Únia hlási problém: Európske firmy ukladajú svoje dáta na americké cloudy

Ilustračný obrázok. [EFE-EPA/Jerome Favre]

Významné európske firmy svoje megadáta ukladajú do cloudových služieb amerických spoločností. Americká legislatíva o cloudoch z roku 2018 pritom spravodajskej službe umožňuje vo výnimočných prípadoch prístup k týmto dátam.

Európa dnes disponuje takým množstvom dát, aké experti prirovnávajú k množstvu drahých kovov v baniach počas zlatej horúčky.

Niektorí odborníci tvrdia, že namiesto toho, aby ich Únia sama využívala, necháva amerických technologických gigantov získavať kontrolu nad všetkým „výkopovými zariadením“. Naznačujú to podľa nich množiace sa informácie o tom, že európske spoločnosti podpisujú dohody o cloudových službách s americkými technologickými firmami.

Cloudové služby ponúkajú externé ukladanie a spracovanie údajov, takže ich klienti nemusia investovať do vlastných nákladných zariadení.

Únia má novú stratégiu pre dáta a umelú inteligenciu

Eurokomisia chce, aby každý občan, zamestnanec a firma v EÚ mali spravodlivé šance na využívanie výhod digitalizácie.

Európska komisia v stredu (19. februára) predstavila stratégiu v oblasti digitálnej transformácie a umelej inteligencie. Ide o stratégiu, ktorá funguje …

Renault, Orange, Deutsche Bank a Lufthansa patria medzi tie, ktoré oznámili prechod na služby Google Cloud. Spoločnosť Volkswagen bude využívať služby Amazon Web Services. Francúzske ministerstvo zdravotníctva si na uchovávanie svojich výskumných údajov vybralo spoločnosť Microsoft.

Tento trend vzbudil obavy najmä v Nemecku, ktoré má vďaka silnému priemyselnému sektoru k dispozícii obrovské množstvo dát.

EÚ „stráca svoj vplyv v digitálnej oblasti v čase, keď preberá ústrednú úlohu vo formovaní ekonomiky kontinentu,“ varuje nedávna správa skupiny expertov a lídrov pod vedením bývalého šéfa nemeckej softvérovej firmy SAP, Henninga Kagermanna.

„Väčšina európskych dát sa skladuje mimo Európy. Prípadne –  ak sa aj skladujú v Európe – je to na serveroch, ktoré patria mimoeurópskym firmám,“ poznamenali experti.

Komisia si posvieti na internet vecí: Hlasoví asistenti či hodinky môžu zbierať viac dát, ako by sme chceli

Európska komisia začala rozsiahle protimonopolné vyšetrovanie, týkajúce sa technológií internetu vecí, ako sú hlasoví asistenti či prepojené mobilné zariadenia.

„Obrovský problém“

„Máme obrovský problém s bezpečnosťou a suverenitou na cloudoch,“ uviedol nedávno nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ francúzskej administratívy, ktorého citovala agentúra AFP.

„V mnohých prípadoch je to pre európske spoločnosti a inštitúcie výhodné“, pretože „je jednoduchšie“ zaregistrovať sa u amerických technologických gigantov ako nájsť európske možnosti, vysvetlil.

„V Európe však máme veľmi dobré firmy, ktoré cloudové a dátové služby ponúkajú,“ dodal.

Štátny tajomník Antal: Prvá etapa informatizácie iba zafixovala papierové procesy, my ich chceme zrevidovať

Zlepšenie vzdelávacieho systému a podpora digitálneho priemyslu sú podľa štátneho tajomníka rezortu informatizácie kľúčové pre budúcnosť digitalizácie Slovenska. V projektoch z multimiliardového Fondu obnovy by rád videl zameranie na zdravotníctvo. Otvárať chce aj tému digitálneho zdaňovania techgigantov.

Jednou z príčin obáv Európanov je legislatíva o cloudoch (Cloud Act), právny predpis, prijatý v roku 2018, ktorý v niektorých prípadoch umožňuje spravodajským agentúram Spojených štátov prístup k dátam, uloženým na cloudoch amerických súkromných firiem bez ohľadu na to, kde sa server fyzicky nachádza.

Okrem integrity údajov je pre mnohých európskych expertov a tvorcov politík problematická aj schopnosť analyzovať a využívať tieto informácie.

Ak budeme v Európe „schopní iba získavať dáta, no na ich spracovanie budeme potrebovať iných,  skončíme v rovnakej situácii ako krajiny s nerastnými surovinami, ktoré sa spoliehajú na to, že ich spracujú iní, a pritom končia s nevýraznými ekonomickými výhodami,“ dodal nemenovaný zdroj agentúry AFP.

Únia pripravuje najväčšiu biometrickú databázu na ochranu hraníc na svete

Európska agentúra eu-LISA podpísala rámcovú zmluvu na nový biometrický systém, ktorého cieľom je do roku 2022 vytvoriť databázu s odtlačkami prstov a snímok tváre viac ako 400 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín.

Cloudových služieb v Európe by však mohlo pribudnúť. V júni predstavili Francúzi a Nemci projekt GAIA-X, ktorého cieľom je vyvinúť konkurencieschopnú európsku cloudovú ponuku.

No namiesto toho, aby EÚ podporila rozvoj európskeho šampióna, ktorý by poskytoval plný rozsah služieb, projekt sa realizuje inak. Jeho cieľom je totiž nastaviť štandardy, podľa ktorých by rôzne spoločnosti mohli bez problémov ponúkať služby v oblasti ukladania, spracovania, zabezpečenia dát a umelej inteligencie. Išlo by v podstate o „trh“, na ktorom by každý klient mohol nájsť potrebné služby bez toho, aby opustil európsku jurisdikciu.

Predpokladá sa, že decentralizovaný model GAIA-X by sa mohol lepšie reagovať na problémy, ktoré súvisia so spracovaním dát z pripojených zariadení.