Vyše 40 krajín sa po prvýkrát dohodlo na tom, ako zodpovedne vyvíjať umelú inteligenciu

AI pokrýva mnoho sektorov, vrátane medicíny, dopravy, financií, ochrany životného prostredia či dokonca zbraňových systémov. [Pixabay]

Slovenská republika predsedá zasadnutiu Rady OECD v Paríži po prvý raz. To dnešné však malo mimoriadny, celosvetový význam. Dohoda, ktorá z neho vzišla, sa pravdepodobne stane vplyvným základom pri formovaní budúcej regulácie a politík v oblasti AI.

Dvojdňové zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odštartovalo v stredu (22. mája) schválením celosvetovo prvých medzinárodných princípov pre umelú inteligenciu (AI).

V prvý deň konferencie, ktorú ako predsedajúca krajina viedla Slovenská republika, prijali zástupcovia vlád 42 krajín sveta aj významný dokument. Zásady o umelej inteligencii, ktoré formuloval, sa stali prvými medzinárodnými štandardami pre zodpovedný vývoj umelej inteligencie.

Dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt má byť základom týchto princípov.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Hlavnou témou diskusií v Paríži bola digitálna transformácia. Slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý na konferencii Slovensko v úlohe predsedajúcej krajiny zastupoval, zopakoval svoj pohľad na prebiehajúcu transformáciu vo svete, o ktorom hovoril už na niekoľkých fórach aj v minulosti. Človek podľa neho „musí byť centrom pozornosti v procese digitálnej transformácie“.

„Digitálny humanizmus sa musí stať určujúcou filozofiou 21. storočia,“ uviedol slovenský premiér vo svojom prejave na pôde OECD.

Kľúčová bude dôvera

Až 36 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta z OECD, sa spoločne s Argentínou, Brazíliou, Kolumbiou, Costa Ricou, Peru a Rumunskom k deklarácii pridali. A hoci nie je právne záväzná, organizácia očakáva, že nastaví štandardy podobne ako mnohé predchádzajúce dohody.

Krajiny OECD sa napríklad začiatkom 80-tych rokov v Usmernení o ochrane osobných údajov zaviazali prijať prvotné pravidlá pre využívanie súkromných dát, pričom sa text stal základom mnohých moderných pravidiel a zákonov v Európe, Ázii, či v Spojených štátoch.

Umelá inteligencia je parným strojom dneška, hovorí Komisia

Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.

O najnovších odporúčaniach pre zavádzanie AI do praxe sa dnes diskutuje na rozličných medzinárodných fórach a úrovniach. Preto záväzok OECD predstavuje v súvislosti so zapojením vyše 40 vlád významný prelom.

Krajiny sa deklaratívne zaviazali investovať do inovácií v oblasti AI, podporovať ekosystémy digitálnej infraštruktúry pre AI, pripraviť politické prostredie na jej zavádzanie, posilniť postavenie a zručností ľudí v tejto oblasti, či podporovať cezhraničnú spoluprácu.

OECD konštatuje, že v oblasti AI je kľúčová dôvera. No zatiaľ čo niektoré existujúce vnútroštátne a medzinárodné rámce už prepájajú AI a ľudskými právami, ochranou spotrebiteľa a osobných údajov, právami duševného vlastníctva, či zodpovedného podnikania a hospodárska súťaž, mnohé z nich bude potrebné posúdiť, či úplne transformovať.

Na to, aby sa progres štátov dokázal zmerať a zhodnotiť, vznikne pri OECD aj takzvané Observatórium politík o AI. To má navyše napomáhať signatárom v praktickom zavádzaní jednotlivých princípov a požiadaviek, formulovaných v základných odporúčaniach.

Zoskupenia aj samotné štáty už základy tvoria

Deklarácia, ktorú pripravilo vyše 50 expertov, nadväzuje na existujúce národné, či nadnárodné nezáväzné princípy.

Niektoré z právnych aspektov právomocí a zodpovednosti pri využívaní AI už v Európskej únii rieši napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. EÚ prišla v apríli aj s rámcom etických princípov v AI, kde je v centre pozornosti rovnako dôvera pri vývoji umelej inteligencie.

OSN sa intenzívne venuje aj rodovej zaujatosti v AI (vrátane snahy začleniť do IT programov výučby viac dievčat a žien, cez upozorňovanie na nevhodné programovanie digitálnych asistentov, ktoré používajú rodovo podmienené urážky, či dokonca sexistické poznámky, až po využívanie predvoleného ženského hlasu asistentov ako Siri, či Alexa) a vlastné pravidlá postupne nastavujú aj jednotlivé vlády.

V Spojených štátoch sa k etickým princípom AI pridalo množstvo súkromných spoločností, no podpora prúdi aj z Bieleho domu. Prezident Donald Trump vo svojom februárovom exekutívnom nariadení zaviazal federálne agentúry k uprednostňovaniu AI vo svojom výskume a vývoji, nariadil doškoliť a preškoliť pracovníkov, či zlepšiť prístup k tzv. cloud computing a zdieľaniu údajov pre vývoj nových systémov AI.

Fakt, že sa Spojené štáty, ktoré sú domovom najväčšieho počtu IT firiem so systémami AI, postavili aj za najnovšiu deklaráciu OECD podľa mnohých zvyšuje jej vážnosť a budúci význam. Magazín POLITICO pripomenul, že ide o prvú americkú podporu medzinárodným pravidlám v oblasti nových technológií.

Ďalšia slovenská digitálna stratégia nereflektuje existujúce dokumenty a mimovládne projekty, tvrdia kritici

Vláda chce Slovensko transformovať na úspešnú digitálnu krajinu a stratégiu tejto premeny do roku 2030 už schválila. Kritici ale upozorňujú, že len málo odzrkadľuje prácu priemyslu, či neziskoviek, ktoré sú v tejto oblasti na Slovensku veľmi aktívne.

Slovensko svoju Stratégiu digitálnej transformácie schválila začiatkom mája, pričom má ísť o jednu z prvých stratégií podobného druhu v Európe. Víziou je, aby Slovensko bolo do roku 2030 modernou krajinu so silných inovačným a ekologickým priemyslom, ktorá bude schopná ťažiť zo znalostnej digitálnej ekonomiky a dátovej ekonomiky.

Na stratégiu má už čoskoro nadviazať aj akčný plán opatrení, ktorý má realizovať vytýčené ciele. Nasledovať ale bezpodmienečne musí aj finančná podpora.

Viac signatárov na dohľad

Zásady a princípy vývoja umelej inteligencie, ktoré nebudú podporené konkrétnymi akciami, ale v mnohých prípadoch najmä cieleným financovaním, nebudú v celom systéme postačovať.

Odborníci tiež upozorňujú, že usmernenia sa zatiaľ týkajú len malého počtu krajín a chýbajú takí giganti v oblasti umelej inteligencie ako Čína, či Izrael a India.

OECD už informovalo, že chce k deklarácii prilákať aj ďalšie, nečlenské krajiny organizácie. Ambíciou je adresovať výzvu už na tohoročnom summite G20 v japonskej Osake.

Hoci nové zásady a princípy nezmenia súčasný právny režim v signatárskych krajinách, nakoľko nemajú právne záväzný charakter, očakáva sa, že sa stanú vplyvným odkazom pri formovaní budúcej regulácie a politík v tejto oblasti.

V centre transformovania slovenskej ekonomiky bude najbližšiu dekádu umelá inteligencia

Slovenská republika čelí podľa správy OECD najväčšej transformácii svojho pracovného trhu zo všetkých vyspelých krajín.

O tom, či by ale vývoj umelej inteligencie mal byť regulovaný globálne, sa naďalej diskutuje na celom svete. Podľa mnohých AI pokrýva priveľa sektorov na to, aby sa jednoliate pravidlá dali vôbec uplatňovať – či už ide o oblasť medicíny, dopravy, financií, ochrany životného prostredia či dokonca zbraňových systémov.

No práve na zásadnú otázku, či medzinárodne záväzné pravidlá budú v oblasti regulácie novej technológie potrebné, dokument OECD neodpovedá.