Sme pripravení na revolúciu v preškoľovaní? Automatizácia mení spôsob práce aj potrebné zručnosti

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Technologické zmeny môžu viesť ku kvalitnejšiemu životu a k lepšej práci, ale aj k rastu nerovnosti a polarizácie. Pokiaľ proces zmien a preškoľovania ponecháme v rukách súkromných spoločností, dotkne sa iba tretiny vyššie postavených zamestnancov, tvrdí Svetové ekonomické fórum.

Pracovný trh čakajú v blízkej budúcnosti významné otrasy spôsobené technologickými zmenami. Na tento čoraz viac skloňovaný predpoklad sa v uplynulom období v dvoch na seba nadväzujúcich správach pozrelo Svetové ekonomické fórum (WEF).

Vyplýva z nich, že automatizácia bude rozsiahlejšia a zasiahne veľké množstvo aj dnes typicky ľudských činností. Nejde iba o nahradzovanie ľudí umelou inteligenciou. WEF predpokladá zmenu povahy náplne práce až pri 42 percentách pracovných pozícií, ktoré prežijú prvé vlny automatizácie

Automatizácia sa podpíše pod zmenu samotnej povahy práce. Povedie ku kratšej pracovnej dobe aj k zmene zručností, ktoré budú pri jej výkone zamestnanci potrebovať. Zatiaľ čo niektoré schopnosti ako manuálna zručnosť či finančný manažment budú strácať na dôležitosti, iné ako analytické myslenie alebo kreativitu si firmy budú ceniť viac.

Posuny v schopnostiach, ktoré budú zamestnávatelia požadovať, budú v konečnom dôsledku znamenať potrebu preškoliť obrovské množstvo zamestnancov na nové úlohy. Podľa WEF sa preškoľovanie dotkne až 54 percent zamestnancov.

V reakcii na čoraz pálčivejšiu potrebu preškoľovania WEF pri príležitosti stretnutia v Davose vydala takzvaný White Paper (Biela kniha), zameraný na revolúciu v preškoľovaní zamestnancov na nové úlohy a pracovné pozície.

Preškoľovanie je podľa WEF jedným z vedľajších produktov automatizácie a v nasledujúcich rokoch sa stane jednou zo spoločenských výziev, ktorá sa nevyhne ani Slovensku.

Koniec práce na plný úväzok?

WEF sa téme venuje dlhodobo. Ešte v októbri minulého roku fórum zverejnilo správu s názvom Future of Jobs (Budúcnosť pracovných miest, pozn. red.), na ktorej základoch Biela kniha stavia.

Ústredným bodom správy sú technologické zmeny, ktoré stierajú hranice medzi prácou vykonávanou ľuďmi a prácou vykonávanou umelou inteligenciou. V dôsledku toho zažíva spoločnosť a pracovný trh masívnu transformáciu. Zmeny poháňa niekoľko vzájomne pôsobiacich faktorov, medzi ktoré patrí šírenie prístupu k vysokorýchlostnému mobilnému internetu, umelá inteligencia, využívanie technológií Big Data či cloudov.

EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií

Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

V súvislosti so správou uskutočnilo WEF výskum naprieč 313 spoločnosťami rozličných sektorov ekonomiky v 20 rozvojových aj rozvinutých krajinách sveta, ktoré spolu združujú viac ako 15 miliónov zamestnancov. Cieľom bolo zistiť, aké technológie sa zamestnávatelia v najbližších štyroch rokoch chystajú zavádzať, aké zručnosti budú zamestnanci potrebovať a aké opatrenia zamestnávatelia plánujú k ich preškoleniu prijať.

Výsledky výskumu signalizujú výrazné zmeny, ktoré pracovný trh čakajú. Polovica firiem uviedla, že automatizácia do roku 2022 zníži nutnosť najímať pracovnú silu na plný úväzok. Na druhej strane však zamestnanci budú disponovať väčšou flexibilitou pri svojej práci a zväčší sa dopyt po ad hoc najímaných kontraktoroch, ktorí budú mať na starosti špecializované úlohy. Predpokladá sa, že tento trend bude v strednodobej budúcnosti naberať na sile.

Automatizácia sa dotkne aj neočakávaných oblastí

Rýchlosť zmien, ktorými pracovný trh prechádza dokumentujú čísla. V roku 2018 bolo v priemere 71 percent pracovných úloh v dvanástich odvetviach zahrnutých do výskumu vykonávaných človekom. Tento podiel by mal do roku 2022 klesnúť na 58 percent oproti 42 percentám prác, ktoré bude mať na starosti umelá inteligencia.

Automatizácia pritom nie je iba záležitosťou konkrétnych povolaní, ale dotkne sa aj jednotlivých oblastí naprieč rôznymi sektormi ekonomiky. Príkladom môže byť komunikácia či interakcia, administrácia či rozhodovací proces. Silný bude dopad v oblasti vyhľadávania, spracovávania a prenosu informácií.

Pokiaľ ide o konkrétne pracovné miesta, WEF predpokladá, že do roku 2022 by technologické zmeny mohli zlikvidovať okolo 75 miliónov pracovných miest. Prispieť by však mali k vytvoreniu 133 miliónov nových pracovných miest. Počet pracovných miest bude rásť v oblasti dátovej analýzy, umelej inteligencie, digitálnej transformácie či sociálnych médií.

Aké zručnosti budeme potrebovať?

V dôsledku transformácie pracovného trhu skrz meniace sa rozdelenia práce medzi umelú inteligenciu a ľudí sa zmenia aj zručnosti nutné  na vykonávanie veľkého množstva prác. WEF odhaduje, že iba do roku 2022 dôjde k posunu rôzneho rozsahu až v 42 percentách súčasných zamestnaní.

Tento odhad znamená, že obrovské množstvo zamestnancov bude v najbližších rokoch potrebovať zvýšenie kvalifikácie alebo úplné preškolenie. WEF ich počet stanovilo na nie menej ako 54 percent pracujúcich. Z tohto počtu až pri 19 percentách hovoríme o preškolení dlhšom ako 6 mesiacov.

Medzi vysoko hodnotené zručnosti budú patriť analytické myslenie, schopnosť inovácie a vzdelávania sa, kritické myslenie, emočná inteligencia, kreativita, vodcovstvo či programovanie a design. V odbornej komunite sa už dlhšie hovorí o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily so spomenutými zručnosťami ako o takzvanej skills gap.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Súkromné spoločnosti už v minulých rokoch rozbehli prvé programy, ktoré mali problém adresovať. Mozilla v roku 2011 spustila projekt Open Badge, ktorý podporuje vzdelávanie jednotlivcov v digitálnom sektore. AT&T rozbehla v roku 2013 program vzdelávania svojich zamestnancov, ktorého súčasťou je aj identifikácia kľúčových zručností, ktoré bude firma v budúcnosti potrebovať a vytvára prostriedky, pomocou ktorých ich zamestnanci môžu nadobudnúť.

Zriadenie programov celoživotného vzdelávania, krytých primeranými investíciami do ľudského kapitálu, sa v budúcnosti podľa účastníkov WEF stane pre súkromné spoločnosti normou. Kľúčová bude spolupráca súkromníkov s ďalšími aktérmi, pôsobiacimi na pracovnom trhu vrátane vlády, odborových organizácií či občianskych združení.

Zatiaľ čo samotné zriadenie vzdelávacích programov je nepochybne pozitívnou správou, zamestnávatelia indikujú, že dôraz sa bude klásť hlavne na vyššie postavených zamestnancov, vykonávajúcich kľúčové úlohy v súvislosti s relevantnými, novými technológiami.

Naopakiba tretina zamestnávateľov zaradených do výskumu tvrdí, že tréning a preškolenie poskytne zamestnancom, ktorých automatizácia ohrozuje najviac. Zodpovednosť za ochranu najslabších preto zostane na pleciach vlád jednotlivých štátov.

Dve cesty

Správa WEF o budúcnosti pracovného trhu vidí dve možné cesty vývoja. Pri dobrom manažmente môže Štvrtá industriálna revolúcia“viesť ku kvalitnejším pracovným príležitostiam a zvýšenej kvalite života. Pri ich nezvládnutí existuje riziko nárastu sociálnej nerovnosti a polarizácie spoločnosti. Správa jedným dychom varuje, že okno príležitostí pre proaktívny manažment transformácie sa zatvára. Inými slovami, čas, ktorí ako ľudia máme pre kontrolu udalostí na pracovnom trhu, sa kráti.

Kľúčová bude spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom. White Paper, ktorého súčasťou je analýza nákladov a ziskov firiem pri preškoľovaní zamestnancov, tvrdí, že ak tento proces ponecháme v rukách súkromných spoločností, preškoľovanie sa dotkne iba približne tretiny vyššie postavených zamestnancov.

Spolupráca s vládou a ďalšími aktérmi môže výrazne znížiť náklady a viesť k vyššiemu počtu preškolených ľudí.

Z oboch správ WEF vyplýva, že vízia vyššej kvality života a práce prostredníctvom automatizácie musí byť založená na princípe posilnenia efektivity ľudskej pracovnej sily. Nemalo by ísť iba o spôsob zníženia nákladov, ale aj o prostriedok s cieľom pomôcť ľuďom dosiahnuť ich plný potenciál, bez nutnosti vykonávať rutinné a  opakujúce sa práce.

Na Slovensku je preškoľovanie stále v plienkach

Začiatkomminulého roku OECD vydala správu o pracovných miestach ohrozených automatizáciou, ktorá Slovensko zaradila  medzi najzraniteľnejšie krajiny. Takmer 35 percent pracovných miest je automatizáciou priamo ohrozených, ďalších 30 percent pracovných pozícií prejde, podľa správy, signifikantnou zmenou. Automatizácia zasiahne dve tretiny slovenských pracovných miest.

Na Slovensku sa o preškoľovaní zamestnancov hovorí najmä v súvislosti s útlmom ťažby uhlia na hornej Nitre. Pomoc v tejto oblasti prisľúbila Európska komisia, ktorá v decembri roku 2017 spustila Platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Jednou z jej úloh je nastaviť sociálne podmienky na preškolenie a zaistiť nové profesie pre bývalých baníkov.

Správa OECD jasne ukázala hĺbku slovenskej závislosti na výrobnom sektore, ktorý OECD spolu s poľnohospodárstvom označila za najohrozenejší. Už dnes spoločnosť Volkswagen v súčasnosti zvažuje prepustenie troch tisícok zamestnancov z dôvodu zefektívnenia výroby.

Slovenské automobilky sa navyše budú musieť vyrovnať s novými emisnými limitmi, ktoré si vynútia aj posun vo výrobe smerom k elektromobilom. Ich výroba vyžaduje až o polovicu menej pracovníkov ako výroba auta so spaľovacím motorom.

Nevyvážený slovenský trh práce

V súvislosti s nadchádzajúcimi zmenami Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spustilo Národný projekt prognózy vývoja na trhu práce. Podľa materiálu z júna 2018 bude v najbližších piatich rokoch Slovensku chýbať približne 517 tisíc pracovníkov, najviac v IT sektore, zdravotníctve a sociálnych službách. Na jednej strane je na Slovensku ohrozených viac než dve tretiny pracovných miest hlavne vo výrobnom sektore, na druhej strane však zamestnanci budú chýbať v iných oblastiach.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) ako jedno z riešení uviedla práve preškoľovanie absolventov stredných a vysokých škôl, dlhodobo nezamestnaných a zamestnancov, ktorých vzdelanie nezodpovedá potrebám pracovného trhu. Nutná bude podľa SOPK finančná podpora od štátu, ktorá by mala ísť priamo podnikom.

Podobná iniciatíva veľkého rozsahu zatiaľ ostáva v nedohľadne. Problém sa vláda nateraz snaží riešiť zmenami v legislatíve pri dovoze pracovných síl z tretích krajín.