Únia počas krízy posilnila opatrenia na boj proti dezinformáciám

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Hoci Eurokomisia priznáva, že mnoho dezinformácii pochádza priamo z bloku, prstom ukazuje aj na Rusko a Čínu.

Pandémia nového druhu koronavírusu bola sprevádzaná masívnou vlnou nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií vrátane pokusov zahraničných aktérov ovplyvniť občanov Európskej únie a ich diskusie. Vyplýva zo správy, ktorú v stredu (10. júna) predložili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Obaja v spoločnom oznámení opísali reakcie Únie na šíriace sa dezinformácie a navrhli opatrenia, ktoré možno zaviesť do praxe.

Šéf európskej diplomacie upozornil, že dezinformácie v časoch koronakrízy mohli zabíjať a dodal, že eurokomisia má povinnosť chrániť občanov EÚ tým, že ich oboznámi s nepravdivými informáciami a odhalí aktérov zodpovedných za zapojenie sa do takýchto praktík.

„V dnešnom technologicky zameranom svete, kde bojovníci ovládajú viac klávesnice než meče a cielené operácie a dezinformačné kampane sú silnou zbraňou štátnych a neštátnych aktérov, musí Európska únia zvyšovať svoje činnosti a kapacity,“ odkázal Borrell.

Prípravy na najväčšiu európsku legislatívu o digitálnom obsahu a službách sú v plnom prúde

Eurokomisia spustila konzultácie o budúcej regulácii digitálnych platforiem. Ide pri tom o jedny z najdôležitejších pravidiel o online obsahu a zodpovednosti digitálnych služieb. Načasovanie kvôli nepokojom v Spojených štátoch a virtuálnej vojne medzi platformami a politikmi nemôže byť aktuálnejšie.

Jourová v tejto súvislosti pripomenula, že počas pandémie koronavírusu Európu zasiahli vlny dezinformácií. Tie pochádzali tak zvnútra EÚ, ako aj mimo nej, pričom Únia sa netají, že silnými hráčmi na tomto poli sú Rusko a Čína.

Aktivita platforiem nestačí

Jourová ocenila, že v boji proti šíreniu dezinformácií pomáhajú aj internetové platformy, ale dodala, že mobilizovať treba aj orgány verejnej moci a nevyhnutná je podpora nezávislých overovateľov faktov a médií.

Eurokomisia zdôraznila, že pre vybudovanie silnejšej a odolnejšej Európskej únie sú kľúčové viaceré aspekty. V prvom rade treba rozlišovať medzi nezákonným obsahom a obsahom, ktorý je škodlivý, ale nie nezákonný. Existujú tiež nejasné hranice medzi rôznymi formami falošného alebo zavádzajúceho obsahu: od úmyselných po neúmyselné dezinformácie.

Motivácia sa môže pohybovať od operácií zo strany zahraničných aktérov až po čisto ekonomické motívy. Na každú z týchto výziev EÚ musí nájsť vhodnú odpoveď.

Po výzve eurokomisie stiahli online platformy milióny zavádzajúcich reklám

Eurokomisár pre spravodlivosť ocenil, že veľké platformy rýchlo reagovali. Pochybné ponuky a predražené zdravotnícke pomôcky, či dokonca liečba na koronavírus z internetu mizli, no mnohí nečestní obchodníci aj tak našli v systémoch diery.

Proaktívny prístup

Komisia v dobe krízy vyvracala mýty spojené s koronavírusom. Jej správy mali viac ako sedem miliónov vzhliadnutí. S cieľom informovať občanov o rizikách posilnila aj spoluprácu s ostatnými medzinárodnými hráčmi.

Spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) posilnila strategickú komunikáciu a verejnú diplomaciu v tretích krajinách a v blízkom susedstve EÚ.

Podľa zistení Európskej komisie zahraniční aktéri a niektoré tretie krajiny, najmä Rusko a Čína, sa zapojili do cielených operácií a dezinformačných kampaní v EÚ, v jej blízkom susedstve a na celom svete.

Pracovná skupina East Stratcom, ktorá funguje v rámci ESVČ, napríklad odhalila viac než 550 dezinformačných kampaní zo zdrojov blízkych Kremľu a zverejnila ich na webovej stránke EUvsDisinfo.

Konšpiračné teórie presvedčili mnohých, útokov na 5G vysielače môže pribúdať

Konšpirácie o tom, že práve 5G sieť rozširuje nový koronavírus, napriek nezmyselnosti presvedčili mnohých. Prenosové veže pre 5G siete už horeli v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Írsku aj na Cypre. Experti varujú, že násilie sa môže ešte stupňovať.

Platformy majú nezanedbateľnú úlohu

Komisia zároveň pozorne monitorovala činnosť internetových platforiem, ktoré podpísali Kódex postupov pri dezinformáciách. Podľa Jourovej, ktorá je v priamom kontakte so spoločnosťami ako Facebook, YouTube či Twitter, sa ku kódexu v najbližšom čase pridajú aj ďalšie platformy, napríklad TikTok.

Komisia chce, aby internetové platformy poskytovali mesačné správy obsahujúce podrobnejšie údaje o svojich činnostiach, zameraných na obmedzenie dezinformácií o koronavíruse a s tým súvisiacou reklamou. Mali by tiež zintenzívniť spoluprácu s overovateľmi faktov, a to vo všetkých členských štátoch a vo všetkých jazykoch, ako aj s výskumnými pracovníkmi.

Štúdia Komisie volá po „sankciách“ za dezinformácie na internete

Štúdia Európskej komisie o účinnosti postupov Únie v boji proti dezinformáciám kritizuje ich samoregulačnú povahu. Navrhuje, aby sa zaviedli „sankčné a opravné mechanizmy“, ktoré by mali zabezpečiť skutočné dodržiavanie pravidiel.

Komisia oznámila, že bude aj naďalej monitorovať vplyv mimoriadnych opatrení prijatých členmi EÚ v súvislosti s koronakrízou na právne predpisy a hodnoty Únie.

Koronakríza zdôraznila úlohu slobodných a nezávislých médií ako nevyhnutnej služby, ktorá občanom poskytuje spoľahlivé a overené informácie. EÚ chce preto ešte viac posilniť svoju podporu pre nezávislé médiá a novinárov tak v EÚ, ako aj na celom svete, dodáva eurokomisia.