Vláda schválila zákon o elektronických komunikáciách. Rieši nevyžiadané maily aj vysokorýchlostné siete

Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (Sme rodina). [TASR/Jaroslav Novák]

Zákon zavádza európsku smernicu a s ňou aj množstvo noviniek. Zdôrazňuje ochranu koncových užívateľov a zlepšuje aj prístup k vysokokapacitným sieťam za primeranú cenu.

Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila návrh zákona o elektronických komunikáciách z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV). Ide najmä o transpozíciu európskej smernice o kódexe elektronickej komunikácie z roku 2018.

Cieľmi zákona sú okrem podpory hospodárskej súťaže, rozvoja vnútorného trhu a ochrany koncových užívateľov aj zabezpečenie prístupu k vysokokapacitným sieťam v čo najväčšej miere a ich využívania za primeranú cenu.

Legislatíva má priniesť novú definíciu pojmov, pravidlá upravujúce konzultácie s Európskou komisiou pri opatreniach, ktoré by mohli predstavovať prekážku rozvoja vnútorného trhu alebo aj hamornizáciu správy frekvenčného spektra.

Blíži sa koniec nevyžiadaných telefonátov? Slovensko zapracuje staršiu európsku smernicu

Koncom roka by mal na Slovensku začať platiť nový zákon o elektronických komunikáciách. Ten môže výrazne obmedziť množstvo nevyžiadaných hovorov. Zavádza totiž európsku smernicu, ktorá posunie reklamné a iné nežiadúce telefonáty mimo zákon, ak nesplnenia konkrétne pravidlá.

Takisto by sa mali zaviesť podmienky spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok na budovanie sietí a na vznik konkurencie založenej na infraštruktúre. Zákon by mal priniesť aj podmienky týkajúce sa prístupu do miestnych rádiových sietí a do elektronických komunikačných sietí.

Nové definície

Zmena sa dotkne aj regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií. Zavádza sa napríklad definícia nadnárodného trhu, dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu. Ide aj o možnosti firmy dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany regulačného úradu.

Legislatíva hovorí aj o povinnostiach, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a reguláciou podnikov, poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby. Zmenu by priniesla aj v rozsahu definície univerzálnej služby a v posilnení ochrany spotrebiteľov.

Legislatíva tiež upraví pôsobnosť, kompetencie a vzájomné vzťahy orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Zákon osobitne hovorí aj o hlavných partneroch regulačného úradu pri výkone jeho právomocí. Takisto definuje aj základné princípy, ktorými sa má regulačný úrad riadiť pri svojej činnosti.

Dáta sú ropou 21. storočia. Ako sa o ne stará Slovensko?

Pandémia ešte jasnejšie poukázala na problém, ktorý má Slovensko s vlastnými dátami. Pri otázkach o dátovej politike sa rezorty zväčša odvolávajú na ministerstvo informatizácie. Tomu však chýbajú jasné kompetencie. Pomôcť môže pripravovaný zákon o údajoch, ktorý však čelí stovkám pripomienok. 

Viac požiadaviek od firiem

Legislatíva zvýši požiadavky aj na firmy, ktoré majú na poskytovanie takýchto služieb výhradné práva. Vďaka nim sú totiž v silnej ekonomickej pozícii, prípadne až v pozícii monopolu. Takéto firmy budú musieť oddelene viesť evidenciu nákladov, výnosov a hmotného majetku.

Zákon by mal ďalej zjednodušiť nadobúdanie práv podnikov na vstup na verejný či súkromný majetok. Legislatíva hovorí aj o právach a povinnostiach subjektov v súvislosti s preložkou vedení a telekomunikačných zariadení. Zavádza aj povinnosť pre podniky, ktoré disponujú lokalizačnými údajmi zákazníkov, sprístupniť polohu volajúceho zložkám záchranného systému.

Legislatíva tiež zavedie povinnosť transparentnosti – regulačný úrad bude môcť uložiť firme povinnosť zverejniť informácie – a povinnosť nediskriminácie podnikov. Regulačný úrad tiež bude môcť uložiť podniku disponujúcemu pasívnou infraštruktúrou povinnosť umožniť prístup k tejto infraštruktúre.

Ošetrenie nevyžiadanej komunikácie

Zákon ošetruje aj nevyžiadanú komunikáciu. Príjemca by mal po novom mať možnosť jednoducho, bezplatne a kedykoľvek odmietnuť takéto používanie jeho kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe. „Navrhuje sa zakázať zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú by mohol príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ,” vysvetlilo ministerstvo.

Vláda navrhuje účinnosť zákona od 1. februára budúceho roka, hoci sa pôvodne hovorilo o tom, že by mal začať platiť ešte tento rok.

Podľa výpočtov rezortu dopravy môže tento zákon ušetriť štátu až 890 tisíc eur v roku 2022, zhruba 1,76 milióna eur v roku 2023 a takmer 1,6 milióna eur v roku 2024.