Slovenské siete pandémiu zvládli, aj keď spotreba dát domácností narástla o polovicu

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Mick Tsikas]

Spotreba dát v domácnostiach aj na mobiloch počas minulého roka výrazne stúpla. Operátori však tvrdia, že problémy im to nespôsobilo, keďže do infraštruktúry pravidelne investujú.  Podľa expertov sa telekomunikačný sektor musí pripraviť na náhle zmeny dopytu aj do budúcnosti.

Pracovníci v domácich kanceláriách a deti zo škôl pred obrazovkami: pandémia zmenila užívateľské správanie a využívanie dát, ktoré namiesto kancelárií prúdili v omnoho väčších objemoch do domácností.

V Európe to potvrdzuje aj nedávno publikovaná štúdia Európskej asociácie telekomunikačných operátorov (ETNO). Tá tvrdí, že spotreba v bežnej európskej domácnosti sa v polovici minulého roka pohyboval na úrovni štyri až 18,5 Gb na deň.

Globálny prenos dát v minulom roku počas lockdownov poskočil o 50 percent. Napríklad americkí operátori zaznamenali priemerný medziročný nárast o 16 percent, čo prisudzujú najmä rozširovaniu využívania streamovacích služieb a smart televízií.

Zmenila sa ale aj štruktúra toho, ako a kedy používatelia siete využívali. Podľa prieskumov sú siete najviac zaplnené ráno a neskoro večer. Počas pracovných dní sa ich využívanie oproti predpandemickým časom dramaticky zmenilo. Rozdiely v používaní počas víkendu sú však minimálne.

Únia potrebuje na 5G a optické siete minúť ďalších 300 miliárd eur

Do roku 2025 by EÚ mala do rozvoja 5G a optických sietí  naliať približne 300 miliárd eur na to, aby podporila rast ekonomiky. Odvetvie by tak dokázalo vytvoriť viac ako 2,4 milióna nových pracovných miest, tvrdia experti.

Medzinárodný trend aj na Slovensku

Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) odhaduje, že využitie medzinárodnej šírky pásma medzi rokmi 2019 a 2020 globálne vzrástlo o 38 percent, čo prevyšuje mieru rastu v predchádzajúcom roku o 6 percentuálnych bodov. V tomto prípade však ide o kombináciu rôznych používateľov, nielen domácností.

„Najvyššie medzinárodné využitie šírky pásma sa vyskytuje v Ázii a Tichomorí s rýchlosťou viac ako 300 terabitov za sekundu, za ktorou nasleduje Európa (viac ako 150 Tb/s) a Amerika (viac ako 140 Tb/s),“ uvádza ITU v nedávno publikovanom prehľade.

Investície do širokopásmových sietí: Vláda chce regulovať ceny prenájmu existujúcej aj novej infraštruktúry

Kým slovenská vláda sa stále nedohodla na tom, kde, ako a za koľko ťahať širokopásmové siete, národný plán obnovy je konkrétnejší. Štát chce podľa neho budovanie sietí podporiť z verejných zdrojov, no ceny ich prenájmu regulovať.

Slovenskí operátori majú so sieťovou prevádzkou podobné skúsenosti. Jednohlasne tvrdia, že nárast využívania pevného internetu zaznamenali najmä domácnosti a mobilný internet, a to najmä v časoch lockdownov.

Orange zaznamenal 35 percentný medziročný nárast dátovej prevádzky v mobilnej sieti, pričom v 4G sieti, kde sa realizuje väčšina dátových prenosov, bol nárast ešte väčší, až 52 percent. V pevnej sieti stúpla prevádzka aj Telekomu, a to o 50 percent. V mobilnej sieti bol nárast až dvojnásobný, pričom spoločnosť hovorí, že to ovplyvnila aj paralelná promo kampaň. Spoločnosť O2 potvrdzuje 40 percentný nárast v spotrebe dát pri domácom pripojení a 25 percentný pri mobilnom internete. 4ka hovorí o „skokovom zvyšovaní priemernej spotreby na zákazníka“.

Lokálni poskytovatelia internetu uvádzajú náraste o polovicu v čase tvrdého lockdownu a o približne 30 percent v čase voľnejších protipandemických opatrení.

Siete nápor zvládajú

Podľa akademickej štúdie o dopadoch pandémie na internetovú prevádzku z októbra 2020 je fakt, že internet a siete nápor zvládli, „skutočným úspechom“. Výskumníci konštatujú, že „internet uspokojil nepredvídaný dopyt (počas pandémie) bez správ o veľkých výpadkoch alebo zlyhaniach vo vyspelejších krajinách“.

Čo sa rýchlosti a kapacity pripojenia týka, ani akadémia nenašla v minulom roku „nijaké dôkazy o tom, že by sa prevádzka zmenila v dôsledku fungovania siete čase pandémie“.  Z hľadiska prevádzkovateľov siete tak konštatujú, že zvládanie pandémie vyžadovalo u operátorov „určité zvýšenie kapacity portov, ale zdá sa, že inak prevádzku nápor neovplyvnil“.

Tieto závery potvrdzujú aj operátori na Slovensku. Hoci je nárast prevádzky neustály a podľa operátorov by pokračoval aj ak by k pandémii nedošlo, napriek tomu sa s nim vysporiadali.

Slovensko čelí právnemu konaniu pre smernicu z oblasti telekomunikácií

Okrem Fínska, Maďarska a Grécka zatiaľ žiadna z krajín EÚ do svojej legislatívy nepremietla spoločný európsky kódex elektronických komunikácií. Na nápravu majú krajiny dva mesiace.

Napríklad Michal Rybárik, predseda predsedníctva Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu hovorí, že sa za dekádu vysporiadali s nárastom rádovo na sto až tisícnásobne vyššie hodnoty. „Lockdownový nárast na jedenapolnásobok je v podstate niečo, čo zažívame bežne, a lockdown zmenil situáciu iba tak, že tento nárast nastal o niekoľko mesiacov skôr, než by bol nastal za bežnej situácie,“ vysvetľuje Rybárik.

Potvrdzuje, že v niektorých lokalitách preto menší operátori museli „prehodnotiť plány a zvážiť, ako zvládnuť posilnenie kapacity siete skôr a ešte k tomu za mimoriadnych opatrení v kombinácii so zimným obdobím, ktoré nie je na výstavbu či modernizáciu sietí ideálne“.

Najväčší slovenskí operátori rovnako nápor zvládli. Tereza Molnár, hovorkyňa O2 hovorí, že vzhľadom na dopyt, pristúpila spoločnosť „počas prvej vlny pandémie k zvýšeniu rýchlosti sťahovania po prečerpaní FUP (teda tzv. Fair Use Policy, teda férové dátové limity, pozn. red,) na päťnásobok,“ a využívateľom ďalších služieb následne „natrvalo navýšili objem dát v plnej rýchlosti“, iným O2 zvýšilo „pripojenie v plnej rýchlosti až na 1TB“.

Telekom sa na „nekonečné dáta“ pripravoval aj marketingovou kampaňou. Michal Korec, hovorca pre služby a financie spoločnosti preto potvrdzuje, že mali mobilnú „sieť pripravenú na vyšší nápor, čo sa oplatilo“. „Koncom apríla sme začali dočasne zrýchľovať aj pevný domáci internet,“ dodáva Korec.

Alexandra Piskunova, hovorkyňa Orange hovorí, že ani ich spoločnosť neregistrovala významné problémy, ktoré by nárast spotreby dát spôsobil. Dodáva však, že začiatkom pandémie sa objavovali výpadky, „spôsobené prepojmi medzi našou sieťou a sieťami ostatných operátorov, ktoré neboli nadimenzované na takýto extrémny nárast prevádzky“. Piskunová hovorí, že Orange do modernizácie a výmeny technológii investoval v uplynulých troch rokoch 144 miliónov eur, pričom zmodernizoval viac ako 2 400 základňových staníc.

„Včasným posilnením kapacity siete a hlasových prepojov, sme udržali stabilitu a plnú funkčnosť, viac-menej bez akýchkoľvek vážnejších výkyvov,“ potvrdila pre portál EURACTIV Slovensko aj 4ka. Najmladší operátor tvrdí, že sieť priebežne zhusťoval, a to budovaním o 25 percent viac základňových staníc viac, ako bolo v pôvodnom pláne.

Dáta sú ropou 21. storočia. Ako sa o ne stará Slovensko?

Pandémia ešte jasnejšie poukázala na problém, ktorý má Slovensko s vlastnými dátami. Pri otázkach o dátovej politike sa rezorty zväčša odvolávajú na ministerstvo informatizácie. Tomu však chýbajú jasné kompetencie. Pomôcť môže pripravovaný zákon o údajoch, ktorý však čelí stovkám pripomienok. 

Čo ďalej?

Na zvládnutie tohto rastúceho dopytu na sieťach je podľa spoločností, združených v európskej asociácii ETNO „prioritou nasadenie kombinácie sietí 5G a optických sietí“. Myslia si to aj slovenskí operátori. Do budúcna však neplánujú rozširovať svoje dátové limity, a to najmä pre férovosť využívania sietí.

Tieto obmedzenie sú podľa Terezy Molnár z O2 nastavené najmä preto, aby „veľmi malá skupina zákazníkov, ktorí využívajú dáta neštandardne, nepoužívala služby na úkor drvivej väčšiny, ktorej by týmto správaním mohli zhoršiť používateľskú skúsenosť“. Spoločnosť však plánuje „prinášať zmeny, ktoré budú na nich reflektovať,“ dodáva Molnár.

Podobne ako O2, aj Telekom tvrdí, že príchod sietí nových generácií bude mať významný vplyv na ďalší rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry na Slovensku: „Naša aktuálna ambícia je investovať do optiky ďalšie obrovské prostriedky, a v horizonte niekoľkých rokov sa chceme dostať k pokrytiu jedného milióna domácností,“ uviedol hovorca Michal Korec.

Podľa Orange-u nie je v súčasnosti nutné obnovovať telekomunikačnú infraštruktúru na Slovensku, keďže do svojich sietí dostatočne v minulosti investovala. „Je na mieste pokračovať v začatom trende „fibernetizacie“ Slovenska s cieľom pokryť čo najviac domácnosti optikou,“ dodáva Alexandra Piskunová.

Lokálni poskytovatelia internetu naopak prízvukujú potrebu decentralizovať slovenský internet a vybudovať regionálne internetové uzly. „Centrum slovenského internetu je totiž  historicky Bratislava, a náklady na prenos dát z Bratislavy najmä na východ sú až absurdne vysoké,“ vysvetľuje Michal Rybárik. 4ka dodáva, že keďže s príchodom nových smartfónov a technológií bude dopyt po službách stále rásť, „zmysluplná revitalizácia telekomunikačnej infraštruktúry bude preto určite potrebná“.

Výskumníci zdôrazňujú, že pandémia COVID-19 opätovne potvrdila, že správanie používateľov v používaní internetu a využívaní dát môže rýchlo meniť, a preto je zo strany operátorov sietí potrebné pripraviť sa na náhle zmeny dopytu aj do budúcnosti.