Slovensko už zdaňuje digitálne platformy, chystá sa na internetových gigantov aj kryptomeny

Modely digitálnych podnikov dosahujú efektívnu daňovú sadzbu v Únii v priemernej výške 8,5 percenta. [Pixabay]

Novela zákona o dani z príjmov, ktorá do platnosti vstúpila od nového roka, zavádza povinnosť registrácie digitálnych platforiem, ktoré ponúkajú služby na území Slovenska. Dotýka sa to zatiaľ len ubytovacích a dopravných platforiem ako Uber, Air B&B alebo Booking.com. Ministerstvo ale sľubuje aj kroky voči internetovým gigantom ako Google či Facebook a progresívnejšie sa obzerá aj po možnostiach a spôsoboch zdaňovania kryptomien ako Bitcoin.

Novelizovaný zákon z dielne ministerstva financií požaduje, aby sa platformy, poskytujúce dopravné a ubytovacie služby od 1. januára 2018 registrovali u nás tak, ako to robia akékoľvek iné zahraničné firmy. Ich odvedená daň by následne mala štandardnú formu dane z príjmu.

Ak sa platforma dobrovoľne neprihlási, daniari si posvietia na domácich poskytovateľov služieb, ktoré platformy využívajú. Stovky osôb, ktoré na Slovensku ponúkajú svoje byty na krátky prenájom, alebo prostredníctvom aplikácie vozia zákazníkov vlastným osobným automobilom, by mali platiť zrážkovú daň. V praxi by z každého eura, ktoré samotný poskytovateľ služby zaplatí zahraničnej platforme, mal zaplatiť ďalších 19 až 35 centov, podľa toho, v ktorej krajine platforma sídli.

Presný spôsob kontroly toho, ktorý slovenský podnikateľ, či fyzická osoba využíva na poskytovanie svojich služieb zahraničnú platformu však môže byť výrazne komplexný. Podľa ministerstva financií preto bude správca dane „využívať všetky nástroje, vrátane daňových kontrol a medzinárodnej výmeny informácií“.

OECD: Digitálne hospodárstvo rastie, no darí sa tým, ktorí sledujú najnovšie trendy

Slováci patria v Európe medzi tých, ktorí sa najviac obávajú online reklamy šitej na mieru.

Zrážková daň vs. dvojité zdaňovanie

Od januára by sa mali registrovať zatiaľ len platformy. Ministerstvo financií však sľubuje aj ďalšie kroky: „Je naším cieľom čím skôr rozšíriť zdaňovanie aj na iné oblasti digitálnej ekonomiky,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor ministerstva.

Hoci opatrenia a novela sú už platné, spoločnosti chcú ďalej s daniarmi diskutovať. Spoločnosť Uber, ktorá prostredníctvom aplikácie ponúka prepojenie vodičov a osôb, ktoré potrebujú odvoz, je príkladom zahraničnej, holandskej spoločnosti, ktorá je na Slovensku riadne registrovaná. Podľa hovorkyne spoločnosti pre Slovensko a Českú republiku, Miroslavy Jozovej chce Uber pokračovať v dialógu s miestnymi daňovými orgánmi tak, „aby dospeli k dohode“.

„Väčšinový podiel príjmov, ktoré naša platforma generuje, smeruje k vodičovi a tieto peniaze tak ostávajú v lokálnej ekonomike,“ pripomína hovorkyňa.

„Veríme, že tento nový zákon sa z dôvodu existujúcich daňových dohôd na spoločnosť Uber nevzťahuje,“ hovorí Jozová a odkazuje sa na platnú zmluvu medzi Slovenskom a Holandskom o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa tejto zmluvy ešte zo sedemdesiatych rokov, ktorá sa obnovila po vzniku samostatnej republiky sa daň, ktorú poskytovateľ alebo zamestnanec odviedol v krajine, kde pracuje, započíta voči dani, ktorú má zaplatiť v krajine jeho pobytu. Práve zdaňovanie osôb, ktoré servis spoločnosti ponúkajú v inej krajine, akým je sídlo ich spoločnosti, je ešte stále predmetom diskusií.

Internetoví giganti sú na rade

Minulý týždeň sa minister financií Peter Kažimír nechal počuť, že zmeny v zdaňovaní spoločností, pôsobiacich na digitálnom trhu by sa mali postupne rozširovať aj ďalej. Najbližšie by ich mali pocítiť internetoví giganti, vrátane spoločnosti Google a Facebook.

Podobne ako Uber je aj Google na Slovensku riadne registrovanou spoločnosťou. „Google platí dane v súlade so zákonmi vo všetkých krajinách, v ktorých podniká, vrátane Slovenska,“ pripomína Alžbeta Houzarová, PR manažérka Google pre Českú republiku a Slovensko.

Ak sa bude situácia meniť, spoločnosť bude na nové zákony reagovať: „Politici, respektíve vlády, majú právomoc zmeniť tieto pravidlá, pokiaľ sú z nejakého dôvodu nevyhovujúce. Ak dôjde k ich zmene, budeme tieto nové pravidlá rešpektovať a konať v ich súlade,“ dopĺňa Houzarová.

Najpopulárnejší internetový vyhľadávač na svete odvádza najviac daní v Spojených štátoch, kde zamestnáva aj najväčší počet inžinierov a vývojárov. Spoločnosť platí po celom svete daň v priemere 20 percent, na Slovensku to bolo v roku 2016 pri príjme 1,3 milióna eur 3,6 percenta.

Slováci budú môcť ukázať svoj účet v banke aj Google-u či Facebook-u

Po autorizácii majiteľom si od januára môžu účet prezrieť aj tretie subjekty.

Neprebádané vody

Na decentralizované digitálne meny, ktoré využívajú princípy kryptografie, sa postupne a v rôznej miere zameriavajú úrady v celej Európe. Situácia je v ich prípade o čosi komplikovanejšia, nakoľko digitálne meny nepoznajú hranice ani štandardné regulácie. Technológia, ktorú využíva napríklad Bitcoin, je novou metódou spravovania blokov informácii o používateľoch, bez toho, aby medzi dvomi používateľmi figurovala tretia strana, teda akýsi medzistupienok prepravy dát. Ido o systém blockchain.

Ak by sa táto mena začala regulovať alebo zdaňovať, porušil by sa jej hlavný princíp, ktorým je anonymita. Súčasné plány pri zdaňovaní napríklad v Európe však smerujú k tomu, aby sa online platformy, na ktorých sa s kryptomenami obchoduje, povinne starali o zákazníkov a nahlasovali podozrivé transakcie. Dôležitým elementom je tu totiž eliminácia možnosti prania špinavých peňazí, ktoré je v neregulovanom svete kryptomien ťažké odhaliť.

Podľa slovenského ministerstva financií sú príjmy dosahované v súvislosti s kryptomenami u nás už v súčasnosti považované za zdaniteľné. „Vzhľadom k nárastu otázok od individuálnych daňovníkov plánuje Ministerstvo financií SR vydať všeobecné usmernenie k zdaňovaniu takýchto príjmov,“ uviedlo ministerstvo.

Spoločný konsolidovaný základ dane pre Úniu

Slovensko nie je jediné, ktoré v zdaňovaní reaguje na trhové zmeny a rozširovanie digitálneho obchodu. Kým pred desaťročím patrila podľa trhovej kapitalizácie medzi dvadsiatku najväčších svetových firiem len jedna technologická spoločnosť, v minulom roku tvorilo prvú dvadsiatku až deväť takýchto podnikov.

Zatiaľ čo tradičné modely domáceho podnikania majú v rámci Európskej únie efektívnu daňovú sadzbu v priemernej výške 20,9 percenta, modely digitálnych domácich podnikov dosahujú sadzbu vo výške 8,5 percenta.

Európska komisia teraz rieši dva problémy, s ktorými v novej legislatíve, harmonizujúcej doterajšie praktiky krajín, musí počítať. Prvým je otázka ochrany práva krajiny zdaňovať spoločnosť, ktorá nemá fyzické, ale iba digitálne pôsobenie na jeho území. Druhým je modifikácia ziskov nových digitalizovaných obchodných modelov, ktorých kapitál predstavujú dáta a údaje.

V rámci návrhov, ktoré patria pod legislatívu o Jednotnom digitálnom trhu sa teraz špekuluje aj o dvoch prístupoch: buď sa budú takéto zisky zdaňovať na základe existujúceho medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb, alebo prostredníctvom implementácie spoločného európskeho konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).

Vzhľadom na nejednotnosť na svetovom poli sa celosvetová zhoda zatiaľ neočakáva. Únia tak v spoločnej konsolidovanej dani vidí východisko, ktoré by odrážalo aj „pomerové rozdelenie, založené na aktívach, práci a predaji, ktoré by mali lepšie odrážať miesto, kde sa hodnota vytvára“.

CCCTB by však mala byť obsiahlejšia a týkať by sa mala len spoločností, ktorých ročný obrat presahuje 750 tisíc eur. V Únii sa ich počet odhaduje na šesť až sedem tisíc. Komisia tak poukazuje na to, že právo rozhodovať o štátnej daňovej politike ostane v 90 percentách na pleciach štátov.

EÚ v roku 2018: Jednotný digitálny trh

Až 360 miliónov Európanov na prácu, štúdium, nakupovanie alebo kontaktovanie ľudí denne využíva internet. Dokončenie Jednotného digitálneho trhu ostáva preto pre Európsku úniu jednou z najhorúcejších priorít.

Slovenská republika, podobne ako veľkí európski hráči, vrátane Nemecka a Francúzska, „zdaňovanie príjmov dosahovaných prostredníctvom digitálnej ekonomiky podporuje,“ informoval tlačový odbor ministerstva financií.

Celistvý návrh Komisie by mal byť Rade ministrov predstavený už na jar tohto roka. Reforma ale pravdepodobne nebude v dohľadnej dobe implementovaná, nakoľko sa v tejto oblasti v Únii uplatňuje pravidlo jednomyseľnosti. Proti sú zatiaľ krajiny ako Dánsko, Luxembursko, Malta, Holandsko a Švédsko. Negatívne sa voči CCCTB vyjadruje aj Írsko a Spojené kráľovstvo.