Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Európske meme. [Reditt.com]

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Poslanci Európskeho parlamentu už zajtra (5. júla) rozhodnú, či návrh novej smernice o autorských právach, o ktorej kritici tvrdia, že ohrozí vytváranie meme, remixov, či prispievanie do internetovej encyklopédie, príjmu. Rokovanie v Štrasburgu bude horúce a výsledok nie je jasný.

Európska legislatíva o copyright-e sa naposledy menila v roku 2001 a nutnosť jej aktualizácie si uvedomujú všetky zainteresované strany. Nová podoba predpisu prináša rozsiahle opatrenia, ktoré majú podľa mnohých zmeniť podobu internetu, ako ho poznáme dnes. Nariadenie o autorských právach sa dotkne online správ, súkromia, kreatívneho priemyslu, či príspevkov do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru, ako Wikipédia.

Komisia však tvrdí, že hlavným cieľom je spravodlivosť: „Ide o to, aby každý umelec, autor či interpret, malý alebo veľký, dostali spravodlivo zaplatené za ich dielo. To už v súčasnosti na sto percent zaručené nie je.“

Reforma autorských práv stagnuje, internet nechce platiť vydavateľom tlače

Rokovanie o novej smernici už dvakrát odložili. Budúci rok musí dôjsť k posunu, urguje EANA.

Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti (JURI) ešte v júni schválil reformu autorskej legislatívy a europoslancom ju zajtra odporúča schváliť. Problematické však ostávajú dva zásadné články – 11 a 13 – ktoré v Bruseli rozprúdili ohnivú debatu.

Základom nezhôd v týchto dvoch článkoch je najmä ich neurčitosť, nešpecifická terminológia, či nejednoznačné postihy. Oba články tiež vytvárajú bezprecedentné požiadavky na kohokoľvek, kto prevádzkuje webovú stránku. Nariadenie požaduje, aby prevádzkovateľ sledoval materiál, chránený autorskými právami a pri prepojení na „cudzie“ články, platil ich tvorcom poplatky.

O mnohých spôsoboch prenosu tejto smernice do národných legislatív majú navyše rozhodnúť členské štáty samé, čo vytváraniu Jednotného digitálneho trhu v Európe tiež nepomôže.

Európsku legislatívu už kritizoval aj otec svetového webu www, Tim Berners-Lee, ktorý ju považuje za príliš riskantnú.

Kontroverzný článok 11 a 13

Podľa článku 11 navrhovanej smernice by mali členské štáty poskytnúť vydavateľom tlače výhradné práva na vlastné diela, ktoré publikujú. Vďaka nim tak budú môcť vydavatelia získať „spravodlivú a primeranú odmenu“ v prípade, ak budú ich diela využívané v ďalšej, digitálnej podobe.

V praxi sa má podľa kritikov zaviesť akási „daň za odkaz“ alebo „daň z útržku (snippet)“. Čo ale presne „link“ alebo „snippet“ znamená, znenie novej legislatívy nehovorí a špecifikovať ich majú až jednotlivé členské štáty.

„Vzhľadom na to, že v legislatíve nie je stanovená žiadna hranica, (ktorá by definovala rozsah originality, pozn. red.) spadajú tu aj najkratšie úryvky a čisto fakticky aj titulky ako ´Angela Merkelová sa stretne s Theresou Mayovou´,“ píše na svojom blogu hlasná kritička novej legislatívy, europoslankyňa a podpredsedníčka Strany zelených, Julia Redaová.

Článok je ale kľúčovým pre vydavateľov tlače, ktorým priznáva autorskú ochranu a najmä poplatky za redakčný obsah, ktorý využívajú internetové vyhľadávače a agregátory. Intenzívne za ňu lobuje aj Európska aliancia tlačových agentúr (EANA), ktorej súčasťou je aj slovenská TASR.

„Rozumiem tomu, prečo sa títo veľkí vydavatelia snažia podporovať autorský zákon. Sú totiž menej závislí na linkoch zo sociálnych médií,“ povedala v rozhovore pre EURACTIV.com ešte minulý rok Redaová. Podoba a aplikácia smernice ale prináša podľa Švédky viac otázok ako odpovedí.

Druhý, kontroverzný článok 13, zase vyžaduje, aby platformy monitorovali svojich používateľov tak, aby sa zamedzilo šíreniu textov, obrázkov, či hudby, ktorých autor nebol za svoje dielo kompenzovaný.

Systémy, ktoré na to platformy využívajú, ale zatiaľ nie sú spoľahlivé a otázny je aj spôsob, akým sa budú takéto diela hľadať. Za neodstránenie obsahu navyše platformy nesú zodpovednosť. Facebook či Googlu preto nesúhlasia s tým, aby mali svojich používateľov takýmto spôsobom kontrolovať a navyše byť zodpovednými za to, čo ich používatelia zdieľajú, či majú vysporiadané licencie alebo či si obrázok, ktorý ako meme „zdeformovali“, právoplatne zakúpili.

Európska komisia ale prízvukuje, že „všetky pravidlá týkajúce sa týchto zábavných autorských dielok sú upravené už v pôvodnej smernici o autorských právach z roku 2001 v rámci takzvanej výnimky týkajúcej sa paródie, ktorá umožňuje reprodukciu a sprístupnenie takéhoto obsahu verejnosti a plne zaručuje slobodu prejavu autorov.“ Výnimka pre paródiu ostáva súčasťou nového návrhu smernice a Brusel tvrdí, že meme v Európskej únii preto nie sú ohrozené.

Julia Reda: Reforma autorských práv zvýhodní falošné spravodajstvo

Novinári a malí vydavatelia by z navrhovaných zmien autorského práva nič nevyťažili. Získajú len tí najväčší.

Proti sú akademici, organizácie aj platformy

Vlna kritiky prichádza do europarlamentu z viacerých strán. Talianska verzia internetovej encyklopédie Wikipedia 3. júla na protest proti legislatíve zablokovala svoj obsah.

„Ak tento návrh prejde, nebude možné zdieľať novinový článok na sociálnych sieťach alebo ho nájsť prostredníctvom vyhľadávača,“ upozorňuje vedenie internetovej encyklopédie. Čitatelia namiesto zobrazeného textu Wikipedie videli na obrazovke len výzvu, aby pred hlasovaním kontaktovali svojich zástupcov v Európskom parlamente.

Protesty proti dvom článkom organizovalo v Európe už niekoľko organizácií, najaktívnejší sú Švédi, Poliaci a Nemci. Niektorí europoslanci vyzývajú na podpísanie petície Zachráňte internet!, ktorá v Únii oslovila viac ako 750 tisíc signatárov.

Zo slovenských europoslancov sa proti článkom otvorene postavila zatiaľ len Monika Beňová (Smer SD, S&D), ktorá sa podpísala aj pod júnový list adresovaný spravodajcovi legislatívy, Axelovi Vossovi.

Začiatkom júla zaslalo otvorený list europoslancom spoločne 145 európskych ľudskoprávnych, občianskoprávnych organizácií, organizácií pre slobodu médií, či ochranu súkromia. Signatári výzvy tvrdia, že legislatíva vytvorí „značnú dieru medzi zamýšľanou hodnotou smernice pre európske hospodárstvo a občanov Únie, a škody, ktoré text spôsobí“. Pod výzvu sa podpísala aj Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku (Sapie).

Ďalšia výzva na europoslancov smerovala z radov akademikov a profesorov. Za odmietnutie článku 11 a 13 sa ich ozvalo už vyše 200.

https://twitter.com/DarthSquig/status/1012722391351427072

Axel Voss, nemecký europoslanec a spravodajca novej legislatívy kritiku odmieta a antikampaň považuje za „falošnú (…), ktorú organizujú veľké platformy“. Podľa Vossa je cieľom smernice „posilniť vyvážený prístup nových právnych predpisov a zabezpečiť, aby nové pravidlá týkajúce sa autorských práv neboli prekážkou pre nový technologický rozvoj“.

Európska komisia návrh smernice predstavila v septembri 2016. Prvoradým cieľom bolo reflektovanie rýchleho vývoja v oblasti mediálneho a autorského obsahu, ktoré by malo byť navyše zlučiteľné so zásadami slobody prejavu na internete.

Výbor pre právne záležitosti Európskeho parlamentu pre viaceré „politické nezhody“ hlasovanie odkladal, dokonca pred rokom zmenil europarlament aj spravodajcu smernice.

Členské štáty zatiaľ spoločné stanovisko k tejto smernici neprijali, rokovacia pozícia bola dosiahnutá len na úrovni veľvyslancov (COREPER). „Tento harmonizovaný právny rámec prispieva k dobrému fungovaniu vnútorného trhu; stimuluje inovácie, kreativitu, investície a výrobu nového obsahu aj v digitálnom prostredí,“ uvádza sa v stanovisku z mája.