Smart riešenia v doprave: Menej lokálnych aktivít pomôže Slovensku viac ako externí dodávatelia

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Slovensko má potenciál vstúpiť na trh svetových inovácii aj v mobilite. No bez strategického zamerania na koncových klientov výskumu nepomôžu ani dostatočné personálne a finančné zdroje.

Slovenská republika už niekoľko rokov po sebe vyrába viac ako milión automobilov ročne, čo je v prepočte na obyvateľa stále najviac na svete. Odvetvie sa reálne dotýka priamo viac ako 170 tisíc pracujúcich a vyše 270 tisíc pracovných miest, ktoré na Slovensku existujú vďaka prítomnosti automobilového priemyslu. Napriek tomu krajina zaostáva v diverzifikácie produkcie, ako aj vo výskume a vývoji.

Obavy z odchodu fabrík za lacnejšou pracovnou silou, či automatizácie automobilového priemyslu však môžu byť tým najdôležitejším – psychologickým – hnacím motorom podpory inovácii na našom trhu. Podľa odborníkov by preto otázka koncových užívateľov slovenského výskumu v inteligentnej doprave mala byť kľúčová pri nastavovaní stratégie budúcich inovačných projektov a programov u nás.

O klientoch slovenského výskumu, výzvach, ale aj príležitostiach inovácií v automobilovom a dopravnom priemysle diskutovali experti a zástupcovia relevantných odvetví na konferencii driving.digital, ktorá pod taktovkou organizácii Cyber String a QuBit prebiehala v polovici októbra v Šamoríne

Slováci jazdia autom menej, ako je európsky priemer, ale viac ako Česi a Maďari

Osobný automobil je najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom na Slovensku, podiel autobusov výrazne poklesol, informovala počas Európskeho týždňa mobility analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Chytré maličkosti sú dostupné už dnes

Smart koncepty sa v slovenských politikách objavujú už 20 rokov, a to nielen v oblasti vzdelávania, ale aj mobility, a dopravy. No „múdre“ nie sú len riešenia, ktoré vyplývajú z digitalizácie prostredia. Ide totiž aj o hľadanie riešení v infraštruktúre a vo verejnom priestore, o inteligentné prepojenia, či mnohé „chytré maličkosti“, ktoré sú dostupné a mnohokrát finančne nenáročné už dnes.

Úrad podpredsedu vlády spoločne s rezortom dopravy chce do budúcnosti v rámci inteligentnej mobility zaviesť takú politiku, ktorá by „zabezpečila predovšetkým dodržiavanie bezpečnostných štandardov, nastavila zmysluplnú reguláciu, ale zároveň podporila priemyselné odvetvia, a to hlavne v oblasti výskumu a vývoja,“ uviedol počas konferencie podpredseda vlády pre túto oblasť, Richard Raši (SMER-SD). Priznal, že bez potrebných finančných stimulov a investícii to nepôjde.

Profesionalizácia štátnej stavebnej správy: Pomôžu nové zákony o výstavbe a o územnom plánovaní?

Hoci sa rezorty na zneniach dvoch zákonov, ktoré majú nahradiť vyše 40-ročný zákon stavebný zákon zatiaľ nezhodujú, zákon o výstavbe a o územnom plánovaní chce predkladateľský rezort dopravy poslať do parlamentu v novembri.

Podľa indexu AVRI (Autonomous Vehicles Readiness Index) 2019, ktorý predstavila spoločnosť KPGM a ktorá vyhodnocuje pripravenosť krajín na zavedenie autonómnych vozidiel do praxe, nebola do zoznamu Slovenská republika zatiaľ ani zaradená. Kým za najpripravenejšiu krajinu experti označili Holandsko, pomerne úspešne sa umiestnili aj slovenskí susedia: Česká republika obsadila 19. miesto, Maďarsko 21.

Základy vo fungujúcich partnerstvách

Potenciál príspevku Slovenska do medzinárodných výskumných tímov je veľký. Podľa Petra Kárpátyho z odboru riadenia IT projektov ÚPVII sú našimi výhodami najmä vysoko kvalifikovaná pracovná sila, či koncentrácia technologického know-how a prítomnosť výrobných závodov. Široká sieť výskumu a vývoja a zavedená spolupráca medzi priemyslom a univerzitami sú rovnako významnou pridanou hodnotou.

Unikátna geografická poloha a reliéf krajiny napríklad umožňujú väčšiu variabilitu v testovaní, je tiež vysoká. Vo svete už autonómne vozidlá podľa odhadov najazdili viac ako 10 miliónov kilometrov.

Výskumné skupiny a klastre sú však na Slovensku stále príliš malé a sieť výskumníkov neustále – aj medzi sebou – bojuje za navýšenie zdrojov, pričom väčšina z nich aj tak plynie zo súkromného sektora.

Ťažkosti vidia výskumníci aj v nedostatku personálnych zdrojov, v byrokratických prekážkach, až po možnosti vytvárať fungujúce partnerstvá, vrátane tých medzinárodných, ktoré by zvýšili úspešnosť slovenských inovačných a výskumných programov.

Inteligentná infraštruktúra pre inteligentné produkty

Podľa Petra Jakubičku z IPM Group sa Európa stáva montážnou linkou namiesto toho, aby inováciu viedla. Pre podporu inovatívnych výstupov je preto z jeho pohľadu nutné investovať do infraštruktúry aj práve začínajúcej firmy a výskumu.

„Potrebujeme smart továrne a len vďaka nim na trh budeme vedieť dodať aj smart produkty,“ hovorí Štefan Rosina zo spoločnosti Matador Group, ktorá ako jedna z mála u nás skutočný výskum vo svojich fabrikách aj robí.

Aj Rosina ale vidí nedostatky v oblasti pracovného trhu. „Na to, aby sme vedeli zaplniť pozície absolventami technických odporov, ktorých počet je na Slovensku limitovaný, potrebujeme hľadať aj v zahraničí,“ povedal.

Milión nabíjačiek pre e-autá či daň z leteckých emisií. Euroúradníci majú ambiciózne plány

Dokument uniknutý z Európskej komisie navrhuje podporiť elektromobilitu, zdaňovanie emisií z letectva, ozelenenie Erasmu, nízkoemisnú výrobu ocele a kompenzácie pre regióny dotknuté energetickou transformáciou.

Podľa profesora Ľuboša Magdolena zo Slovenskej technickej univerzity u nás platí, že aj patenty financujú najmä spoločnosti zo zahraničia.

Napríklad firma Tachyum, ktorá je slovensko-americkou firmou a na trh chce priniesť prvý európsky čip, si musela s príchodom na Slovensko najať právnickú firmu, ktorá by preskúmala právne prostredie. Patentový systém a legislatíva u nás sú podľa Rada Daniláka, jej zakladateľa, viac ako zastarané. Danilák má v Spojených štátoch zaregistrovaných viac ako sto patentov a na ďalších dvesto patent očakáva.

Podľa Petra Vargu z Ministerstva dopravy sa našťastie máme možnosť učiť od skúsených. „Nemusíme robiť vlastné chyby, môžeme prebrať inšpiráciu z toho, čo funguje v iných krajinách a inšpirovať sa aj v súkromnej, aj v akademickej sfére a z nich vyšpecifikovať stratégiu,“ uviedol.

Menej je viac

Podľa Gilada Bandela z izraelskej spoločnosti Arilou, ktorá sa v automobilovom sektore venuje najmä kybernetickej bezpečnosti, bude aj pre Slovensko základom úspechu dopytová kultúra. Náročnosťou by prostredie malo tlačiť spoločnosti k tomu, aby inovovali.

„Fakt, že sa mnohé výrobne automobilov presúvajú do iných, lacnejších krajín, je výbornou správou pre Slovensko, pretože obavy vytvoria tlak na to, aby sa vymýšľali nové veci,“ uviedol.

Súčasťou pochopenia inovácii sú aj zlyhania, pripomína Bandel. „Ak ste doteraz nepocítili neúspech, znamená to, že ste sa nesnažili dostatočne,“ hovorí. V európskej kultúre podľa neho chýba názor, že práve nezdar je esenciálnou zložkou úspechu.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Ani nedostatok financií z jeho pohľadu nie je problémom, naopak. „Miliardy dolárov sú všade naokolo a čakajú na využitie. Neinvestujte však len do infraštruktúry, ale aj do iniciatív,“ odporúča Gilad Bandel. Z jeho pohľadu je pre malú krajinu, akou je Slovensko, omnoho dôležitejšie sústrediť sa na menej aktivít s lokálnym zastúpením, ako množstvo outsource-ovaných činností.

„Inovujte, iniciujte, vytvárajte a veďte,“ radí Slovensku izraelský expert.