Európsky prístup k dezinformáciám na internete: Kto má niesť zodpovednosť?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

„V porovnaní s mediálnou kampaňou šírenou Ruskom sú aktivity East StratCom skromného charakteru.“ [euvsdisinfo.eu]

Novonavrhnutý spoločný európsky prístup, ktorý má za úlohu predísť šíreniu podobných dezinformačných kampaní, prichádza v čase, keď už existujúce iniciatívy Únie čelia vlne kritiky, píše KATARÍNA KERTÝSOVÁ.

Katarína Kertýsová pracuje ako strategická analytička v holandskom výskumnom centre The Hague Centre for Strategic Studies (HCSS).

Koncom apríla navrhla Európska komisia nové opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným online. Oznámenie Komisie výslovne spomína Rusko, a to aj napriek nesúhlasu niekoľkých eurokomisárov menovať krajiny podieľajúce sa na šírení dezinformácií, ktorým členské štáty EÚ v súčasnosti čelia.

Novonavrhnutý spoločný európsky prístup, ktorý má za úlohu predísť šíreniu podobných dezinformačných kampaní, prichádza v čase, keď už existujúce iniciatívy Únie čelia vlne kritiky. Kampaň EUvsDisinfo, ktorá je produktom pracovnej skupiny East StratCom, sa stala terčom kritiky za účasť štátnych úradníkov v procese overovania faktov.

„Kontrolovať majú médiá štát, a nie naopak,“ tvrdia kritici tejto iniciatívy.

Falošné správy sa na internete šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé, tvrdia vedci

Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.

Kauza EuvsDisinfo so sebou prináša niekoľko otázok. Kto je lepšie vybavený rozpoznať a čeliť dezinformáciám šíreným štátnymi agentúrami? Novinári a akademická obec, alebo samotný štát? Majú novinári a akademici dostatočné zdroje a prostriedky čeliť propagande a dezinformáciám rozširované štátmi? Je úlohou nás všetkých stať sa obrancami národa?

Štátne inštitúcie majú zodpovednosť chrániť občanov, a to aj v informačnej sfére. Do akej miery kompetencie štátu môžu v tejto oblasti siahať však ostáva predmetom diskusie.

Pracovná skupina East StratCom: Obmedzený mandát a pôsobnosť

V nadväznosti na rohodnutie Európskej rady z marca 2015, v ktorom sa uvádza potreba „čeliť pretrvávajúcim dezinformačným kampaniam zo strany Ruska“, začala v roku 2015 fungovať v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ/EEAS) pracovná skupina East StratCom, ktorá pozostáva z expertov pre komunikáciu nominovaných inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

Okrem boja proti dezinformačným aktivitám má táto pracovná skupina za úlohu účinne informovať východné susedstvo o politikách Európskej únie, skvalitňovať celkové mediálne prostredie vo východnom susedstve, vrátane podpory slobody médií a posilňovania postavenia nezávislých médií.

Výstupmi práce East StratCom sú dva týždenné informačné bulletiny – Disinformation ReviewDisinformation Digest – ktoré ponúkajú systematický prehľad prípadov dezinformácie a mediálnych trendov. Pracovná skupina East StratCom je tiež prítomná na sociálnych sietiach, kde vedie účty @EUvsDisinfo (Twitter) a EU vs Disinformation (Facebook).

Pred rokom tiež založila server euvsdisinfo.eu, ktorý verejnosti sprístupňuje databázu identifikovaných prípadov dezinformácií. Okrem týchto výstupov členovia pracovnej skupiny školia a trénujú študentov, akademikov, novinárov ako aj štátnych úradníkov.

V porovnaní s mediálnou kampaňou šírenou Ruskom sú aktivity East StratCom skromného charakteru. S malým rozpočtom a nízkym počtom zamestnancov je pracovná skupina odkázaná na príspevky dobrovoľníkov, ktorí sú členmi takzvaného „myth-busting network“, siete „ničiteľov mýtov“, pokrývajúcej viac ako 30 krajín.

Kauza EUvsDisinfo

V súčasnej dobe čelí kampaň EUvsDisinfo vlne kritiky po tom, čo East StratCom v roku 2017 nesprávne označil tri príspevky v holandských médiách ako dezinformáciu — krok ktorý pracovná skupina po nahlásení chyby odvolala.

Dotknuté vydavateľské spoločnosti začali proti ESVČ súdne konanie, požadujúc formálnu nápravu. V súvislosti s touto kauzou podal 6. marca 2018 holandský parlament návrh, v ktorom nalieha na vládu, aby lobovala za zrušenie tejto Európskej iniciatívy.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Diskusia o dôveryhodnosti kampane EUvsDisinfo sa potkýna o tri dôvody. Po prvé, tri chyby, ktorých sa East StratCom dopustil v prípade holandských médií,  predstavujú menej ako 0,08 percenta v porovnaní s 3 800 prípadmi dezinformácií, proti ktorým neboli podané žiadne sťažnosti.

Po druhé, zoznam prípadov dezinformácií nie je výstupom EÚ, ale občianskej spoločnosti, novinárov, odborníkov a ďalších prispievateľov. Aj keď zamestnanci pracovnej skupiny (teda štátni úradníci) vyberajú, ktoré nahlásené prípady dezinformácií sa dostanú do verejnej databázy, tieto správy, ako aj ich zdroje, sú oznamované členmi siete dobrovoľníkov.

Nakoniec, príslušné články boli identifikované v rokoch 2015 až 2016, keď bola pracovná skupina zriadená. Odvtedy sa jej práca a metodológie významne zdokonalili.

Kauza EUvsDisinfo spochybnila dôveryhodnosť výstupov East StratCom, neberúc ohľad na pozitívny prínos jej doterajšej práce pre ochranu občanov pred dezinformáciami, či nedostatok účinných alternatív v prípade jej zrušenia.

Macron ide bojovať proti ruským „fake news“, predbehol Komisiu

Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.

Kto má niesť zodpovednosť za boj proti dezinformáciami?

Popredná fínska investigatívna novinárka Jessikka Aro varovala, že ak vláda prenesenie zodpovednosti za obranu v informačnej oblasti na samotných občanov, výsledkom budú nové obete Ruských informačných operácií.

„Každý slobodný občan, ktorý bol umlčaný, zmätený alebo zmanipulovaný kremeľskými trolmi môže byť považovaný za obeť informačnej vojny,“ vysvetľuje Aro. Ako novinárka, ktorá sa kvôli svojej práci stala terčom systematických útokov proruských internetových trolov, vyzvala západné vlády, aby zabezpečili účinnú ochranu svojich občanov, v prípade že takáto ochrana chýba, a to aj v informačnej oblasti.

Vhodný obranný mechanizmus, ktorý by chránil občanov a spoločnosť pre dezinformáciami a útokmi trolov, je potrebný. Štátne inštitúcie v tomto ohľade zohrávajú úlohu. Do akej miery ich kompetencie môžu siahať je však stále otázne.

Vlády si môžu vziať na starosť rozširovanie mediálnej gramotnosti. Spravodajské služby môžu – a mali by byť schopné – monitorovať externé zásahy do informačných systémov a následne, v prípade potreby, zdieľať tieto informácie s občanmi.

Štátne inštitúcie môžu stimulovať prácu občianskej spoločnosti tak, že poskytnú finančné prostriedky na jej iniciatívy, či pre média, aby mohli novinári vykonávať svoju prácu kvalitne. Vlády tiež môžu poskytnúť primeranú právnu ochranu tým, ktorí spochybňujú dezinformačné kampane online.

Zrušenie pracovnej skupiny East StratCom, či kampane EUvsDisinfo, bez existujúcich účinných alternatív zanechá Európsky mediálny priestor zraniteľným voči vonkajším zásahom. Riešenie nedostatkov a medzier v ich práci, ako napríklad zlepšenie metodologických prístupov k overovaniu faktov, ako aj jazykové, personálne či rozpočtové nedostatky, by prinieslo lepšie výsledky ako diskreditácia výstupov pracovnej skupiny na základe skutočnosti, že správy zozbierané sieťou dobrovoľníkov sú analyzované štátnymi úradníkmi.

Správny krok vpred

Aj keď sú novonavrhnuté opatrenia samostatné, ich účinok doplní prácu a výstupy East StratCom. Celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý má byť vypracovaný do júla 2018, pomôže online platformám harmonizovať ich prístupy k boju proti dezinformáciám a poskytne jasný návod, aké správanie a metódy sú akceptovateľné.

Založenie nezávislej európskej siete overovateľov informácií zabezpečí jednotné pracovné metódy, vymieňanie najlepších postupov a čo najširšie pokrytie a najvyšší počet faktických opráv v celej EÚ. Je ale otázne, či pracovná skupina East StratCom dostane v rámci novonavrhnutých opatrení posilnenie, ktoré potrebuje.

Europarlament volá po ochrane médií pred účelovými žalobami

Podmienky, v ktorých pracujú novinári v EÚ, sa zhoršujú, konštatuje uznesenie Európskeho parlamentu. Europoslanci znovu odsúdili vraždu Jána Kuciaka.

Napriek tlaku zo strany niektorých členských štátov, aby Únia zaviedla záväznejšie právne predpisy v boji proti dezinformáciám, by sa mala Únia vyhnúť regulácii a právnym predpisom, ktoré by umožnili odstránenie alebo zablokovanie prístupu obsahu, ktorý je považovaný za falošný. Čokoľvek nad rámec terajších usmernení či samoregulácie je nebezpečné a môže byť vykreslené ako snaha Únie zabrániť legitímnej diskusii.

Názory a postoje vyjadrené v tomto článku sú osobnými názormi autorky.