Únia sa pripravuje na odvrátenie pokusov o manipuláciu eurovolieb

Ilustračný obrázok. [Ivan Marc/Shutterstock]

Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.

Pokúsi sa Rusko ovplyvniť májové voľby do Európskeho parlamentu? Táto otázka sa v súčasnosti ozýva na chodbách európskych inštitúcií v Bruseli, kde sa pomaly rozbiehajú volebné kampane jednotlivých strán.

„Nesmieme byť naivní. Sú tu ľudia so sofistikovanými nástrojmi, ktorí chcú narušiť priebeh volieb,“ varoval Frans Timmermans, viceprezident Európskej komisie a spitzenkandidát Strany európskych socialistov.

Európsky parlament o možnom ovplyvňovaní májových volieb rokoval na plenárnom zasadaní minulý týždeň. Poslanci sa zhodli, že pokusy o manipuláciu sú viac ako reálne.

Český europoslanec Pavel Telička (ALDE) na zasadaní označil za najväčšiu hrozbu Rusko. Za „absolútne neprijateľné“ označil pokusy o ovplyvňovanie volieb a miešanie sa do európskeho demokratického procesu aj nemecký europoslanec David McAllister (EPP).

Americký hacker: Výhodou európskeho kyberpriestoru je skepsa jeho používateľov

Jeff Moss je skúseným hackerom a zakladateľom dvoch z najväčších konferencií v oblasti počítačovej bezpečnosti na svete. Ak sa chcú Európania vyhnúť americkým volebným scenárom, energiu by mali sústreďovať tam, kde druhá strana nalieva najviac peňazí, hovorí.

Cambridge Analytica odhalila našu zraniteľnosť

Podľa komisárky pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa a rovnosť pohlaví Věry Jourovej vládne nervozita okolo nadchádzajúcich volieb aj v Komisii. Všetci si pamätajú na nedávny škandál Cambridge Analytica, ktorý otriasol demokraciami na celom svete.

Európska komisia si je hrozieb súvisiacich s nadchádzajúcimi voľbami vedomá a začala pracovať na krokoch k zabezpečeniu ich hladkého priebehu. V septembri schválila balíček opatrení proti dezinformačným kampaniam a útokom na volebnú infraštruktúru.

Balík počíta so vznikom takzvanej „siete volebnej spolupráce“, v rámci ktorej by sa mali spojiť príslušné národné orgány s cieľom zaistenia kvalitnejšej spolupráce v otázkach ochrany dát či presadzovania práva.

V apríli Komisia zorganizovala konferenciu, kde si členské štáty vymenili skúsenosti s organizovaním volieb. Ďalšie stretnutia by sa mali uskutočniť v januári a v apríli roku 2019.

Ovplyvnila Cambridge Analytica aj brexit?

Bez masového pôsobenia spoločnosti Cambridge Analytica na sociálnych sieťach by k brexitu nikdy nedošlo, tvrdí bývalý zamestnanec firmy, CHRISTOPHER WYLIE.

Komisia ďalej volá po zvýšení transparentnosti počas internetových kampaní. V budúcnosti by pri politickej reklame mala byť uvedená strana alebo hnutie, ktoré za správou stojí, a takisto kritériá použité pri jej adresovaní konkrétnemu používateľovi.

Komisia ráta aj s právom členských štátov uvaliť v nevyhnutnom prípade sankcie. Skupiny, ktoré porušia pravidlá budú musieť navyše zaplatiť aj pokutu vo výške päť percent ich ročného rozpočtu.

Ako ukázala kauza Cambridge Analytica počas americkej predvolebnej kampane, zneužívanie dát sa deje hlavne pri ich adresnom použití vo veľkom rozsahu.

Pomohol Facebook Trumpovej kampani? Europarlament chce odpoveď

Európsky parlament pozval šéfa Facebooku, Marka Zuckerberga, aby sa prišiel vyjadriť k informácii, že firma Cambridge Analytica pozbierala údaje o 50 miliónoch používateľov, ktoré využila na prezidentskú kampaň Donalda Trumpa.

V nedávnom prieskume Eurobarometra dve tretiny respondentov vyslovilo názor, že personalizovaná reklama je v rozpore s princípmi spravodlivej súťaže.

V snahe ochrany pred hackermi sa Únia rozhodla podporiť investície do kyberbezpečnosti. V tomto kontexte už ako súčasť opatrení Komisie z roku 2017 vzniklo „Centrum kompetencie pre kyberbezpečnosť“.

Problém je v Európe čoraz viditeľnejší aj na národnej úrovni. V niektorých členských štátoch až 50 percent zločinov spadá do kategórie kyberkriminality.

Brexit, Macedónsko aj Spojené štáty. Proti fake news sa brániť stále nevieme

Špecifickým problémom, ktorý európskych funkcionárov znepokojuje sú fake news. Napriek značnej hrozbe, ktorú fenomén predstavuje pre demokratické systém je boj s ním náročný a dodnes naňho neexistuje zaručený recept.

Podľa Eurobarometra vidí fake news ako hrozbu pre demokraciu 83 percent respondentov. Hovorca Európskeho parlamentu Jaume Duch Guillot pripomenul, že Únia je voči fake news mimoriadne zraniteľná.

„Dôvodom zraniteľnosti je fakt, že európske záležitosti nie sú v širokej spoločnosti známe, a preto je jednoduché podať ľudom klamlivé informácie o Európskej únii,“ povedal.

Vlády členských štátov dosiahli v kyberbezpečnosti prelomovú dohodu

Posledný krok, ktorý odobrí dobrovoľnosť certifikovania úrovne technologických produktov, ešte musí prejsť europarlamentom. Priemysel však varuje, že ak budú systém uplatňovať len niektoré krajiny, rozdrobí to spoločný digitálny trh.

Fake news boli v minulosti už niekoľkokrát použité na podrývanie demokratického systému. Výskumníci z Univerzity v Edinburgu identifikovali 400 falošných profilov na sociálnych médiách, ktoré operovali zo strediska v St. Peterburgu, a rozširovali obrovské množstvo protieurópskych správ pred referendom o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

Na konci septembra sa podľa Bieleho domu skupiny financované Kremľom pokúsili ovplyvniť macedónske referendum o zmene názvu krajiny.

Komisia už vytvorila radu pre fake news. Pracovnú skupinu vytvoril aj Európsky parlament. Tá okrem iného prevádzkuje aj webstránku, ktorá pomenúva falošné správy na území strednej a východnej Európy. Volá aj po novom kódexe správania sa pre online podniky.

Po skúsenosti z Macedónska sa ozvali aj technologickí giganti Google, Facebook a Mozilla, ktoré vyslovili ochotu samo-regulácie, ako ju navrhuje Európska únia. Podľa nového kódexu by výnosy z reklamy skupín rozširujúcich fake news mali byť zakázané a boj proti falošným účtom zintenzívnení.

Niektorí experti ale spochybňujú efektivitu týchto opatrení. Európske opatrenia v boji proti dezinformáciám stále nedosahujú úroveň investícií do dezinformačných kampaní tretích krajín. Ďalej upozorňujú na fakt, že Komisia sa stále vyhýba priamemu pomenovaniu Ruska strojcu útokov.

EÚ pritom v nehrá iba o nezávislosť volieb do Európskeho parlamentu, ale aj o svoju reputáciu.

„Na tento súboj sme sa začali pripravovať príliš neskoro,“ vyhlásil podpredseda Európskej ľudovej strany Esteban González Ponz.