Slovenský plán obnovy v digitálnom sektore zatiaľ neráta s priamou podporou priemyslu

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovenská vláda v Pláne obnovy v oblasti digitalizácie kladie dôraz na štátne IT. Súkromné spoločnosti, zasiahnuté koronakrízou, sa však pýtajú, ako bude vyzerať účelová podpora priemyslu, ktorý v digitalizácii zaostáva. Vláde teraz predstavili vlastné návrhy.

Hoci slovenská vláda hovorí o podpore digitálneho sektora, prvé plány „reformného menu“, ktoré predstavila v októbri, sa mu špecificky nevenujú. Digitalizácia by mala byť podporovaná najmä prostredníctvom štátu, a to investíciami do oblastí ako digitálne vzdelávanie, zlepšovaním eGovernmentu, kybernetickej bezpečnosti, či pripojiteľnosti na ultrarýchly internet.

Podpora priemyslu v tomto sektore je teda skôr nepriama: plány odkazujú na daňovú reformu, reformu stavebného zákona, či efektívnejšie riadenie výskumu. Zamestnávatelia a digitálny sektor tvrdia, že ani navrhovaná tvorba nových poradenských centier, agentúr, či stratégií nebude dostatočná. Peniaze, ktoré by mali v digitalizácii podporiť priemysel, by sa podľa nich mali využiť omnoho účelovejšie, a teda podobne ako v okolitých krajinách aj na projekty priamo vo firmách.

Slováci s plánom meškajú

Aj keď premiér Matovič sľuboval Slovensku „reformné leto“ a sériu verejných diskusií o tom, ako európske peniaze využiť čo najefektívnejšie, debaty sa konali len medzi expertami a za zatvorenými dverami. Slovenský príspevok do Plánu obnovy predstavilo ministerstvo financií v októbri. Nejde však o konkrétny zoznam investičných projektov, ktoré požaduje Európska komisia, ale skôr o akési „reformné menu“, z ktorého má vláda vyberať.

Zverejnený dokument predstavuje skôr dlhodobý plán na najbližších desať rokov a môže byť podkladom na debatu, keďže jeho naplnenie by nestálo 7,5 miliardy eur, ktoré má Slovensko z Bruselu získať, ale približne 30 miliárd eur. Na digitalizáciu by podľa neho bolo vyčlenených približne 500 miliónov eur.

Fond obnovy a slovenská digitalizácia: Ako podporiť inštitúcie, organizácie a firmy?

Desiatka expertov a združení radí, ako digitalizovať Slovensko financiami z európskeho plánu obnovy. Základom bude dobudovanie infraštruktúry, prepájanie výskumu na vzdelávacích inštitúciách s priemyslom, IT vzdelávanie a menej byrokracie.

S návrhom nebola spokojná ani šéfka najmenšej koaličnej strany a vicepremiérka vlády, ktorá riadi rezort informatizácie, Veronika Remišová.  Jej strana Za ľudí (For the people) predstavila, podobne ako ďalšie koaličné strany, vlastné priority a „plán obnovy“. Podľa neho by digitálna transformácia mala byť vystavaná na dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre domácnosti (odhad 300 mil. eur) a služieb eGovernmentu pre občanov (300 mil. eur), rozvoj digitálnych zručností (50 mil. eur), digitálnu ekonomiku a inovácie (280 mil. eur) a bezpečnosť v digitálnom priestore (90 mil. eur). „Časť financií budeme mať z plánu obnovy, časť z eurofondov,“ upresnila Veronika Remišová.

Konkrétnejšie plány však opäť chýbajú. Vicepremiérka Remišová tvrdí, že „primárnym cieľom musí byť občan a podnikateľ, a to, čo oni potrebujú so štátom riešiť“.

Zdroje aj pre firmy

Nemecko chce financovať obnovu svojej ekonomiky a zvyšovanie odolnosti firiem primárne cez pôžičky. Francúzsko zvolilo aj podporu firiem formou grantov, ktoré majú tvoriť až 40 percent z plánovaných prostriedkov. Susedné Česko plánuje použiť 32 miliárd českých korún na pomoc firmám.

V aktuálnom znení slovenskej verzie Plánu obnovy sa však s podporou firiem takto priamo nepočíta. Slovenský súkromný sektor z neho preto zatiaľ nie je nadšený. Odborníci hovoria, že kým väčšina štátov EÚ chce priemysel štvrtej generácie podporovať a budovať jeho odolnosť, slovenská vláda sa na prvý pohľad obáva, že s novými technológiami príde trh o pracovné miesta. Zdravý trh by sa štátnymi dotáciami budovať nemal, myslí si aj minister hospodárstva Richard Sulík.

Riadenie IT projektov po novom: Štát ako prieberčivý zákazník, no s radom vlastných IT-čkárov

Peňazí z Fondu obnovy na informatizáciu verejnej správy bude na Slovensku dostatok. Odborníci sa zhodujú, že by ich štát nemal utratiť na externých konzultantov. Na zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov sa má v rozpočte každého informatizačného projektu vyčleniť až 15 percent financií.

Slovenský priemysel výrazne zaostáva za digitalizáciou v okolitých krajinách a pandémia, respektíve obnova po nej, môže tieto rozdiely ešte prehlbovať. Podľa Eurostatu podporuje krajina svoje firmy menej ako iné štáty EÚ, vrátane susedných krajín. Takmer tri štvrtiny slovenských firiem nemajú vybudované vlastné kapacity na to, aby tému Priemysel 4.0 profesionálne uchopili napriek tomu, že ju považujú za dôležitú, ukazuje aj tohtoročný prieskum.

„Je to ďalekosiahly problém, pretože sa ešte viac prehĺbi nevýhodné postavenie slovenských podnikov v európskom konkurenčnom prostredí,“ hovoria experti zo zamestnávateľských združení a slovenských digitálnych platforiem. Tí v súčasnosti vláde postupne predstavujú svoj vlastný, detailný plán na obnovu sektora po pandémii.

„Ak sa podarí na Slovensku dosiahnuť, že firmy budú vedieť, čo potrebujú a kde to môžu získať, budeme môcť hovoriť o tzv. kvalifikovanom dopyte. (…) Ak sa ale dostaneme len do bodu, že firmy vedia, čo potrebujú, zostávame na polceste, pretože neprebehne samotná digitálna transformácia týchto firiem,“ upozorňujú zamestnávatelia. Za potrebné preto považujú, aby sa – tak ako v iných európskych krajinách – „alokovali zdroje aj na projekty vo firmách“.

Investície do malých, ale aj väčších podnikov

Vzhľadom na dieru, ktorú má Slovensko v oblasti digitálnej transformácie ekonomiky aj spoločnosti, firmy navrhujú alokáciu na digitalizáciu v celkovej výške takmer 1,73 mld. eur. Okrem konektivity, eGovernmentu, ľudských zdrojov, či podpory R&D v digi technológiách, odporúčajú investovať aj do digitálnych kapacít a uplatňovania progresívnych technológií (315 mil eur), či do ekologizácie digitálneho sektora (6 mil eur).

Významná by mala byť aj investícia do digitalizácie podnikov a priemyslu (460 mil eur). Za vhodné nástroje považujú alokovanie verejných prostriedkov na rozpočet centier digitálnych inovácií, inovačné vouchery (konzultačné služby zamerané na identifikáciu projektov), či digitalizačné kredity (prechodom medzi voucherom a zložitými dopytovými výzvami), dopytové výzvy, ale aj štátom garantované úvery.

Odborníci: Investície z reforiem Plánu obnovy sa musia v budúcnosti vrátiť

IT asociácia vidí v národnom pláne obnovy málo digitalizácie vo vzdelávaní, lekárka je k potenciálnym výsledkom v zdravotníctve skeptická, ak sa nebude riešiť personálne zabezpečenie. 

Špecifikom Slovenska je, že za veľké podniky považuje už firmy nad 250 zamestnancov. Na ne sú naviazaní dodávatelia a mnohé ďalšie malé podniky. Experti preto tvrdia, že cieľom slovenskej vlády by mala byť aj motivácia väčších podnikov, ktoré často vlastnia zahraničné firmy. Tie by sa pri digitálnej transformácii Slovenska stali lídrami cez zdieľanie vlastných „best practices“. Motivácia malých a stredných podnikov, ktoré vytvárajú lokálny ekonomický ekosystém, však pri digitálnej transformácii nie je o nič menej potrebná.

„Naším spoločným cieľom je dospieť ku kvalitnému návrhu slovenského Plánu obnovy, ktorý si Slovenská republika dokáže obhájiť aj pred Európskou komisiou. Nikto nechce, aby sme ho stále dostávali späť na prepracovanie,“ skonštatoval Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a jeden z autorov predkladaného návrhu zo strany súkromného sektora.

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny, musí plán predložiť Komisii najneskôr v apríli 2021.