Únia dá milióny na podporu slobody médií. V hybridnej vojne ale peniaze k víťazstvu nestačia

Eurokomisárka Věra Jourová. [TASR/AP Photo/Francisco Seco]

Komisia chce za 5,1 milióna eur poskytnúť ochranu reportérom, pokryť oblasti spojené s overovaním faktov, vyvracaním dezinformácií, či posilňovaním mediálnej gramotnosti. Rovnako plánuje podporiť cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku v Únii.

V Bruseli sa postupne rodí plán, ktorý má za cieľ posilniť ochranu európskej demokracie pred hybridnými hrozbami. Na starosti ho má česká eurokomisárka Věra Jourová.

Medzi hybridné hrozby patria v prvom rade dezinformácie, šírenie konšpiračných teórií a nenávistného obsahu, ale aj netransparentné zadávanie politických reklám a ich zacielenia na základe psychologického profilovania a neznámych algoritmov online platforiem.

V tomto boji proti virtuálnym hrozbám by mal pomôcť v prvom rade tzv. Digital Services Act, ktorý má Komisia predstaviť do konca tohto roka. Ten má vôbec prvýkrát stanoviť jasné pravidlá pre internetové spoločnosti a online platformy, vrátane povinnosti vyššie zmienený obsah vyhľadávať a odstraňovať. Rovnako by táto legislatíva mala obsahovať aj ustanovenia, týkajúce sa netransparentného profilovania, zacielenia reklám a falošných správ, či fungovania algoritmov sociálnych sietí.

Experti: Bojovať proti dezinformáciám je ako odmietať chrípku, sústreďme sa na spoločenské „zdravie“

Odborníci prízvukujú, že boj proti šíreniu falošných správ bude vždy iba reakčný, keďže agendu dňa tvoria iní. Napriek tomu odporúčajú aktívne sa do diskusií zapájať, vyvracať nepravdu, no sústrediť sa aj na budovanie vlastnej informačnej imunity.

Podľa podpredsedníčky Komisie pre transparentnosť a európske hodnoty Věry Jourovej však musíme robiť viac. Popri Digital Services Act tak v najbližších mesiacoch Komisia vytvorí tiež Akčný plán pre demokraciu (Democracy Action Plan), ktorého predstavenie je naplánované na koniec roka 2020.

Akčný plán má balík legislatívnych návrhov pre digitálne služby v mnohom dopĺňať. Jourová, ktorá má na starosti aj vytvorenie Akčného plánu, si pre neho vytýčila tri hlavné ciele – posilniť slobodu a nezávislosť médií, rozšíriť zodpovednosť mediálnych a online platforiem a ochrániť demokratické procesy a inštitúcie.

Zatiaľ sa zdá, že posilňovanie slobody a nezávislosti médií je pre Komisiu priorita číslo jeden. Na začiatku marca totiž uvoľnila 5,1 milióna eur, ktoré majú európskym médiám pomôcť vyrovnať sa so súčasnými problémami.

Základom sú slobodné médiá

Spomínaná suma by mala byť rozdelená medzi niekoľko projektov. Prvý z nich chce poskytnúť ochranu reportérom a pokryť oblasti spojené s overovaním faktov, vyvracaním dezinformácií, informovaním verejnosti a posilňovaním mediálnej gramotnosti. Na tento účel Komisia vyčlenila z uvedeného balíka 1,4 milióna eur, a to konzorciu pod vedením Európskeho centra pre slobodu tlače a médií (European Centre for Press and Media Freedom, ECPMF).

Ďalšiu čiastku vo výške 1,5 miliónov eur získa Medzinárodný tlačový inštitút (International Press Institute, IPI). Cieľom jeho projektu je podporiť cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku v EÚ. Pomôcť má ale aj väčšej mobilite mladých novinárov, či k vytvoreniu európskych mediálnych rád, ktoré by mali klásť dôraz na etické štandardy novinárskej práce.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Tieto projekty a financie sú prvým čriepkom do rozsiahlej mozaiky, ktorá by počas tohto roka mala vzniknúť a dopracovať sa do podoby akčného plánu pre demokraciu, ktorý bude mať podľa Jourovej za úlohu „brániť a podporovať demokraciu“.

„Čelíme veľmi precíznemu cieleniu (politickej reklamy a dezinformácií), ktoré je založené na našom správaní,“ uviedla prednedávnom Jourová. „Nevieme, ako je tento obsah šírený, nie je to transparentné a nevieme ani to, kto vytvára dané algoritmy,“ dodala.

Proti týmto praktikám by mal bojovať predovšetkým Digital Services Act, bez posilňovania nezávislých médií to však podľa Jourovej nepôjde.

„Demokracia nemôže fungovať bez slobodných a nezávislých médií. Novinári by mali byť schopní pracovať a písať bez strachu. Uvedené projekty sú len začiatok,“ upozornila.

Kontrola médií v Maďarsku ohrozuje slobodu médií v celom regióne

Úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. Konštatuje sa to v správe organizácie Reportéri bez hraníc (RSF).

Digital Services Act, ktorý prinesie reguláciu online platforiem a internetových spoločností, ide podľa Jourovej ruka v ruke práve s Akčným plánom pre demokraciu, ktorý má posilniť médiá.

V tejto súvislosti Jourová opakovane pripomína aj šírenie dezinformácií a falošných správ, ktoré do Európy prúdia z Ruska a Číny. Ich cieľom je pomocou vedenia informačnej vojny podkopávať európsku demokraciu.

„Budú v tom pokračovať pokiaľ im neukážeme, že takúto agresiu a zasahovanie nebudeme tolerovať,“ vyhlásila počas diskusného panelu začiatkom roka a zdôraznila, že je potrebné naučiť sa vyhľadávať presné zdroje dezinformácií.

„Sme znepokojení aj tým, koľko dezinformácií šíria samotní Európania. Niektorí z nich to robia kvôli zisku, ďalší sú len užitočnými idiotmi,“ uzavrela.