruktúry stále využívať eurofondy. V rámci operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ zostáva vyčerpať 68 miliónov eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pripomína eurokomisia. Hoci z programu na rozvoj vidieka bolo určených 27 miliónov eur na pripojenia v obciach do 500 obyvateľov, ministerstvo dopravy chce časť týchto prostriedkov prerozdeliť na projekty, ktoré s pripojením na internet nesúvisia.

Verejné orgány dokončujú novú stratégiu pre digitálnu transformáciu Slovenska s výhľadom do roku 2030. Vláda ju chce schváliť ešte tento rok.

Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici ale upozorňujú, že len málo odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Problematická digitalizácia slovenského zdravotníctva

Digitalizácia verejného sektora je ďalším z hodnotených parametrov DESI. Najviac je správa členských krajín EÚ digitalizovaná vo Fínsku a Estónsku, najmenej v Maďarsku, Grécku a Rumunsku. Slovensko je medzi krajinami Vyšehradu tesne za Českom, na 21. mieste. Vo využívaní služieb e-governmentu, Slovensko predbehlo Českú republiku, v EÚ je však stále pod priemerom.

Európska komisia u Slovenska v oblasti verejnej správy ocenila najmä pokrok v prístupe k verejným dátam. V EÚ je Slovensko v tejto oblasti ôsme. Pozitívna má byť nová povinnosť všetkých verejných orgánov komunikovať elektronicky s podnikmi registrovanými na Slovensku, ako aj zásada „jedenkrát a dosť“, na základe ktorej nemusia podniky niekoľkokrát zasielať verejným orgánom tie isté údaje.

Problematické je skôr zdravotníctvo, kde si menej ako 10 percent lekárov dokáže vymieňať dáta o pacientoch elektronicky. Európsky priemer je pritom štyrikrát vyšší. Slovensko je na úplnom chvoste rebríčka. Napríklad v Dánsku je to až 98 percent dát.

Zamknutá plechová skriňa vs. dátové centrum: Najväčšou hrozbou je zlyhanie ľudského faktora

V čase, keď sa elektronizuje ďalšia zo základných služieb štátu – zdravotníctvo, je treba myslieť aj na jej bezpečnosť. V kybernetickej oblasti sa ale tradične najpomalšie prispôsobuje ľudský faktor, ktorý zároveň predstavuje aj jedno z najväčších rizík v bezpečnosti.

Počet elektronických lekárskych predpisov, vydaných u nás, dokonca výskumníci ani nezarátali, nakoľko dodané informácie považovali za „málo spoľahlivé“. V januári minulého roka zaviedla slovenská vláda centrálny systém elektronického zdravotníctva (tzv. e-Zdravie), ktoré okrem iného umožňuje vypisovať elektronické lekárske predpisy alebo si dohodnúť návštevu u lekára online. Teoreticky tiež systém dokáže uchovávať elektronické zdravotné karty všetkých občanov, no doteraz ho využilo iba 7 000 pacientov.

Od jeho spustenia lekári vypísali viac ako 63 miliónov elektronických lekárskych predpisov a zaregistrovali 19 miliónov vyšetrení. Systém však pacienti využívajú len minimálne, tvrdí Komisia. Slovenskí odborníci hovoria o slabej informovanosti verejnosti.

Digitálny obchod rastie pomalšie, ako sa čakalo

Digitálnu transformáciu európskych podnikov poháňajú rýchle širokopásmové pripojenia, sociálne médiá a mobilné aplikácie. Komisia konštatuje, že hoci podniky digitálne technológie využívajú stále viac, internetový obchod rastie iba pomaly. Najpomalšie v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku a Poľsku.

Každá piata firma v Únii využíva na komunikáciu a spoluprácu so svojimi zákazníkmi sociálne médiá a približne 12 percent analyzuje aj nazbierané veľké dáta. Približne 17 percent malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ predáva svoj tovar a služby online, pričom ani tento počet v ostatných rokoch zásadnejšie nerastie.

V elektronickom predaji je vo všetkých troch sledovaných ukazovateľoch (percentuálny podiel MSP predávajúcich online, obrat z elektronického obchodu ako percento z celkového obratu MSP a percento MSP, ktoré predávajú online aj cezhranične) patrí Česká republika do prvej päťky zo všetkých krajín EÚ.

Slovensko aj tu ostáva pod európskym priemerom. Podiel používateľov internetu na Slovensku, ktorí ponúkajú tovar a služby na predaj online, sa však zvýšil o 15 percentuálnych bodov na 29  percent, čo je šiesty najlepší výsledok v EÚ.

Sme pripravení na revolúciu v preškoľovaní? Automatizácia mení spôsob práce aj potrebné zručnosti

Technologické zmeny môžu viesť ku kvalitnejšiemu životu a k lepšej práci, ale aj k rastu nerovnosti a polarizácie. Pokiaľ proces zmien a preškoľovania ponecháme v rukách súkromných spoločností, dotkne sa iba tretiny vyššie postavených zamestnancov, tvrdí Svetové ekonomické fórum.

Len 6,7 percent európskych podnikov využíva robotov (najviac v Španielsku) a čosi viac ako 4 percentá používa 3D tlačiarne (najviac vo Fínsku).

Slovenské podniky sú za využívanie nových technológií, index využívania digitálnych technológií však svedčí o tom, že každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie a iba 13 percent firiem je vysoko digitalizovaných, pričom priemer EÚ je 18 percent.

Slovensku patrí vo výrobnom sektore 15. miesto v intenzite robotizácie na svete so 151 priemyselnými robotmi na 10 tisíc zamestnancov.