Ako vytvoriť zdravé informačné prostredie v Európe?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. Logá sociálnych médií v odraze. [EPA-EFE/Sedat Suna]

Pandémia posilňuje dezinformácie, ale platí to aj opačne – dezinformácie zhoršujú pandémiu, píšu analytici MIROSLAVA SAWIRIS a PÉTER KREKÓ. GLOBSEC zakladá platformu, ktorej cieľom je posilniť hlas menších a najzraniteľnejších krajín EÚ v boji proti dezinformáciám.

Miroslava Sawiris je výskumná analytička, GLOBSEC, Democracy & Resilience Program

Péter Krekó je riaditeľ Political Capital Institute

COVID a dezinformácie: smrtiaci začarovaný kruh

Digitálny informačný priestor už mnoho rokov trápi neustály prúd dezinformácií, konšpiračných teórií a nenávistných prejavov, pričom situácia sa zhoršuje. Pandémia Covid-19 zvýraznila tento problém vďaka množstvu konšpiračných teórií tvrdiacich, že vírus je podvod, že technológia 5G sa používa na zámerné infikovanie populácie alebo že konzumácia alkoholu je najlepšou prevenciou proti vírusu, ktoré sa šíria ako požiar.

Tieto a iné klamlivé naratívy viedli k ničeniu infraštruktúry pri pálení telefónnych stožiarov v Británii, k život ohrozujúcim situáciám, keď podaktorí ľudia prišli na to, že Covid-19 je reálne ochorenie až keď sa nakazili a k zbytočným stratám na životoch napríklad po otrave alkoholom.

Pandémia nás naučila krutú lekciu: dezinformácie môžu stáť životy, buď prostredníctvom promovania falošných „liekov“ alebo cez popieranie existencie vírusu a vedomého odmietania bezpečnostných opatrení, čo vedie k rýchlemu šíreniu vírusu. Nielenže pandémia posilňuje dezinformácie, ale platí to aj opačne: dezinformácie zhoršujú pandémiu.

Obete dezinformácií v strednej Európe

Dôvod šírenia dezinformácií je jednoduchý: funguje to. Šírenie falošných naratívov v online priestore využíva obavy na ďalšiu polarizáciu spoločností a démonizáciu už aj tak marginalizovaných skupín.

Na Slovensku pandémiu zneužíva extréma pravica a jej sympatizanti propagujú príbehy o rómskej komunite, ktorá údajne dostávala podporu od štátu počas karantény zadarmo, zatiaľ čo ostatní slovenskí občania si za štátnu karanténu museli platiť.

Tento naratív pracuje so stereotypom populárnym v celom regióne, ktorý zobrazuje členov rómskej komunity ako lenivých príjemcov štátnej podpory, údajne zneužívajúcich „slovenskú pracovitú majoritu“. Zlá sociálna situácia Rómov v regióne sama osebe túto teóriu vyvracia a aj čísla dokazujú, že práve ľudia s vyšším spoločenským kapitálom majú lepší prístup k verejným zdrojom a príležitostiam. Tento mýtus prežíva napriek všetkým faktom.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

V Maďarsku je dominantným naratívom o koronavíruse, že jeho primárnym zdrojom sú ilegálni migranti (reálnymi prostriedkami šírenia sú pritom globalizovaná práca, obchod a turizmus). Migrácia do Maďarska je zanedbateľná, napriek tomu sú z tohto naratívu vyvodzované nebezpečné závery. Prvý: západné „pro-migračné krajiny“ sú zodpovedné za pandémiu. Kým tieto európske krajiny a inštitúcie sú obviňované z neschopnosti riešiť pandémiu, úvahy o zodpovednosti Číny v diskurze chýbajú.

Druhý záver: „Agenti Georga Sorosa“ a mimovládne organizácie zneužívajú pandémiu na ilegálne pašovanie migrantov do Európy, podľa dominantných príbehov šíriacich sa z maďarských, štátom sponzorovaných, dezinformačných kanálov. Vzhľadom na to, že takmer ktokoľvek môže byť „agentom Georga Sorosa“, v Maďarsku sa dá tento naratív široko aplikovať na tých, ktorí nesúhlasia s oficiálnou líniou.

Úloha digitálnych platforiem v šírení dezinformácií

Digitálni giganti nie sú jediní zodpovední za dezinformácie, ale zohrávajú v ich šírení dôležitú úlohu. Vo väčšine západného sveta sa sociálne siete stali prvotným zdrojom, z ktorého sú užívatelia vystavení klamlivým informáciám. Šírenie nebezpečného obsahu štrukturálne umožňuje prevádzkový dizajn digitálnych platforiem, ktorý uprednostňuje kontroverzný obsah a motivuje používateľov k jeho ďalšiemu zdieľaniu.

Algoritmy, ktoré selektujú a radia obsah sú tiež zodpovedné za ďalšiu radikalizáciu užívateľov, pretože ak raz užívateľ natrafí na problematický obsah a venuje mu nejaký čas, algoritmus mu odporučí viac podobného obsahu.

Aj keď tieto vlastnosti sú spoločné pre platformy ako Facebook či YouTube všade, malé trhy akými sú Česko, Maďarsko a Slovensko čelia špecifickým dôsledkom, keďže implementácia komunitných štandardov digitálnych platforiem sa od krajiny ku krajine líši a je málo transparentná.

Pre ilustráciu, Facebook v Belgicku spolupracuje s troma a vo Francúzsku s piatimi nezávislými organizáciami, ktoré overujú fakty. Slovenský trh, na ktorom má Facebook približne 2 a pol milióna užívateľov má jediného factcheckera. Maďarsko, krajina, ktorá je pravdepodobne v rámci EÚ najzraniteľnejšia, žiadneho factcheckera nemá.

Výsledkom je, že aj anti-vakcinačné stránky na Facebooku, ktoré očividne porušujú komunitné štandardy tejto sociálnej siete sú aktívne a darí sa im. Toto vyvoláva otázky ohľadom serióznosti boja Facebooku proti dezinformáciám keďže šírenie konšpirácií o vakcínach podkopáva boj proti pandémii ešte skôr než je vakcína vôbec dostupná.

Ako vytvoriť zdravé informačné prostredie?

Snahy digitálnych platforiem o riešenie problémov s nenávistnými prejavmi, dezinformáciami a konšpiračnými teóriami sú ušité na mieru významným trhom, keďže tieto sú pre biznismodel digitálnych platforiem podstatné.

Nedávny audit občianskych práv, ktorý si objednal Facebook sa zameral iba na USA. Aj keď jeho zistenia sú v kontexte dopadu Facebooku na kvalitu občianskych práv v Amerike negatívne, audit odhaľuje dôležité odporúčania pre zlepšenie situácie.

Iniciatívy ako dobrovoľný Kódex dobrej praxe pri dezinformáciách na európskej úrovni sa ukázali užitočné a viedli  aspoň k čiastočnému zlepšeniu v oblasti transparentnosti. Je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia podnikne ďalšie kroky, iniciované v Kódexe dobrej praxe prostredníctvom plánovaného zákona o digitálnych službách, ktorý môže  divoký digitálny priestor v EÚ zregulovať.

Štúdia Komisie volá po „sankciách“ za dezinformácie na internete

Štúdia Európskej komisie o účinnosti postupov Únie v boji proti dezinformáciám kritizuje ich samoregulačnú povahu. Navrhuje, aby sa zaviedli „sankčné a opravné mechanizmy“, ktoré by mali zabezpečiť skutočné dodržiavanie pravidiel.

GLOBSEC sa rozhodol založiť Alianciu za zdravé informačné prostredie, aby prispel k tomuto procesu tým, že poskytne platformy pre výskumné inštitúcie, občiansku spoločnosť a súkromný sektor zatiaľ v krajinách Bulharsko, Česko, Litvu, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Cieľom tejto aliancie je posilniť hlas tých krajín, ktoré kvôli chýbajúcim základným pravidlám v digitálnom priestore čelia najhorším dopadom.

Aliancia je otvorená novým členom a momentálne zahŕňa organizácie ako Political Capital, konspiratori.sk, Semantic Visions a iné. Jej prvými aktivitami budú  poskytovanie spätnej väzby prostredníctvom verejných konzultácií na európskej úrovni, ako aj definovanie politík, ktoré majú zaručiť demokratické digitálne prostredie pre všetkých.

Digitálne platformy nie sú neutrálnymi poskytovateľmi priestoru. Používajú algoritmy na radenie obsahu, čím v zásade plnia funkciu kurátorov obsahu. Akákoľvek regulácia bude musieť riešiť rozsah, v akom sú digitálne platformy zodpovedné za obsah na svojich platformách, ako aj ich vplyv na krajiny, v ktorých pôsobia.

Taktiež je dôležité, aby vznikol efektívny systém nezávislého regulačného dohľadu, ktorý by monitoroval šírenie dezinformácii a nenávistného obsahu namiesto nutnosti spoliehať sa na informácie poskytované platformami.

Je dôležité si uvedomiť, že regulácia sociálnych sietí by nemala byť iba finančnou otázkou. Spravodlivé zdanenie digitálnych gigantov je dôležité, ale ide tu o viac. V hre sú dôvera vo fakty, budúcnosť našich demokracií a životy európskych občanov.