Slovenský zákon o elektronických komunikáciách je tvrdší ako žiada Únia. Od operátorov chce viac dát o zákazníkoch

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko preberá do svojich zákonov európsku smernicu, ktorá má zjednodušiť budovanie digitálnej infraštruktúry. Podľa telekomunikačného a digitálneho sektora však slovenská verzia podmienky komplikuje, pre štát chce viac prístupu k dátam zákazníkov a nerieši ani nevyžiadané hovory. Vláda už zákon o elektronických komunikáciách schválila, prijať ho má ešte parlament.

Slovenský Zákon o elektronických komunikáciách (ZEK) vzniká ako reakcia na novú európsku smernicu, známu ako kódex elektronických komunikácií. Ten schválili členské krajiny EÚ ešte v roku 2018 a podľa pravidiel mal byť do národných legislatív transponovaný, teda prenesený, do decembra 2020.

Pri prijímaní novej smernice mali členské štáty Únie zmeniť svoje národné pravidlá tak, aby smernica odrážala aj lokálne pomery a špecifiká. Podľa domáceho telekomunikačného sektora ide však Slovensko nad rámec požiadaviek európskej regulácie a namiesto zjednodušenia pravidiel ich ešte komplikuje.

Malí a lokálni operátori hovoria tiež o šití zákona na mieru veľkým hráčom na trhu. Problémom má byť aj prístup silových zložiek k osobným údajom zákazníkov, ktorý by mali poskytovať operátori. Do vládneho návrhu sa navyše nedostalo dlho diskutované obmedzenie nevyžiadaných, najmä reklamných hovorov.

Slovenský „goldplating“

Slovensko je v Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti EÚ, známom ako DESI na 22. mieste z 27 členských štátov EÚ. Rezort informatizácie (MIRRI) v súčasnosti dokonca pripravuje stratégiu na to, ako v ňom postavenie Slovenska zlepšiť. Za jednu z najväčších prekážok postupu krajiny v rebríčku považujú experti, telekomunikačný sektor a aj sektor digitálnej ekonomiky budovanie širokopásmového pokrytia a pripojenia na internet.

Nový európsky kódex mal napomôcť aj tu. Zlepšiť chce podmienky pre budovanie elektronických sietí, ktoré sú základom digitalizáciu celej ekonomiky EÚ. Posilniť by sa mali práva spotrebiteľov aj možnosti výberu, napríklad zabezpečením zrozumiteľnejších zmlúv a konkurencieschopných trhov. Zároveň má kódex zjednotiť európske pravidlá na spoločnom trhu a znížiť rozdiely medzi členskými krajinami.

Slovenské spoločnosti na trhu vedeli, že po transponovaní európskej smernice ich čaká ďalšia regulácia. Dnes však upozorňujú, že návrh vládneho zákona prekračuje požiadavky smerníc (v bruselskej hantírke sa hovorí o tzv. goldplatingu) a najväčšie prekážky pre digitalizáciu krajiny neodstraňuje. Práve naopak.

Podľa Juraja Kadáša z IT asociácie Slovenska (ITAS) sa nielenže zvyšujú nároky na celý sektor, ale štát ich v niektorých oblastiach dokonca rozširuje v protiklade s európskymi smernicami. Príkladom je vyššia administratívna záťaž aj ochrana osobných údajov.

„Pre slovenskú ekonomiku je to nevýhodné,“ prízvukuje Ján Šebo, predseda Fóra pre komunikačné technológie. Podľa neho si zákon „namiesto vytvorenia podmienok na zvýšenie investícií do modernej infraštruktúry (…) skôr vynúti investície na plnenie nových regulačných povinností“.

Vláda schválila zákon o elektronických komunikáciách. Rieši nevyžiadané maily aj vysokorýchlostné siete

Zákon zavádza európsku smernicu a s ňou aj množstvo noviniek. Zdôrazňuje ochranu koncových užívateľov a zlepšuje aj prístup k vysokokapacitným sieťam za primeranú cenu.

Sektor hovorí aj o tom, že kompetentní nevypočuli ich pripomienky a vyzýva poslancov Národnej rady, aby schválenie ZEK v súčasnej podobe ešte prehodnotili. „Vidíme priestor na diskusiu s poslancami a odbornou či širšou verejnosťou a chceme hľadať kompromisné riešenia,“ hovorí Kadáš z ITASu.

„Ak k zlepšeniu podmienok výstavby sietí na Slovensku nedôjde, na kompetentných by sme chceli apelovať, aby aspoň zabránili ich zhoršeniu,“ uvádza v stanovisku pre EURACTIV Slovensko Fórum pre komunikačné technológie.

Blíži sa koniec nevyžiadaných telefonátov? Slovensko zapracuje staršiu európsku smernicu

Koncom roka by mal na Slovensku začať platiť nový zákon o elektronických komunikáciách. Ten môže výrazne obmedziť množstvo nevyžiadaných hovorov. Zavádza totiž európsku smernicu, ktorá posunie reklamné a iné nežiadúce telefonáty mimo zákon, ak nesplnenia konkrétne pravidlá.

Sektor by privítal, keby nový zákon uprednostňoval využívanie digitálnych kanálov, uzatváranie zmlúv na diaľku, či využívanie biometrie. „Rovnako veríme, že sa do zákona dostane nová úprava regulácie nevyžiadanej komunikácie, ktoré pripravil regulátor spolu s účastníkmi trhu,“ dodáva Šebo.

Odkazuje tak na súčasť zákona, ktorá mala na Slovensku obmedziť nevyžiadané hovory podobne, ako v iných krajinách EÚ. Kódex o elektronickej komunikácii totiž iné štáty transponovali aj s odkazom na staršiu európsku smernicu, podľa ktorej mali na účely priamej reklamy získavať firmy výslovný súhlas príjemcu ešte pred telefonátom, či zaslaním správy.

O obmedzení nevyžiadaných hovorov sa na Slovensku intenzívne diskutovalo ešte predtým, ako ZEK schválila vláda. Do návrhu zákona sa však táto podmienka napokon nedostala.

Údaje od operátorov aj bez kontroly súdu?

Okrem spomalenia výstavby, chýbajúcej kontrole nevyžiadaných hovorov, či zvyšovania investičnej náročnosti, hovorí sektor aj o ďalšej „problematickej“ novinke. Ide o rozširovanie požiadaviek, ktoré môžu mať silové zložky štátu na operátorov. Žiadať by mohli viac údajov o ich zákazníkoch.

Spolu s brzdením investícií do nových sietí túto zmenu považuje sektor za najrizikovejší.

Na to, aby mali niektoré orgány prístup k dátam od operátorov z telefónov či počítačov ich zákazníkov, už nepotrebujú špeciálne povolenie, či rozhodnutie súdu. Ide o orgány činné v trestnom konaní, či „iné orgány štátu“, medzi ktoré patrí aj „ozbrojený bezpečnostný zbor“ a počas mimoriadnej situácie aj Úrad verejného zdravotníctva.

Nový zákon v súčasnej podobe teda rozširuje okruh orgánov, ktoré môžu pristupovať k zákazníckym údajom zo systémov operátorov. IT asociácia Slovenska navyše hovorí o „poskytovaní prevádzkových, lokalizačných a osobných údajov o zákazníkoch, a to nielen bezplatne, ale aj bezodkladne a bez kontroly súdu“.

„Primárne pritom nezdôrazňujeme otázku nákladov, ale túto tému vnímame predovšetkým hodnotovo v kontexte ochrany súkromia občanov, ústavnosti a právneho štátu,“ vysvetľuje Juraj Kadáš.

Rozsah požadovaných a spracúvaných osobných údajov považoval počas medzirezortného pripomienkového konania za neadekvátny aj rezort informatizácie, školstva a dokonca aj ministerstvo vnútra.

Spoločné pravidlá Únie zlepšili kyberbezpečnosť telekomunikačných sietí, hovoria experti

Legislatíva na európskej úrovni v oblasti kybernetickej ochrany sietí sa v ostatnom roku rýchlo vyvíjala, no podľa odborníkov stále nie je konzistentná. Naprieč Úniou sa líši aj implementácia pravidiel. Problematické má byť napríklad hlásenie kybernetických incidentov.

„Vzhľadom na skutočnosť, že vládny návrh zákona neupravuje len postavenie podnikov, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby, ale aj postavenie tých, ktorí tieto služby využívajú, musí byť určitá vyváženosť v návrhu zohľadnená,“ reagovalo ministerstvo dopravy a výstavby.

Nespokojní lokálni operátori

Nespokojní sú aj menší, lokálni operátori, ktorých však trápi konkurencieschopnosť. Európsky kódex totiž podľa nich požaduje, aby sa národné pravidlá rozšírili o oprávnenie pre budovanie nielen verejných sietí, ktoré možno inštalovať na verejnom a súkromnom majetku, ale aj tzv. neverejných sietí. Tie možno stavať len na verejnom majetku.

Oprávnenie na stavbu na verejnom majetku však na Slovensku závisí od „verejného záujmu“, vysvetľuje Michal Rybárik, predseda predstavenstva Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI). Jeho definíciu zo starej novely zákona prebral aj súčasný vládny návrh ZEK. Podľa Rybárika sú ale kritériá verejného záujmu „stanovené na mieru najväčším podnikom, najmä mobilným operátorom“.

ALPI zdôrazňuje, že európsky kódex vyžaduje, aby mali právo stavať na cudzích nehnuteľnostiach nielen prevádzkovatelia verejných, ale aj neverejných sietí. Podľa ZEK je toto právo dané najmä najväčším celoštátnym prevádzkovateľom verejných sietí, teda najväčším mobilným operátorom, myslí si Asociácia.

„Takéto nastavenie vedie k rýchlejšej výstavbe sietí, ktoré zabezpečujú tieto podniky, no zdržiava povoľovanie stavieb alebo nevydanie povolení na stavbu pre lokálnych poskytovateľov,“ hovorí Rybárik, podľa ktorého sa malým operátorom práve preto v minulosti nedarilo získať povolenie od stavebných úradov.

Európske krajiny rátajú pri internetovom pokrývaní vidieku aj so Starlinkom Elona Muska

Kým krajiny ako Nemecko začínajú s dotovaním pripojenia na ich satelitný internet, experti varujú pred nedostatkom regulácie. Pre Slovensko tento spôsob pokrývania „bielych miest“ bez internetu zatiaľ nie je zaujímavý.

Lokálni operátori tvrdia, že napriek snahám sa ani vo vládnom návrhu nového zákona nerieši nedostatok konkurencie na tomto trhu. Potrebné frekvencie na pevných aj mobilných sieťach už štát rozdelil medzi existujúcich veľkých operátorov, pričom nepožadoval, aby ich prenajímatelia umožnili ďalší, veľkoobchodný prístup. Kým podľa ALPI je na Slovensku prístup k pevným sieťam dostupný,  problém je najmä v mobilných sieťach.

„Počet podnikov na slovenskom trhu je v porovnaní s inými štátmi veľmi nízky a ceny služieb patria k najvyšším v Únii. Cena prenosu dát je u nás rádovo stonásobne vyššia cez mobilnú sieť ako cez pevné siete, pričom tento pomer rozhodne nezodpovedá reálnemu rozdielu v nákladoch,“ uviedol Rybárik. Nový ZEK by preto podľa ALPI mal „vytvoriť priestor pre nápravu, ale aj podmienky na to, aby sa Slovensko pohlo z chvosta Únie“.

Kvalitu podnikateľského prostredia na trhu telekomunikácii sleduje aj rezort hospodárstva. Pre EURACTIV Slovensko v súvislosti so ZEK uviedol, že v čase riadneho pripomienkovania tejto legislatívy „neevidoval pripomienky a požiadavky na spoluprácu k podpore pripomienok zo strany žiadnych zväzov“.

„Keďže o konečnej podobe návrhu zákona sa rozhodne na pôde Národnej rady SR, je tu priestor na prípadné ďalšie úpravy v prospech podnikateľského prostredia,“ dodáva Katarína Matejková, hovorkyňa ministerstva hospodárstva.

Rozhodne až parlament

Aj ministerstvo dopravy nepochybuje, že vzhľadom na dôležitosť sektora, ktorého sa zákon najviac dotýka, „vládny návrh bude ešte predmetom bohatej diskusie“.

Lehotu na transpozíciu európskeho kódexu do decembra 2020 splnili len tri krajiny: Fínsko, Grécko a Maďarsko. Ostatných 24 členov Únie vrátane Slovenska, čelilo za nesplnenie podmienok právnemu konaniu zo strany Európskej komisie. Aj preto sa Bratislava musí poponáhľať.

Slovensko čelí právnemu konaniu pre smernicu z oblasti telekomunikácií

Okrem Fínska, Maďarska a Grécka zatiaľ žiadna z krajín EÚ do svojej legislatívy nepremietla spoločný európsky kódex elektronických komunikácií. Na nápravu majú krajiny dva mesiace.

Zodpovedný rezort dopravy predstavil návrh slovenského zákona vo februári tohto roka. Do marca trvalo medzirezortné pripomienkovanie, do ktorého sa zapojili aj ďalšie zainteresované strany. Kvôli niekoľkým stovkám pripomienok ministerstvo dopravy návrh upravovalo niekoľko mesiacov a na vládu sa tak zákon dostal až v lete.

„Viacero rozporov ostalo ešte otvorených,“ hovorí Juraj Kadáš z ITAS.

Napriek nim slovenská exekutíva 25. augusta zákon schválila a posunula do národnej rady. Po schválení parlamentom ho ešte musí podpísať aj prezidentka.

Podľa ministerstva dopravy a výstavby zákon o elektronických komunikáciách nie je jedinou reguláciou, ktorá sa týka alebo bude týkať budovania sietí. „Kľúčové procesy vyplývajú z právnych predpisov o výstavbe, a najpodstatnejšie preto budú návrhy nových stavebných predpisov,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor.

Stavebný zákon, na ktorý MDV odkazuje, u nás platí od sedemdesiatych rokov. Po rokoch diskusií a pokusov o reformu viacerých vlád sa teraz snaží jeho náhradu presadiť podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie, Štefan Holý (Sme rodina).

Dvojicu náhradných zákonov, teda zákon o výstavbeúzemnom plánovaní, však kritizujú vo veľkom nielen samosprávy, ale opäť aj telekomunikačný sektor. Podľa neho na úseku digitálneho rozvoja zhoršujú zákony podnikateľské prostredie, komplikujú budovanie sietí a dokonca neplnia literu európskych predpisov.

Veľkú diskusiu spôsobuje napríklad nová povinnosť kolaudovať stavby elektronických komunikačných sietí, na ktoré bolo doteraz potrebné len rozhodnutie o stavebnom zámere.