Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok (vysielače pre piatu generáciu bezdrôtových systémov). [TASR/AP/Christian Charisius/dpa]

Mimoriadna situácia okolo koronakrízy u nás nastavila slovenskej elektronizácii kritické zrkadlo. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená a často až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine z pohľadu jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Matej Stuška je členom predsedníctva Fóra pre komunikačné technológie v SR, členom Správnej rady Slovensko.Digital a tiež členom podvýboru pre digitálnu ekonomiku Republikovej únie zamestnávateľov. V spoločnosti O2 pôsobí ako manažér pre verejné vzťahy.

Po vyhlásení mimoriadnej situácie na našom území 12. marca nastal pre všetkých nový stav, spájaný spoločným menovateľom – potrebou presunúť sa online a intenzívnou komunikáciou cez všetky elektronické kanály. Zároveň sme zistili, čo všetko sa online robiť dá bez potreby sa presúvať, čo všetko by sa vlastne ani robiť nemuselo a čo všetko by sa naopak robiť mohlo.

Súkromný sektor ukázal, že sa vie prepnúť rýchlo a plnohodnotne. Verejná správa ostala zaskočená a nepripravená, ale podľa nového programového vyhlásenia vlády (PVV) sa zdá, že je tu úprimná ambícia stav zlepšiť a pripraviť sa tak na budúcnosť. Všetkým je zrejmé, že tento stav sa môže opakovať častejšie, ako by sme si želali.

Digitálna politika po koronakríze: Dôraz na eZdravie, online vzdelávanie aj elektronickú verejnú správu

Podľa dokumentu, ktorý sa podarilo získať redakcii EURACTIV, by nastavovanie ambicióznych pravidiel v digitálnom sektore Únie mohlo kvôli pandémii meškať. Posúva sa dátum na dokončenie aukcií o frekvencie na 5G siete a pravdepodobne aj plán na reguláciu online platforiem.

Operátori sa museli vysporiadať s dramatickým nárastom hlasovej a dátovej prevádzky, pripomínajúcom skôr Silvester, ktorý zvládli a potvrdili svoju pripravenosť. Pripravili zamestnancov na prácu v prvej línii počas pandémie a podporné kapacity poslali pracovať z domu.

Situácia umožnila všetkým inštitúciám pochopiť, čo to znamená mať funkčnú digitálnu infraštruktúru. Mnohí vďaka tomu začínajú skutočne chápať význam pojmu digitalizácia, jej prínosu pre spoločnosť, ako aj schopnosť ekonomiky reagovať na nečakané okolnosti. Operátori zas pevne veria, že všetci aktéri pochopia aj jej význam pre rozvoj hospodárstva v globalizovanom svete do budúcna bez ohľadu na prítomnosť šokov, akým je pandémia.

Bez existencie dostatočne robustnej, bezpečnej a funkčnej vysokorýchlostnej komunikačnej infraštruktúry (mobilné a fixné siete nových generácií) totiž firmy nebudú vedieť zefektívňovať svoje procesy analýz, výroby či predaja, priemysel nebude môcť napĺňať koncept Priemysel 4.0, mestá sa ťažko pretransformujú na „Smart Cities“ a verejná správa ostane zaseknutá v 20. storočí, kde ľudia ani nechápu jej požiadavky a strácajú záujem o jej služby.

 Odvetvie elektronických komunikácií a digitalizácia

Podľa údajov Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) alokujú podniky v tomto odvetví na budovanie infraštruktúry každoročne zdroje v objeme 300 až 400 miliónov eur, pričom táto suma posledné desaťročie postupne stúpa. Operátori sa preto dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v rebríčku najvýznamnejších investorov  na Slovensku, aj keď pozornosť politikov a médií k nim smeruje len málokedy, respektíve len v prípadoch, že treba sanovať štátny rozpočet či rýchlo niečo zlepšiť.

Slovenskí operátori začínajú súťažiť o frekvencie na 5G siete

Do 25. mája majú záujemcovia predložiť svoje ponuky na zakúpenie frekvencií. Dovtedy musia tiež uhradiť peňažné zábezpeky, ktoré dosahujú milióny eur. Jediným hodnotiacim kritériom v aukcii bude výška ponuky.

Práve vďaka týmto investíciám má Slovensko už dnes na pomery EÚ nadpriemernú infraštruktúru, a to najmä v oblasti pokrytia mobilnými sieťami 4G/LTE. V máji 2020 už operátori pokývajú vyše 98 percent obyvateľstva, ktoré tak môže kedykoľvek a kdekoľvek pracovať, študovať, nakupovať či komunikovať so štátom. Aj preto je u nás pomerne vysoká penetrácia digitálnych služieb medzi občanmi a od roku 2014 nastal aj zásadný nárast komunikácie medzi zariadeniami (machine to machine/ M2M komunikácia). Ostáva dúfať, že k tým súkromným sa postupne budú pridávať aj štátne služby v takej forme, aby ich verejnosť a podnikatelia mali stále poruke.

Napriek nadpriemerne vysokej a dokonca akcelerujúcej úrovni investícií do optickej infraštruktúry, potrebnej pre vysokorýchlostné pevné a mobilné pripojenia, má Slovensko stále nevyužitý potenciál ich zdieľania a ďalšieho budovania. A práve to je oblasť, ktorá bude pre súčasné oživenie ekonomiky po koronakríze a aj ďalšiu budúcnosť vo všeobecnosti podstatná.

Ako budovať túto infraštruktúru rýchlo a efektívne?

Okrem investičnej náročnosti je z pohľadu operátorov už dlhodobo prekážkou najmä regulačné prostredie  na Slovensku. Podniky v tomto odvetví, združené napríklad vo Fóre pre komunikačné technológie (CTF), nie sú vždy jednotné vo svojich názoroch. Panuje však zhoda na základných a kľúčových potrebách.

Základom je reforma legislatívy a inštitucionálneho rámca verejnej správy, zodpovedného za dohľad nad výstavbou a územným plánovaním. Ideálna sa zdá byť do budúcna centralizácia povoľovacích procesov, ktoré by ich urýchlili a zvýšili transparentnosť, objektívnosť, no najmä predvídateľnosť. Často sa preto v tejto súvislosti spomína návrat k špecializovanému stavebnému úradu pre stavby elektronických komunikácií.

Ďalšou oblasťou je intenzívna osvetová kampaň štátu smerom k verejnosti o význame a potrebe budovania verejných sietí pre elektronické komunikácie, ktorá zatiaľ úplne absentovala.

Všeobjímajúcou oblasťou teda zostáva odstraňovanie bariér pre tých, ktorí tieto siete budujú. Na jednej strane je to súčinnosť verejnej správy pri plánovaní a výstavbe, na druhej strane vytváranie priaznivého investičného prostredia, kde tŕňom v oku ostáva napríklad špeciálny odvod, časté zmeny legislatívy, či hrozby štátnych intervencií do budovania sietí.

Konšpiračné teórie presvedčili mnohých, útokov na 5G vysielače môže pribúdať

Konšpirácie o tom, že práve 5G sieť rozširuje nový koronavírus, napriek nezmyselnosti presvedčili mnohých. Prenosové veže pre 5G siete už horeli v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Írsku aj na Cypre. Experti varujú, že násilie sa môže ešte stupňovať.

Operátori, 5G aukcia a potenciál Slovenska na digitálny reštart ekonomiky

Najbližšie roky búdu, zdá sa, pre odvetvie  a celú ekonomiku ešte významnejšie. V júni 2020 štát zrealizuje výberové konania na pridelenie licencií v pásmach 700 MHz, 900 MHz a 1800 MHz. Keďže len vyvolávacia cena sa blíži hodnote 100 miliónov eur, bude to nielen injekcia pre rozpočet verejnej správy, ale aj začiatok významného investičného obdobia, ktoré bude pre oživenie slovenskej ekonomiky po kríze spôsobenej pandémiou veľmi dôležité.

Regulačný úrad stanovil v podmienkach súťaže povinnosť pokryť 5G sieťou do roku 2025 minimálne 95 percent obyvateľov každého krajského mesta a do roku 2027 aj 90 percent obyvateľov mimo nich, spolu so všetkými úsekmi diaľnic, rýchlostných ciest a ostatných významných dopravných koridorov.

Firmy budú musieť túto podmienku naplniť posilňovaním chrbticovej a regionálnej optickej infraštruktúry, rozširovaním a technologickou obmenou zariadení pre mobilné siete, ako aj neustálym investovaním do svojich IT kapacít, ktoré celé systémy budú riadiť a kontrolovať.

V odvetví pracuje vyše jedenásť tisíc kmeňových zamestnancov a tisíce zmluvných dodávateľov, ktorí budú túto vysoko kvalifikovanú prácu vykonávať minimálne počas najbližšej dekády a dá sa predpokladať, že ešte aj dlho potom. Navyše, aj naďalej budú zamestnávať odborníkov s najvyššou pridanou hodnotou spomedzi všetkých odvetví ekonomiky, a preto dopyt po kvalifikovaných a šikovných pracovníkoch bude pretrvávať. Ostáva veriť, že náš školský systém na to bude tiež pohotovo reagovať.

Tretina európskych digitálnych firiem očakáva, že bude musieť prepúšťať

Hoci až 82 percent zamestnancov sektora môže pracovať z domu, až tri zo štyroch digitálnych spoločností očakávajú negatívny finančný dopad krízy.

V posledných rokoch boli sformulované mnohé strategické dokumenty: Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030 a na ňu nadväzujúci akčný plán na roky 2019 až 2022, Národný plán širokopásmového pripojenia, či dokument o podpore rozvoja sietí 5G. Teoretický základ teda už existuje. Čaká nás už len realizácia.

Podľa štúdie spoločnosti McKinsey z roku 2018 môže rozvoj digitalizácie do roku 2025 priniesť Slovensku až 21,7 miliardy eur v dodatočnom HDP. Hoci ide o pomerne odvážne odhady, zjavné je, že rozhodnutie vydať sa cestou „aktívnej digitalizácie“ alebo zotrvať v doterajšom trende môže znamenať pre krajinu a jej ekonomiku zásadný rozdiel.

Čo pre odvetvie vyplýva z programového vyhlásenia vlády?

Nové PVV je v tejto oblasti ambiciózne a mnohé horeuvedené body sú v ňom obsiahnuté, čo je potešiteľné. Napríklad cieľ zvyšovať efektívnosť územnoplánovacích a stavebných procesov, vrátane rušenia stavebných úradov s prenášaním kompetencií na vyššiu úroveň znie sľubne, ale realizácia bude ťažká legislatívne aj exekučne.

V oblasti informatizácie sú pre operátorov podstatné opatrenia s priamym vplyvom na prax, ako sú mobilné ID, či regulačné uprednostnenie elektronických faktúr. Tie by v zapätí mohli byť kľúčom aj pre moderné mobilné služby eGovernmentu.

V oblasti digitálnych služieb by si však pozornosť zaslúžila aj férová regulácia. Mnoho firiem, ktoré na Slovensku podnikajú a investujú, čelí konkurencii, ktorá síce tiež poskytuje svoje služby, ale nepodlieha takmer žiadnej regulácii, dohľadu, nehovoriac o platení daní. Či sa s tým Slovensko vysporiada samo, alebo na úrovni EÚ, nie je podstatné. Dôležité je, riešiť túto tému čo najskôr. Skrývajú sa v nej príjmy pre rozpočet aj investičná istota pre mieste podnikateľské prostredie.

Slováci obmedzujú online komunikáciu so štátom najviac spomedzi krajín Únie

Podľa Eurobarometra sa obyvatelia Slovenska obávajú o bezpečnosť elektronickej komunikácie so štátom, a preto sa elektornickým službám verejnej správy vyhýbajú. Na rozdiel od priemeru v Európe sa však oveľa menej boja využívania verejného Wi-Fi.

Rozvoj elektronických služieb a zodpovedné hospodárenie má ešte jedeného spoločného menovateľa, tým sú kvalitné a transparentné procesy verejného obstarávania. Tu má v oblasti mobilných a dátových služieb verejná správa priam katastrofálne medzery a realizácia verejných súťaží ostáva napriek opakovaným výzvam Úradu pre verejné obstarávanie, či Európskej komisie skôr raritou. Ostáva veriť, že práve dnešná kríza a snaha o reštart ekonomiky, spojený s výpadkom príjmov do rozpočtu budú impulzom na rýchlu zmenu v tejto oblasti. Podpisovanie dodatkov k desať až dvadsať rokov starým zmluvám bez verejnej súťaže, prípadne ozrutné centralizované projekty ako Edunet, sa už musia stať minulosťou.

Máloktorý aspekt podnikateľského prostredia pôsobí na motiváciu podnikateľov horšie ako neférové verejné obstarávania. V tomto smere je však PVV potešiteľne ambiciózne a ostáva už len pretavenie do reality. Dopyt po tejto zmene je už dostatočne veľký na oboch stranách.

Je zrejmé, že súčasná padnémia zmení veľa vecí, ale určite nezmení skutočnosť, že pre existenciu modernej krajiny a konkurencieschopného národného hospodárstva potrebuje Slovensko kvalitnú elektronickú infraštruktúru a na nej pracujúce moderné a ideálne aj funkčné digitálne služby. Súkromné aj verejné.

V snahe urýchliť oživenie ekonomiky po kríze, spôsobenej pandémiou, to všetko bude platiť dvojnásobne. Efektívna komunikácia a spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom bude stále dôležitejšia, a preto je potrebné pristupovať k nej zodpovedne a najmä systematicky.