Únia potrebuje na 5G a optické siete minúť ďalších 300 miliárd eur

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Do roku 2025 by EÚ mala do rozvoja 5G a optických sietí  naliať približne 300 miliárd eur na to, aby podporila rast ekonomiky. Odvetvie by tak dokázalo vytvoriť viac ako 2,4 milióna nových pracovných miest, tvrdia experti.

Štúdia, ktorú pripravili konzultanti z americkej skupiny BSG a ktorú financovala Európska asociácia telekomunikačných operátorov (ETNO), vyšla koncom marca. Podľa jej výsledkov by Európska únia mala do svojich sietí významne investovať, inak sa jej nepodarí udržať krok s technologickým, ale ani ekonomickým vývojom vo svete. Experti hovoria o 300 miliardách eur v najbližších štyroch rokoch.

Konzultanti tvrdia, že na to, aby sa v Únii 5G siete plne implementovali, blok potrebuje do ich rozvoja priliať ešte o 150 miliárd eur viac, ako nateraz plánuje. Zhruba rovnaký objem investícii by mal smerovať aj na dokončenie modernizácie pevnej infraštruktúry s gigabitovou rýchlosťou.

Veľká časť investičnej záťaže prirodzene padá na telekomunikačné spoločnosti. Asociácia ETNO však vyzýva vlády, aby sa podieľali napríklad na včasnom a efektívnom sprístupnení spektra, podporovali dopyt aj spoluprácu pri budovaní internetovej infraštruktúry.

„Telekomunikačný sektor bude pre všeobecné dobro (do infraštruktúry) investovať, no finančné výnosy pre jednotlivé spoločnosti nie sú nevyhnutne atraktívne. To tvorcovia politiky nemôžu ignorovať,“ píše sa v správe. Návratnosť najmä pri optike je pri rozsiahlejších úsekoch značne pod úrovňou nákladov, prízvukuje priemysel.

Investície do širokopásmových sietí: Vláda chce regulovať ceny prenájmu existujúcej aj novej infraštruktúry

Kým slovenská vláda sa stále nedohodla na tom, kde, ako a za koľko ťahať širokopásmové siete, národný plán obnovy je konkrétnejší. Štát chce podľa neho budovanie sietí podporiť z verejných zdrojov, no ceny ich prenájmu regulovať.

Únia v súčasnosti zrýchľuje prípravy na digitálny vek. Od definovania svojho Digitálneho kompasu do roku 2030, cez transformáciu vlastnej priemyselnej politiky, rok 2021 môže podľa ETNO predstavovať „bod zlomu v tom, aby mohli EÚ a jej občania naplno využívať výhody digitálnej revolúcie“.

Mnohým vládam, ale aj telekomunikačným spoločnostiam v Európe sa podarilo priniesť pokročilé optické pripojenie do veľkej časti bloku. Pevné širokopásmové pokrytie s rýchlosťou vyššou ako 30 Mbps dnes v Únii pokrýva až 84 percent domácností. Investície do mobilnej infraštruktúry rozšírili aj pripojenie na 4G mobilný internet s priemernou rýchlosťou sťahovania viac ako 40 Mbps až na súčasných 96 percent európskej populácie.

Brusel očakáva, že do roku 2025 bude možné dosiahnuť rýchlosť nad 100 Mbps (a do 1 Gbps) až u polovice európskych domácností.

V súčasnosti sa už pracuje na zavádzaní ďalšieho míľnika super rýchleho internetu. 5G siete v EÚ sú v súčasnosti  pre takmer štvrtinu populácie Európy. Podľa štúdie len samotné 5G v Európe by mohlo každoročne vygenerovať 113 miliárd eur a do polovice desaťročia vytvoriť viac ako 2,4 milióna nových pracovných miest.

Zmeny užívateľského správania

Rýchlosť pripojenia 30 až 40 Mbps je dostatočná na bežné internetové úkony. Avšak rastúce spotrebiteľské a obchodné využívanie internetu si vyžadujú, aby pripojenie zvládalo rýchlosť najmenej 100 Mbps, a to aspoň na tzv. poslednej míli, teda v poslednej časti telekomunikačnej siete, ktorá služby poskytuje koncovým užívateľom. Dnes k nej nemá prístup približne 30 percent európskych domácností.

Užívateľské správanie sa totiž zásadne zmenilo, čomu bezpochyby dopomohla aj stále prebiehajúca pandémia. Prieskum z júla 2020 ukázal, že takmer polovica zamestnancov v EÚ aspoň čiastočne počas pandémie pracovala z domu a až tretina z nich pracovala výlučne z domu. Ešte výraznejšie boli zmeny pri vzdelávaní. Až 95 študentov v Európe podľa výskumu PISA tvrdí, že má doma k dispozícii počítač na ktorom sa môžu vzdelávať, čo v niektorých domácnostiach opäť zväčšilo spotrebu internetu.

Modelové situácie ETNO ukazujú, že celkové množstvo využitých dát každý deň rovnako narástlo. Dnes sa pohybuje od 4 Gb za deň pri staršej populácii, ktorá využíva napríklad videohovory, alebo číta online správy, až po 18,5 Gb denne, napríklad pri študentoch, ktorí majú niekoľko video prednášok denne, navštevujú ďalšie mimoškolské online kurzy a večer sledujú streamovacie platformy alebo hrajú online hry.

Globálny prenos na internete aj preto za posedný rok poskočil o 50 percent. „Vďaka tomu“ mohol telekomunikačný priemysel overiť spoľahlivosť existujúcich sietí. Experti teraz hovoria, že táto záťaž siete dostatočne overila a potvrdila ich efektivitu, pričom umožnila nielenže pokračovať v práci, ale v časoch lockdownov aj udržiavať aj kontakty s blízkymi.

Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Plány veľkých spoločností o tom, ako do budúcnosti organizovať prácu z domu, či idey o rozsiahlejšom online vyučovaní aj po skončení pandémia však naznačujú, že správanie používateľov internetu v domácnostiach sa už do starých koľají nevráti.

„Na zvládnutie tohto rastúceho dopytu musí byť nasadenie kombinácie optických a 5G sietí prioritou,“ tvrdí v štúdii ETNO.

Podpora dopytu

Európa však za dosiahnutím svojho cieľa pokryť blok internetom s gigabitovým pripojením stále zaostáva. Približne desatina európskych domácností stále nemá prístup k pevnému pripojeniu.

Prístup je však len jedným z elementov, na ktorú sa Únia orientuje. Ak totiž technológia ani konektivita nie sú adresované správne, nevyplácajú sa ani investície. Až 42 percent Európanov stále nemá dostatočné základné digitálne zručnosti. Podľa prieskumu Eurostatu z roku 2019, až 9,5 percenta Európanov dokonca internet nikdy nepoužilo.

Viac ako 60 percent žiakov, ktorí končia prvý stupeň základnej školy (resp. sú deväťroční) v EÚ stále nie sú dostatočne digitálne vybavení. Pričom až 65 percent dnešných prvákov by malo byť v budúcnosti zamestnaných na takých pracovných pozíciách, ktoré dnes ešte ani neexistujú.

Aj preto jednotlivé plány obnovy členských krajín EÚ, aj samotné inštitúcie hľadajú riešenia na zlepšenie digitálnych zručností svojho obyvateľstva.

Digitálne vzdelávanie podľa eurokomisie: Digizručnosti od útleho veku aj výučba boja proti dezinformáciám

Až 60 percent Európanov pred koronakrízou nikdy nevyužilo diaľkové a online vzdelávanie, no digitálne zručnosti sa ukázali byť nenahraditeľnými. Európska komisia teraz predstavuje plány na podporu vzdelávania občanov v tejto oblasti na najbližších sedem rokov.