Proti dezinformáciám je treba zapojiť celú spoločnosť

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Harish Tyagi]

Manipulatívne, klamlivé a účelovo zavádzajúce informácie sa dnes šíria rýchlejšie a masívnejšie ako kedykoľvek predtým. Tvorba legislatívy bude ale vývoj technológií, vďaka ktorým majú stále väčší dosah, vždy dobiehať s oneskorením. Aj preto je treba neustále posilňovať dôveru spoločnosti v inštitúcie, píše MATEJ KANDRÍK z Inštitútu strategických politík STRATPOL.

V bratislavskom Bináriu sa stretli odborníci a odborníčky z rôznych sektorov na konferencii, v rámci ktorej spoločne diskutovali o zefektívnení celospoločenského boja proti dezinformáciám. Témami diskusií boli sloboda slova a regulácia sociálnych sietí, aktuálne iniciatívy EÚ v oblasti či možnosti a limity komunikácie štátnych inštitúcií.

Infodémia, idúca ruka v ruke s pandémiou COVID-19, priniesla problematiku dezinformácií do centra spoločenskej debaty. Manipulatívne, klamlivé a účelovo zavádzajúce informácie sa dnes šíria rýchlejšie a masívnejšie ako kedykoľvek predtým. Konferencia Dezinformácie, spoločnosť a demokracia preto v stredu 29. septembra privítala pozvaných zástupcov štátnych inštitúcií, súkromného sektora, akademickej obce a občianskej spoločnosti pre kultiváciu celospoločenského dialógu o výzve dezinformácií pre slovenskú spoločnosť a demokraciu.

Komplexné riešenie negatívnych dopadov dezinformácií musí totiž stáť na celospoločenskom princípe a koordinovanom spoločnom úsilí. 

Expert na dezinformácie: Ľudia preceňujú to, čo už vedia a podceňujú to, čo sa musia doučiť

Keď sa ľudia cítia ohrození a bezmocní, hľadajú súvislosti a vzorce medzi náhodnými udalosťami. Práve na ľudskú precitlivenosť voči hrozbám mieria konšpiračné teórie, hovorí expert na vplyv dezinformácií na ľudské správanie Jakub Šrol.

Cieľom konferencie bolo prepojenie a nový impulz debatám v štátnej sfére so súkromnými firmami, vedeckým výskumom a v občianskej spoločnosti.

Po úvodných slovách organizátorov konferencie sa konala prvá panelová diskusia s názvom Výzvy, možnosti a limity inštitucionálnej komunikácie”. O téme diskutovali Katarína Králiková z  Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Jakub Goda z Kancelárie prezidentky SR a Dávid Púchovský z Policajného zboru SR.

Diskutujúci sa zhodli, že je nevyhnutné posilniť personálne kapacity a kompetencie pre online komunikáciu štátnych inštitúcií. Zároveň je však potrebné zdôrazňovať význam inštitucionálnej komunikácie, ktorá je dnes aj na pôde samotných inštitúcií často kladená na druhú koľaj. Dôležitým chýbajúcim prvkom je aj ústredný uzol strategickej komunikácie (stratcom). Ten by totiž efektívne slúžil na koordináciu, vytváranie synergií a rámca stratcom. 

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Druhej panelovej diskusie sa zúčastnili Miroslava Sawiris z Globsecu, Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) a Michal Trnka z Gerulata Technologies. Mária Bieliková vyzdvihla význam vedeckého bádania, ideálne v prepojení výskumných inštitúcií, univerzít a súkromných spoločností. Technologické inovácie sú dôležitou súčasťou odpovede na výzvu dezinformácií”, dodala počas panelu venovanému možnostiam a limitom monitoringu obsahu na sociálnych sieťach. Jej slová prakticky potvrdil Michal Trnka, CEO Gerulata Technologies, ukážkou technického riešenia pre analýzu online obsahov, ktoré táto spoločnosť vyvíja.

Našou ambíciou je dať výskumníkom, štátnej správe, ale aj súkromnému sektoru do rúk nástroj, ktorý umožní čítať informačné prostredie v novej kvalite, sledovať vývoj tém či ich šírenie a dosah”, opísal Trnka využitie ich softvéru. Reagoval tak aj na nové výzvy spracovania a analýz veľkých objemov video obsahu, ktorý bude postupom času tvoriť čoraz väčšiu časť online priestoru. Technologické riešenia je však nevyhnutné dopĺňať expertne kompetentným ľudským faktorom. 

Témou poslednej panelovej diskusie bola „Sloboda slova a regulácia sociálnych sietí”. Svojimi príspevkami do diskusie prispeli Andrea Erdősová z Nadácie otvorenej spoločnosti,  Vladimír Bilčík poslanec Európskeho parlamentu za stranu Spolu a Kristián Čekovský poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu OĽaNO. Diskusia sa nezaobišla bez úvodného konštatovania, že tvorba legislatívy bude vývoj technológií vždy dobiehať s oneskorením. Všetci sa v rámci posledného panelu zhodli, že štát potrebuje zvýšiť svoju pripravenosť riešiť šírenie poplašných správ, propagáciu extrémistických hnutí a potláčania ľudských práv, vyhrážky násilím a ďalšie činnosti spadajúce pod trestný zákon aj v online priestore. To, čo je nelegálne, stíhateľné a vymáhateľné offline, musí mať rovnaký status aj online. 

Bilčík bude v europarlamente koordinátorom výboru dozerajúceho na dezinformácie

Slovenský europoslanec bude „hlavným hlasom“ témy dezinformácií v Európskom parlamente.

Medzi najčastejšie skloňované témy konferencie ďalej patrilo vzdelávanie s dôrazom na rozvoj digitálnych a mediálnych schopností, update prístupu k náuke o občianstve a spoločnosti pre 21. storočie, systematická podpora inovácií a výskumu v prepojení technických aj spoločenskovedných odborov, viac spoločných iniciatív súkromného sektora a občianskej spoločnosti, či zásadné posilnenie personálnych a technických kapacít štátnej správy v oblasti komunikácie.

Posledným bodom programu konferencie bolo Hľadanie celospoločenskej stratégie pre boj s dezinformáciami”, ktorého cieľom bolo zhodnotiť aktuálnu stratégiu boja spoločnosti proti dezinformáciám a navrhnúť nástroje pre jeho zefektívnenie. Priebežný výkon štátnych inštitúcií v boji proti dezinformáciám bol účastníkmi hodnotený podpriemerne.

Najlepšie hodnotenou v tomto boji bola občianska spoločnosť. V boji proti dezinformáciám je však nevyhnutná dôvera spoločnosti v inštitúcie. Jedným z návrhov ako túto dôveru zvýšiť je  kompetentné a motivujúce líderstvo a jeho konzistentné vystupovanie. 

Účastníci sa taktiež zhodli, že boj s dezinformáciami bez najnovších vedeckých poznatkov nie je dnes možný. Výskum by tak mal premosťovať poznatky behaviorálnych vied, informačných technológií, sociológie, štatistiky či psychológie. 

Konferencia bola realizovaná za podpory Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a Nadáciou Konrada Adenauera na Slovensku. Organizačnými partnermi podujatia boli spoločnosť Gerulata Technologies, Kempelenov inštitút inteligentných technológií, Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku a STRATPOL – Inštitút strategických politík.