V elektronizácii štátnej správy si Slovensko podľa OSN výrazne polepšilo

Slovensko sa posunulo o 18 priečok vyššie. [TASR/Michal Svítok]

Slovensko je v indexe e-governmentu na 49. mieste zo 193 krajín sveta. V Únii sú na tom ale horšie len štyri ďalšie krajiny.

Organizácia spojených národov (OSN) aj v tomto roku uverejnila svoju celosvetovú štúdiu o stave elektronizácie štátnej a verejnej správy. Rozsiahla, takmer 300 stranová publikácia, sa zameriava na tri hlavné aspekty rozvoja, a to primeranosť telekomunikačnej infraštruktúry, schopnosť ľudských zdrojov propagovať a využívať informačno-komunikačné technológie a dostupnosť on-line služieb a obsahu.

V najnovšom indexe rozvoja e-governmentu si Slovensko polepšilo. Zo 193 monitorovaných krajín je v elektronizácii svojej verejnej a štátnej správy na 49. mieste. Medzi krajinami V4 je na tom ale horšie už len Česko na 54. mieste.

Slovensko je kyberbezpečnostnou špičkou, tvrdí estónsky rebríček

V Indexe národnej kybernetickej bezpečnosti, ktorú pred nedávnom zverejnil estónsky think-tank eGA, excelovalo na prvej priečke spomedzi 63 zúčastnených krajín Slovensko.

Slovensko si polepšilo, stále však zaostáva

Spomedzi krajín Európskej únie sú okrem Česka za Slovenskom aj Chorváti a Lotyši. Najhoršie v Únii ohodnotila OSN Rumunsko, na 67. mieste.

V bloku si ale hneď po Cypre, ktoré sa vo svetovom meradle posunulo o 28 priečok, Slovensko polepšilo oproti poslednej štúdii z roku 2016, najviac, a to až o 18 priečok.

Vývoj slovenského e-governmentu za posledných 15 rokov, od kedy OSN štúdiu o e-governmente OSN pripravuje, nie je hodnotený najpozitívnejšie. Najlepšie si krajina viedla v tejto oblasti okolo roku 2005, keď bola na 36. mieste.

Európske krajiny v rozvoji e-governmentu jednoznačne vedú. Jasné prvenstvo si zabezpečilo nielen v Únii, ale na celom svete Dánsko, pričom v poslednej publikovanej štúdii bolo deviate. Vo svetovom meradle sú v prvej trojke ešte Austrália a Južná Kórea.

Pripravované slovenské projekty eGovernmentu, financované z eurofondov, sú pod paľbou kritiky

Štyri nové digitálne projekty za viac ako 100 miliónov eur z eurofondov, ktoré majú byť schválene koncom júla, kritizujú odborníci pre cenu aj netransparentnosť.

Trend elektronizácie je najmä v zdravotníctve a vzdelávaní

Výsledky celosvetového prieskumu priniesli niekoľko ďalších zaujímavých poznatkov. OSN uznáva všeobecný rozvoj kapacít a možností spoliehať sa na digitálne technológie pri riadení núdzových situácií, vykonávaní základných funkcií štátu a verejnej správy, či pri rýchlom zotavovaní sa z kríz.

Organizácia napríklad konštatuje, že vlády na celom svete rozširujú využívanie geografických informačných systémov, otvorených dát, služieb elektronickej verejnej správy a technológií, ako je umelá inteligencia alebo technológia blockchain.

Tri najpoužívanejšie on-line služby v roku 2018 na svete sú platby za energie, daňové priznania a registrácia nových podnikov.

Dostupnosť služieb prostredníctvom e-mailov, aktualizácií informačných kanálov, mobilných aplikácií a SMS sa celosvetovo zdvojnásobila, a to najmä v sektore zdravotníctva a vzdelávania.

Celosvetovým trendom je nasadzovanie elektronických služieb okrem oblasti zdravia a vzdelávania aj v odvetviach životného prostredia a zamestnanosti, pričom dosah na najzraniteľnejšie zložky spoločnosti sa rozširuje.

Výzva najbližšieho obdobia podľa OSN spočíva v tom, že rýchlosť, s akou sa technológia vyvíja, prevyšuje rýchlosť, s akou môžu vlády reagovať a využívať informačno-komunikačné technológie vo svoj prospech. Využívanie dát bude v najbližšom desaťročí exponenciálne narastať, uvádza štúdia.