Zamestnávatelia bránia odborom v organizácii, vyhovárajú sa na GDPR

Ilustračný obrázok (Štrajk v Belgicku, 2016). [TASR/AP Photo/Olivier Matthys]

Mnohí zamestnávatelia v Európe zneužívajú všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR) a odborovým organizáciám odopierajú prístup k informáciám, potrebným na nábor pracovníkov a fungovanie odborov, tvrdí najnovšia štúdia.

Prieskum, ktorý Európska konfederácia odborových zväzov (EKOZ) uverejnila včera (19. marca), poukazuje na vážnu situáciu pri mobilizácii kolektívnych pracovných síl, ktoré oslovujú zamestnancov a snažia sa viesť kampane za lepšie pracovné podmienky a spravodlivé odmeňovanie.

Výskum prichádza v čase, keď milióny Európanov čelia kvôli pandémii výzve nútených dovoleniek, vypínania prevádzok, či práce z domu, a to na neurčité obdobie. Navyše, obmedzený je aj osobný kontakt so zástupcami odborov.

Práva odborových zväzov

„Zákony GDPR boli zavedené na ochranu ľudí pred právomocou korporácií, no teraz ich korporácie zneužívajú na to, aby sa chránili pred silou zamestnancov,“ uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka EKOZ Esther Lynch.

„Prístup na pracovisko je základné odborové právo a v roku 2020 to zahŕňa aj prístup digitálny. Bez neho nemôžu odbory poskytnúť pracovníkom informácie, ktoré potrebujú na kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľmi o spravodlivých mzdách a pracovných podmienkach.“

Ak chce Európska komisia dosiahnuť spravodlivú mzdu vo všetkých členských štátoch, musí podporovať odborové práva, vyzýva Lynch.

Prvý rok s GDPR: Menovky zo zvončekov nezmizli a pokút za porušenie ochrany údajov nebolo veľa

25. mája uplynie rok od kedy v Európskej únii vstúpilo do platnosti všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. Takmer polovica Slovákov tvrdí, že vie, o čom toto nariadenie je.

Komisia uznala dôležitosť odborov pri dosahovaní spravodlivých odmien aj v nedávnom konzultačnom dokumente z oblasti spravodlivých minimálnych miezd. Uviedla, že „kolektívne vyjednávanie je základným prvkom sociálneho trhového hospodárstva, podporovaného Európskou úniou a silný základ pre dobré nastavenie platov“.

Trendy, ktoré zdôrazňuje správa EKOZ, však poukazujú na nedávne výzvy, ktorým odborové zväzy čelia pri mobilizácii svojich sietí. Pracoviská totiž odmietajú sprístupňovať údaje o zamestnancoch pod zámienkou, že im to GDPR zakazuje. V tejto súvislosti správa upozorňuje na prípady v mnohých členských štátoch EÚ vrátane Poľska, Španielska, či Cypru.

Napríklad v Belgicku podľa európskych odborárov „veľa spoločností využíva GDPR a tvrdí, že nemajú dovolené umožniť zástupcom odborov komunikovať so všetkými pracovníkmi v ich spoločnosti, a preto nemôžu poskytovať informácie napríklad ani o nových zamestnancoch, či o subdodávateľoch“.

Prípad z Poľska stále čaká na rozuzlenie. Predseda Úradu pre ochranu osobných údajov ešte v auguste 2019 vydal rozhodnutie, v ktorom zaviazal jedného z najväčších zamestnávateľov v krajine poskytovať napríklad kontaktné informácie odborovej organizácii spoločnosti. Jasne pritom uviedol, že tieto požiadavky sú v súlade s GDPR. Zamestnávateľ napriek tomu napadol rozhodnutie Úradu na Najvyššom správnom súde a Poliaci v súčasnosti čakajú na rozsudok.

Článok 88

Článok 88 nariadenia GDPR, ktorý sa týka spracovania osobných údajov v súvislosti so zamestnaním poznamenáva, že členské štáty by mali „chrániť ľudskú dôstojnosť dotknutej osoby, legitímne záujmy a základné práva“.

Sledujú nás online platformy? Komisia pre GDPR po prvýkrát detailne preveruje technologických gigantov

Ochrana osobných údajov v Únii platí vyše roka, no exemplárne tresty za porušovanie GDPR zatiaľ neudelili. To sa čoskoro môže zmeniť. Najnovšie prípady, v ktorých figurujú spoločnosti Google a Facebook, by mohli vytvoriť európsky precedens.

Napriek niektorým znepokojujúcim zisteniam, prieskum EKOZ zdôraznil aj pozitívne prípady. Napríklad v Nemecku sa menil a dopĺňal federálny zákon z roku 2018. Transpozícia článku 88 priniesla odborárom pozitívne výsledky.

Podľa nemeckého práva je odborová organizácia s právomocou kolektívneho vyjednávania „oprávnená zasielať e-maily na e-mailové adresy zamestnaneckých spoločností za účelom náboru členov a poskytovania informácií, a to aj bez súhlasu zamestnávateľa a bez predchádzajúcej žiadosti od zamestnancov, “ pripomína EKOZ.