Už o rok budú digitálne platformy v Únii iné. Techgiganti dostanú nové povinnosti

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Nové pravidlá európskeho digitálneho trhu namierené voči techgigantom začnú v Únii platiť už na budúci rok. Najväčšie platformy už nebudú môcť zvýhodňovať svoje produkty a služby, bez súhlasu využívať dáta používateľov a ponesú aj dôkazné bremeno pri preukazovaní toho, že ich praktiky nerušia hospodársku súťaž.

Európska rada, Európsky parlament a Európska komisia našli kompromis a dohodli sa na finálnej podobe Zákona o digitálnych trhoch (Digital Markets Act, DMA). Ide o jednu z najzásadnejších zmien v spôsobe, akým sa uplatňujú pravidlá v digitálnom priestore.

Návrh sa zameriava na najväčšie digitálne platformy, ktoré majú také dominantné postavenie na trhu, že dokážu strážiť tok informácií medzi spoločnosťou a internetovými používateľmi. Nariadenie obsahuje zoznam toho, čo môžu títo „strážcovia“ (gatekeepers) robiť a čo nie, a ktoré pravidlá by sa mali uplatňovať aj spätne (ex-ante). Zároveň nariadenie obracia dôkazné bremeno na technologických gigantov. Ťarcha doteraz ležala na strane žalobcu, čo bolo pri dokazovaní toho, že praktiky techgigantov ohrozovali férovú hospodársku súťaž, veľmi problematické.

Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

„Právnici sa v minulosti pokúšali riešiť problémy strážcov, no súdne prípady v tejto oblasti trvali aj roky a medzitým dochádzalo k ujmám u malých a stredných podnikov aj inovátorov. Potrebovali sme preto nájsť inovatívnu odpoveď a podarilo sa nám to nad očakávania, a to aj napriek celému lobingu,“ priznal Thierry Breton, komisár EÚ pre vnútorný trh.

Po novom bude techgigntom hroziť v prípade porušenia požiadaviek pokuta až do výšky desať percent ich celosvetového ročného obratu a pri opakovanom porušovaní dokonca 20 percent.

Kto sú strážcovia?

Keďže spoločnosti, ktoré sú podľa DMA považované za strážcov, sú prevažne americké – vrátane firiem Google, Amazon, Meta (Facebook), Apple a Microsoft –, počas vyjednávaní bola na stole aj „geopolitická“ otázka, či Únia nemieri svojimi pravidlami najmä za Atlantik. Hlavný vyjednávač europarlamentu, nemecký europoslanec Andreas Schwab (EPP), trval na čo najužšom rozpätí definície „strážcov“, pričom sa chcel koncentrovať na tých, ktorí „robia skutočné problémy.“

Schwabovi sa napokon podarilo zvýšiť kvantitatívny prah pri definícii označenia gatekeeper, pričom za strážcu bude Únia považovať každú digitálnu platformu s ročným obratom najmenej 7,5 miliardy eur a trhovej hodnote 75 miliárd eur. Giganti tiež musia mať každý mesiac aspoň 45 miliónov koncových používateľov v EÚ a viac ako desaťtisíc firemných používateľov ročne.

Najväčšie európske digitálne spoločnosti ako Booking či predajca Zalando sa tak nateraz do tejto definície „nezmestia“ a je málo pravdepodobné, že na takú hodnotu v budúcnosti dosiahnu.

Google, Facebook a Microsoft míňajú na lobing v Únii najviac

Podľa najnovšej štúdie sú traja americkí techgiganti najväčšími lobistami v EÚ. Technologický sektor na lobing míňa už viac peňazí, ako farma biznis, či spracovatelia fosílnych palív.

Okrem platforiem a sociálnych sietí sa zoznam digitálnych služieb, ktoré DMA pokrýva, rozšíril aj o sprostredkovateľské služby, online reklamu, vyhľadávače, služby zasielania správ, operačné systémy, ale aj o webové prehliadače a virtuálnych asistentov.

Čo sa zmení?

Strážcovia budú musieť dodržiavať viacero nových povinností, ktorých cieľom je mať v EÚ spravodlivejší digitálny trh a väčší spotrebiteľský výber. Technologickí giganti už nebudú môcť „spájať“ služby do jedného balíka či kombinovať dáta z rôznych služieb, pokiaľ nezískajú výslovný súhlas používateľa. Podľa tohto pravidla už napríklad firma Meta nebude môcť bez súhlasu spájať dáta zo svojich platforiem a napríklad online reklamy šiť na mieru používateľov Instagramu z údajov zozbieraných z ich aktivít na Facebooku.

Strážcovia budú mať tiež zakázané zvýhodňovať svoje vlastné služby, nútiť používateľov, aby ich využívali alebo im brániť vo využívaní alternatívnych kanálov s výhodnejšími podmienkami.

Rozširuje sa aj povinnosť interoperability služieb na odosielanie správ, čo znamená, že používatelia budú môcť posielať šifrované správy, obrázky, videá a uskutočňovať hovory z aplikácií ako WhatsApp, Signal alebo Telegram. Táto možnosť sa týka aj skupinových chatov, pričom pri nich bude šifrovanie zaručené až na tri roky. Podmienka tak dáva priestor aj menším platformám, ktoré môžu od techgigantov žiadať, aby ich aplikácie a služby na odosielanie správ a videohovory mali priamy prístup k dominantným službám strážcov.

Europoslanec Jurzyca: Samoregulácia digislužieb funguje, tvrdými zásahmi ich predražíme

Kvôli tvrdým pravidlám nemáme v Únii technologických gigantov. Bez dostatočných dát však ich ďalšiu reguláciu nebudeme vedieť správne nastaviť. Zdaňovanie amerických firiem nám navyše politicky neprejde, hovorí v rozhovore europoslanec EUGEN JURZYCA.

Meniť sa majú aj predvolené nastavenia, ktoré používateľom častokrát len veľmi problematicky dovoľovali zmeny. Pri kúpe nového zariadenia, napríklad smartfónu, sa pri prvom použití zobrazí „výber“, ktorý má spotrebiteľom ponúknuť možnosti rôznych typov virtuálnych asistentov a webových prehliadačov namiesto toho, aby ich mali štandardne prednastavené. Používatelia budú môcť tiež odstrániť predinštalované aplikácie.

Okrem toho budú musieť operačné systémy povoliť aj alternatívne obchody s aplikáciami, hoci budú môcť zaviesť požiadavky na istú úroveň ich kybernetického zabezpečenia.

Rovnako budú môcť používatelia požiadať o bezplatný presun dát, ktoré pomohli vygenerovať, respektíve požiadať tretiu stranu, aby to urobila za nich.

Zákaz reklamy, ktorá cieli na neplnoletých, a do návrhu DMA sa dostala v poslednej chvíli, napokon zákonodarcovia presunuli do legislatívy, ktorú Únia pripravuje paralelne s DMA – do takzvaného Zákona o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA). Napriek tomu sa pri DMA upravujú aj niektoré oblasti reklamy na najväčších platformách. Po novom inzerenti získajú prístup ku všetkým údajom, ktoré súvisia s ich zadanou reklamou, a to v reálnom čase a bezplatne. Cieľom je zaistiť najlepšiu hodnotu za ich peniaze.

Už žiadna Cambridge Analytica. Európske pravidlá pre online politickú reklamu dostávajú obrysy

Európska komisia predložila návrh novej legislatívy, ktorá má obmedziť cielenie politickej reklamy na internete. Dopĺňa prejednávaný Akt o digitálnych službách a platiť má nielen pre politické strany, ale aj pre PR spoločnosti či influencerov.

Kedy začnú pravidlá platiť?

DMA by sa mal začať uplatňovať už od začiatku roku 2023, a to po tom, ako ho lídri definitívne schvália a jednotlivé štáty Únie preberú do domácej legislatívy. Následne začne plynúť šesťmesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa presne určí, ktoré spoločnosti sú tzv. gatekeepermi a akým spôsobom sa začnú nové pravidlá aplikovať.

Európska komisia predpokladá, že na presadzovaní DMA by malo do roku 2025 pracovať až 80 expertov. Napokon, aj vďaka aktivite europoslanca a vyjednávača Andreasa Schwaba bude v pracovnej skupine najmenej 200 odborníkov.