Česká cesta: Z internetu sa stala krčma, kde neplatia žiadne pravidlá. Pomôžu elfovia?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Spôsoby boja proti dezinformáciám sa na Slovensku a v Čechách podobajú, no obdobná je aj neochota trestať manipulátorov. Legislatíva existuje, ale chýba vôľa a konsenzus použiť ju. V čase krízy navyše iba dobiehame zameškané a improvizujeme, píše TOMÁŠ KRIŠŠÁK.

Tomáš Kriššák je expertom na informačnú bezpečnosť a témy kritického myslenia.

Ako si v Českej republike počínajú s infodémiou, teda epidémiou dezinformácií? Ktoré nástroje, stratégie a riešenia pre zvládnutie tohto stále aktuálneho spoločenského problému, sú na Slovensku a v Českej republike efektívne a dostupné? Diskusie odhaliľujú, kde sa česká a slovenská cesta boja proti dezinformáciam stretávajú, ale aj to, kde sú rôzne aspekty tohto robustného problému iné u nás a v Čechách.

Za všetkým hľadaj technologickú revolúciu

Otakar Foltýn, český expert na problematiku hybridných konfliktov, opakovane poukazuje na silu a rolu sociálnych sietí v rozvoji tohto fenoménu. Problém, ktorý priniesli sociálne siete aj do sféry našich médií, vysvetľuje na príklade o krčme. Tá je podľa neho priestorom, kde sa stretávajú rôzne osoby z rôznych sociálnych sfér. Napriek rozdielom však aj tam existuje určitý poriadok, ktorý umožňuje, aby sa každý večer nekončil hromadnou bitkou. Môže za to dodržiavanie nepísaných pravidiel. V praxi sa tak hlučný a problematický hosť, ktorý vyvoláva hádky a rozbroje, v krčme dlho neohreje. Po prvom varovaní od krčmára nasleduje vypoklonkovanie z priestorov ostatnými návštevníkmi. Tak krčmár, ako aj ostatní v krčme, aktívne dbajú o to, aby nikto nerešpektovaním pravidiel neotravoval druhých.

Tento princíp donedávna fungoval aj v prostredí tradičných médií.  Ale s príchodom sociálnych sietí sa najprv oslabil, a postupne úplne odstránil. To spôsobilo, že po rokoch ignorovania tohto aspektu si tí najhlučnejší vytvárajú svoje vlastné virtuálne krčmy, kde je otravovanie druhých novou normou. V týchto priestoroch, tzv. názorových bublinách, potom dochádza k radikalizácii osôb.

Štúdia Komisie volá po „sankciách“ za dezinformácie na internete

Štúdia Európskej komisie o účinnosti postupov Únie v boji proti dezinformáciám kritizuje ich samoregulačnú povahu. Navrhuje, aby sa zaviedli „sankčné a opravné mechanizmy“, ktoré by mali zabezpečiť skutočné dodržiavanie pravidiel.

Donedávna fungujúci sociálny mechanizmus na ochranu slobody prejavu teraz bez možnosti vyhodiť bezočivého hosťa zlyháva. Namiesto toho sa hulvátom dostáva slobody otvárať nekonečné množstvo nových virtuálnych krčiem. A v týchto krčmách sa odohráva rôzne ovplyvňovanie ďalších osôb. To všetko vedie k nárastu radikalizácie a polarizácie v našej spoločnosti, nehovoriac o strate vzťahu k tomu, čo je pravda a čo nie.

Otakar Foltýn podotýka, že túto spoločenskú dynamiku začali cieľavedome zneužívať rôzne autoritatívne režimy a posilňovať hlas a silu aktérov, ktorých aktivity mali potenciál rozdeľovať a radikalizovať spoločnosť. To viedlo k poklesu spoločenskej súdržnosti a dôvery medzi samotným obyvateľstvom. Ďalšou obeťou bola logicky dôvera k inštitúciám, ktorá sa začala prepadať.  Strach a obavy z čohokoľvek, čo premnožené dezinformačné zdroje vykreslili cez rôzne emocionálne manipulácie, ako akútnu a neodvrátiteľnú hrozbu, začali narastať.

Šíriteľov dezinformácií netrestáme

Jakub Kalenský, analytik think tanku Atlantic Council, za hlavný dôvod dnešnej infodémie nepovažuje len samotnú krízovú situáciu okolo pandémie koronavírusu, ale aj to, že tvorcov a šíriteľov dezinformácií naše spoločnosti tolerujú. Na rozdiel od iných krajín totiž Slovensko či Česko svojich informačných agresorov nechávajú beztrestne pracovať.

Neochota trestať, či inak perzekuovať manipulátorov, svedčí o istej impotencii štátu voči novým ohrozeniam. Manipulátori si takéto ignorovanie trestného poriadku potom vykladajú ako zelenú pre svoje ďalšie pôsobenie. Kalenský odporúča brať si príklad z Pobaltia, kde sa za podobné aktivity udeľujú riadne tresty za obťažovanie, kyberšikanu, či šírenie poplašných správ, ktoré sa navyše stali precedensami.

Ďalšiu slabinu, ktorá je prítomná tak v Čechách, ako aj na Slovensku, vníma v chýbajúcom monitoringu a analýze dezinformačnej scény. Dodnes totiž nemáme úplný obraz o tom, koľko aktérov a akým spôsobom v našich informačných priestoroch šíri dezinformácie a akú veľkú časť spoločnosti tieto zdroje aktívne presviedčajú o tomto pokrivenom obraze sveta.

Expert z Atlantic Council tiež pripomenul, že špecifikom českej dezinformačnej scény je robustná sieť šíriteľov reťazových mailov, ktorí sa sústreďujú na ich posielanie seniorom.

Aktivity tohto druhu pomáhajú rozkrývať českí elfovia. Ide o občiansku iniciatívu, ktorá zachytáva, vyvracia a následne rozposiela širokej verejnosti aktualizovaný obsah reťazových mailov vo forme newsletterov. Informujú tak o nepravdách, ktoré sa takýmto spôsobom šíria a rovnako pomáhajú bežným ľuďom viesť dôležitý dialóg s osobami, ktoré pravidelne zasahujú rôzne produkty tuzemskej a zahraničnej propagandy.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Kríza akceleruje problémy, no prináša aj impulzy pre zmenu

Alexandra Alvarová, odborníčka na politické PR a vplyvové hrozby, vníma pretrvávajúcu neochotu štátnych orgánov pracovať s existujúcimi právnymi nástrojmi na obranu našej spoločnosti. Legislatíva na Slovensku aj v Čechách existuje, ale chýba vôľa a konsenzus použiť ju na obranu pred informačnou agresiou.

Práve koronakríza akcelerovala vážnosť dopadov dezinformácií na naše spoločnosti. Tie už dnes nepredstavujú len bezpečnostné riziko, ale ohrozujú aj verejné zdravie a životy obyvateľstva. A práve táto kríza vedie zároveň k zvyšovaniu ochoty tento problém riešiť. Ochota tu totiž napriek roky trvajúcej informačnej kríze chýbala.

Aj politické elity v Českej republike a na Slovensku dostávajú od expertov dlhé roky varovania, aby naše štáty pripravili na tieto riziká pomocou posilnenia kapacít krízovej a strategickej komunikácie. Teraz, keď prišla kríza, dobieha sa zameškané a v rýchlosti sa improvizuje. V tejto situácií to ale nemôže postačovať. Nepripravenosť je totiž ďalšou slabinou tak v Čechách, ako aj na Slovensku.

Liga proti rozumu a ťaženie populistov

Krízu prehlbuje aj to, že infodémia napomohla k víťazstvu mnohých populistov, ktorí problém prehlbovali. Z podstaty preto nemajú ani vôľu a ani kompetencie, aby spoločnosť z podobných kríz dokázali vyviesť.

Nové elity umožnili nárast vplyvu sociálnych médií. Ten následne deformoval kedysi pestrý ekosystém informačných zdrojov a zaviedol dominanciu globálnych „duopolov“, spoločností Google a Facebook. Obrovský podiel zo zisku z reklamy navyšuje ich finančné príjmy, pričom kvalitná žurnalistika, prichádza o zdroje, ale aj o čoraz menší priestor na trhu.  Tento neprimeraný tlak na možnosti kvalitnej žurnalistiky skoro úplne pochoval regionálne médiá v Čechách aj na Slovensku, kde existuje už len zopár príbehov úspešnej transformácie na nové podmienky.

Média, ktoré sa dokázali vzoprieť tomuto trendu, prišli s inováciami a podarilo sa im získať nových predplatiteľov, ktorí boli ochotní platiť za kvalitný obsah. No aj tu sa ukazuje, že tento model takmer nijako nechráni tú časť spoločnosti, ktorá prepadla vplyvu robustnej dezinformačnej scény, a to aj preto, lebo tie sú naďalej zadarmo. Facebook a Google zmenili schému distribúcie informácií. Okrajové politické prúdy, radikalizujúce a antisociálne hnutia sa vďaka tomu dostali z nedostupného okraja do mainstreamu.

Europarlament žiada úpravy v pripravovanom zákone o digitálnych službách

Poslanci a poslankyne podporili legislatívu, ktorá bude mať zásadný vplyv na budúcnosť a zisky platforiem, ako aj podporu možného zákazu cielenej reklamy.

Cesta von je dlhá a náročná

Tak Slovensko, ako aj Česko si však za roky pasovania sa s infodémiou našli množstvo vlastných postupov, stratégií a nástrojov, ako túto hrozbu zvládnuť a  eventuálne aj zvrátiť.  V oboch krajinách funguje občianska iniciatíva #jsemtu (#somtu), ktorá sa usiluje o kultiváciu diskusie v online prostredí pomocou faktov a empatie.

Podobnosti vidíme aj v prípade pôsobenia elfov. Kým tí v Čechách pomáhajú seniorom predchádzať najmä manipuláciam z reťazových mailov, tí na Slovensku usilovne potláčajú vplyv manipulátorov vo facebookových skupinách.

Iniciatívy ako Zvol si info, Fakescape alebo slovenský Checkbot posilňujú kritické myslenie rôznych generácií a pripravujú pôdu pre imunizáciu našej spoločnosti pred čoraz sofistikovanejšími druhmi manipulácií.

Za zmienku tiež stoji inšpiratívny príbeh komunikácie slovenskej polície alebo ministerstva zdravotníctva, ktoré sa nielen v dobe korony ukázali byť mimoriadne účinnými komunikátormi, pričom zvládajú krízovú, ako aj strategickú komunikáciu.

Pre obe krajiny je veľkou výhodou prítomnosť špecifickej súdržnosti a spoločenského nastavenia. Práve to umožňuje kultiváciu diskusie. Využitie empatie transformuje možnosti dialógu a posilňuje ju o vzájomný rešpekt.  Práve vďaka nim sa naše spoločnosti môžu z aktuálnej krízy posunúť a spoločne sa snažiť vybudovať nový a lepší informačný priestor.