O digitálnom eure treba diskutovať, nie ním strašiť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi Euractiv.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay.com/MabelAmber]

Tak, ako sú dnes obavy z digitálnej formy meny, boli v minulosti obavy z platobných kariet. Evolúcia v spôsobe platenia sa zastaviť nedá a strašením si strieľame do vlastnej nohy, píše PETER PALUŠ.

Autor pôsobí na Stálom zastúpení SR pri EÚ, kde má na starosti finančnú politiku Únie. Tento komentár prezentuje názor autora a nereprezentuje oficiálny názor inštitúcie, pre ktorú pracuje.

Vráťme sa do roku 2019. Facebook oznamuje zámer zaviesť libru, digitálnu menu, tzv. stablecoin, ktorá mala umožniť jej používateľom finančné transakcie naprieč celým svetom. V tom čase má Facebook mesačne aktívnych približne 2,4 miliardy používateľov. Vo vyspelom svete to bol budíček a určite aj preľaknutie z možných dôsledkov.

Ako bude zabezpečená ochrana spotrebiteľov a ich súkromia? Akú máme istotu, že nepríde k zneužitiu dát? A ako sa vysporiada s rizikom prania špinavých peňazí či financovania terorizmu? Digitálna mena môže mať systémový charakter s ťažko kvantifikovateľnými dosahmi; na bankový systém, jeho stabilitu a s tým súvisiacu transformáciu úspor na investície; na transmisný mechanizmus menovej politiky a s tým súvisiacu základnú úlohu centrálnej banky, ktorou je zabezpečenie cenovej stability.

Na úrovni skupiny G7, v Kongrese Spojených štátov amerických či v EÚ sa prijímajú vyhlásenia, ktoré zabraňujú zrealizovaniu tejto iniciatívy, kým sa s týmito rizikami a otázkami nevysporiadame.

Digitálne euro má byť dostupné aj bežným používateľom

Podľa návrhu Komisie by mali digitálne euro používať nielen banky, ale aj obyčajní ľudia ako jednu z možností platieb. Oficiálny návrh na vytvorenie európskej digitálnej meny sa očakáva koncom mesiaca.

Následná reakcia na tento vývoj má v EÚ viac dimenzií, od predloženia a následného prijatia nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCAR) až po intenzívnejšie premýšľanie nad zavedením digitálneho eura. V Európskej centrálnej banke sa diskusia posúva z teoretickej roviny a v októbri 2021 spúšťa projekt digitálneho eura. Základným parametrom je, že pôjde o digitálnu formu hotovosti a bude len jej doplnkom. Bude teda mať rovnako štatút zákonného platidla garantovaného centrálnou bankou a bude právom, nie povinnosťou ho využívať.

Európa závislá od amerických riešení v platbách

Treba si uvedomiť, že trh platobných služieb je v EÚ závislý od poskytovateľov z krajín mimo EÚ. Situácia je síce medzi členskými štátmi rozdielna, ale vo všeobecnosti platí, že máme hegemónne postavenie amerických spoločností. Prostredníctvom Visa a Mastercard sa v eurozóne realizuje takmer 70 percent všetkých digitálnych transakcií a úplne sa na nich spolieha 13 z 20 štátov eurozóny vrátane Slovenska.

Rovnako veľké technologické spoločnosti (Big Tech; v EÚ a najmä vo Francúzsku niekedy označované ako GAFAM – Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft), ktoré majú potenciál a kapacitu systémovo vstúpiť na trh platobných služieb, sú zo Spojených štátov amerických. Na globálnej úrovni nás navyše v digitalizácii predbehla Čína, ktorá ako prvá veľká ekonomika spustila digitálnu menu (e-CNY) v pilotnej a testovacej fáze koncom roku 2019. Počas Zimnej olympiády v Pekingu v roku 2022 propagovala jej používanie aj pre nerezidentov.

Európska centrálna banka testuje digitálne euro

Kvôli rastúcej popularite kryptomien začali centrálne banky pripravovať vlastné projekty digitálnych mien. Na digitálnom eure pracuje aj Európska centrálna banka. Zatiaľ ho testuje interne.

Popri tomto vývoji nastáva zmena preferencií a správania sa spotrebiteľov v EÚ, keď najmä mladší stále viac využívajú bezhotovostné platby. Ešte pred 10 rokmi bola v eurozóne veľká väčšina platieb v hotovosti, dnes sa situácia mení. V kombinácii s faktormi uvedenými vyššie sa tak závislosť EÚ od riešení z krajín mimo EÚ môže ešte ďalej prehlbovať.

Digitálne euro: pýtajme sa ako, nie či

Cieľom dnešných diskusií by teda malo byť, akú formu a dizajn digitálnemu euru dáme, a nie spochybňovanie jeho opodstatnenia.

Aké záruky, brzdy či protiváhy v jeho nastavení potrebujeme, napríklad zavedením limitov na jeho využívanie či posilnením postavenia hotovosti alebo využitím sprostredkovateľov v distribúcii digitálneho eura. Ako zabezpečiť jeho pridanú hodnotu oproti súčasným platobným možnostiam, napríklad umožnenie platieb v offline priestore či vytvorením prvej paneurópskej platobnej infraštruktúry, čím sa zníži cena pre používateľov. Ako najlepšie zabezpečiť, že digitálna podoba eura ostane neutrálna, t. j. za žiadnych okolností nebude možné ho programovať, a tým obmedziť spôsob jeho použitia. Ako budeme mať istotu, že nebude mať nikto prístup k našim osobným údajom, respektíve nikto nebude môcť identifikovať konkrétneho používateľa.

Európu čaká digitálna dekáda, výzvou bude jej klimatický vplyv

Do roku 2030 má byť verejná správa členských štátov z veľkej časti digitalizovaná. Potrebné dáta však nemôžu obchádzať klimatické ciele Únie, a preto musia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. V čele transformácie stoja nie len verejné inštitúcie, ale aj technologickí giganti.

Evolúcia v spôsobe platenia sa zastaviť nedá. Obavy sú prirodzené. Tak, ako sú dnes obavy z digitálnej formy meny, boli v minulosti obavy z platobných kariet. Ale keď sa s tým v EÚ nevysporiadame, subjekty z iných kútov sveta, buď štátne, alebo súkromné, rady naše zaváhanie využijú.

V EÚ sa navyše nemôžeme spoliehať ani na trhové riešenie, keďže súkromný subjekt, ktorý by mal potrebnú kapacitu a možnosti, neexistuje. Strašením digitálnym eurom, ktoré môže viesť až k zastaveniu jeho projektu, si strieľame do vlastnej nohy. A nabudúce, keď príde zlom, ako v roku 2019, to už ani nemusíme byť schopní zastaviť, pričom dôsledky pre nás môžu byť fatálne.