Šéf dopravy u Valla: Po Petržalke chceme električku dostať na koniec Ružinova, do Vajnor a do Biskupíc

Marek Jašíček je riaditeľom sekcie dopravy na bratislavskom magistráte

O dostavbu petržalskej električky sa nebojíme. Po nej pripravujeme ďalšie koľajové projekty. Horia najmä rekonštrukcie Ružinovskej a Vajnorskej radiály. Pripravujeme aj stavbu trate do Podunajských Biskupíc, hovorí MAREK JAŠÍČEK. 

Marek Jašíček je riaditeľom Sekcie dopravy na bratislavskom magistráte. 

V rozhovore s ním sa dozviete:

  • či Bratislava stihne dokončiť predĺženie električky na koniec Petržalky do konca roku 2023,
  • čo v prípade, ak sa dokončenie nestihne,
  • aké ďalšie električkové projekty Bratislava pripravuje,
  • ako sa mesto vyrovnáva s nárastom počtu obyvateľov v satelitných oblastiach,
  • a aký zmysel malo zrušenie 15-minútových lístkov.

Ministerka Remišová začiatkom októbra vyhlásila, že pochybuje o schopnosti Bratislavy dokončiť električkovú trať v Petržalke do roku 2023. Dovtedy sa majú vyčerpať eurofondy z minulého programového obdobia. Skutočne hrozí, že trať nestihnete postaviť?

Základný harmonogram prác, ktorý je súčasťou podpísanej zmluvy, ráta s dokončením potrebných stavebných prác tak, aby električka mohla premávať do konca roku 2023. Projekt zahŕňa aj práce, ktoré súvisia s novou traťou, ale nie je nevyhnutné ich mať dokončené skôr, ako bude električka premávať. Tieto práce sa môžu dokončovať aj po roku 2023, v zmluve je na zrealizovanie celej stavby stanovených 27 mesiacov. Keď sa bavíme o prefinancovaní z eurofondov, treba okrem samotných stavebných prác rátať aj s administratívnymi úkonmi a vyfaktúrovaním, ktoré rovnako môžu prebiehať aj po skončení roku 2023. Trať teda určite postavíme, otázne je, či ju stihneme celú vyfakturovať do konca roku 2023. Aj v prípade, že niektoré práce alebo úkony budú prebiehať po roku 2023, neznamená to, že dovtedy už vykonané práce nebudú prefinancované. Projekt by sa v takomto prípade v nejakom bode rozdelil. Jedna časť by bola financovaná z jedného operačného programu a druhá z ďalšieho. Mesto ani neuvažuje, že by sme o financovanie prišli. Finančné prostriedky z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra v objeme prác a úkonov, ktoré budú v rámci projektu prebiehať po roku 2023, je mesto pripravené využiť na iné, už predpripravené dopravné projekty v Bratislave, ktoré je možné zrealizovať do konca roku 2023.

To znamená, že nehrozí, že Slovensko príde o približne 100 miliónov eur, ktoré boli vyčlenené na tento projekt, je to tak?

Nič také nehrozí. Bratislava má schválené ďalšie projekty pre Operačný program integrovaná infraštruktúra, všetky súvisia s udržateľnou dopravou – modernizácia trolejbusových tratí, údržbové základne, nákup dopravných prostriedkov MHD.

Čo bude nasledovať po podpise?

Zmluva bola podpísaná oboma stranami a v tieto dni bude prebiehať odovzdávanie staveniska. Následne plynie dodávateľovi lehota. Mal by okamžite začať na nastavených prácach. Ako prvé práce ešte tento rok začnú prekládky inžinierskych sietí, ktoré križujú vodovody a kanalizácie. Následne sa môže začať budovať teleso samotnej električky. Počítame s tým, že s touto fázou by sa mohlo začať v priebehu budúceho roka.

Vizualizácia zastávky Veľký Draždiak po dostavbe električky v Petržalke. [Mesto Bratislava]

Na ako dlho sa očakávajú práce?

Zo zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ má na realizáciu 27 mesiacov s tým, že harmonogram prác počíta s dokončením prác potrebných na spustenie električky do konca roku 2023.

Predpokladám, že výstavba novej električky nie je len o tej trati, ale aj o okolí a nadväzujúcej doprave. Máte predstavu, ako bude doprava v Petržalke vyzerať po tom, ako sa električka postaví a spustí?

Pravdepodobne bude musieť dôjsť k zmene liniek. Dnes to územie funguje inak, keďže tam električka nie je. Autobusy dnes buď zvážajú na Bosákovú alebo idú priamo do mesta. Tým, že budeme z Janíkovho dvora vedieť ísť električkou, tak aj organizácia dopravy v Petržalke sa zmení. Systém nadväzných liniek autobusov v Petržalke vznikol už v roku 2005, linky autobusov tu ostanú bez zmeny – okrem linky č 95, ktorú nahradí električkou č. 3.  Prestup na Jarovce, Rusovce, Čunovo bude zabezpečený na konečnej v Janíkovom dvore. Nehovoríme teda o nejakej dramatickej zmene. To ľudí určite nečaká, ale budeme sa snažiť nejakým logickým spôsobom zabezpečiť, aby sa ľudia vedeli dopraviť na zastávky električky. Ideálne je, aby mohli ísť pešo. Ak nie, tak bicykel alebo iný dopravný prostriedok. Pravdepodobne pribudnú drobné linky, ktoré budú križovať električkovú trať a zvážať ľudí na zastávky, aby tam mohli vystúpiť a dopraviť sa bez obmedzení do centra.

Spomínali ste fázovanie projektov. Ak by sa náhodou nestihol celý projekt pre Európsku komisiu vyfakturovať, máte pripravené aj iné projekty, do ktorých by sa teoreticky vedeli peniaze preliať?

Áno, v spolupráci s Dopravným podnikom máme pripravený zoznam projektov, ktoré by sme vedeli týmto spôsobom zaplatiť. Na električku máme vyčlenený istý balík. Ak  by aj došlo k situácii, že by sa projekt nestíhal celý dokončiť, chceme, aby peniaze ostali v Bratislave. Momentálne má mesto s ministerstvom dopravy dohodu, že im ponúkneme zoznam ďalších miestnych dopravných projektov. Potom už by sme  len prefinancovali zostávajúcu druhú časť električky z Operačného programu Slovensko v nasledujúcom programovom období.

Aké projekty máte pripravené v zásobníku?

V zásobe máme projekty modernizácii trolejbusových tratí, ich predĺženia, modernizáciu údržbovej základne či projekty cyklotrás. Dopravný podnik tiež pripravil projekty na nákup rôznych typov trolejbusov či obojstranných električiek. Uchádzame sa o financovanie všetkých týchto projektov.

Ako funguje fázovanie projektov?

Fázovanie schvaľuje Komisia. To znamená, že musí mať logiku. Nemôžeme len tak povedať, že túto faktúru beriem odtiaľto a túto druhú z iného operačného programu. Musí to byť predrokované. V minulom operačnom programe to fungovalo tak, že musela byť hotová ucelená časť celého projektu. Bohužiaľ, na Slovensku zatiaľ stále nemáme nastavenú metodiku spôsobu fázovania.  Podľa harmonogramu prác si vieme zhodnotiť, koľko finančných prostriedkov sa do nejakého bodu vie vyčerpať a následne budeme vedieť vyčísliť sumu na projekty. V zásobníku projektov máme tie, ktoré násobne prevyšujú ich čiastku a potrebovali by sme nejakým spôsobom nahradiť tie čiastky.

V takomto prípade, ale bude potrebná alokácia na električku aj z Operačného programu Slovensko v ďalšom programovom období. Momentálne ale stále nie je jasné, aká veľká bude alokácia pre Bratislavu a či bude na takýto projekt dosť peňazí. Toto tvrdí aj ministerka Remišová. Vy teda počítate s peniazmi z eurofondov aj v budúcnosti?

Určite áno. Z Operačného programu Slovensko sa ešte čerpať nezačalo. Dnes robia všetci všetko pre to, aby dočerpali peniaze z minulého obdobia. Ak sa nevyčerpajú, tak prakticky prepadnú. Myslím, že keď bude jasná metodika fázovania, všetko bez problémov stihneme.

Veľa vecí v budúcich eurofondoch ale stále nie je vyjasnených…

Tým, že sa všetci snažia minúť, čo najviac peňazí z minulého programového obdobia, nezostáva veľa času na diskusie o zmenách. Stále nevieme, aká bude forma financovania, aká bude miera spolufinancovania. Aj preto sme zorganizovali diskusiu o budúcnosti dopravy v Bratislave. Chceme sa o tom rozprávať a chceme vedieť, aké podmienky Bratislavu čakajú. Máme na stole veľké cestné aj koľajové projekty a musíme sa pripraviť. Ak nám niekto povie, že namiesto piatich percent spolufinancovania zrazu budeme mať 15 alebo 20, tak je to diametrálne odlišná situácia.

Zároveň ale neviete, koľko peňazí z eurofondov dostanete, pretože ten presun desiatich percent alokácie je len návrh, ktorý musí schváliť Komisia. Viete plánovať veľké projekty, keď neviete, z čoho ich zafinancujete?

Ako som povedal, máme na stole veľké projekty, ktoré horia a Bratislava ich nutne potrebuje. Rekonštrukcie Ružinovskej a Vajnorskej električkovej radiály sú naozaj nevyhnutné. To znamená, že nemáme inú možnosť, len sa pripravovať na ich realizáciu. Komisia chce dnes podporovať najmä koľajovú dopravu, a toto sú naše dve priority, ktoré sú v súlade s jej záujmom. Preto sa neobávame, že by to nebolo prefinancované, hoci je pravda, že nevieme, koľko budeme mať peňazí a chýba jasná metodika.

Ako to vyzerá s ďalšími električkovými projektami?

Ružinovská radiála je v príprave najďalej. Potrebujeme dokončiť územné konanie a následne dostať stavebné povolenie. Máme cieľ, čo najskôr uzavrieť zmluvu s dodávateľom. On následne vypracuje realizačnú dokumentáciu a začne sa s realizáciou. Projekt sa pripravuje cez tzv. žltý FIDIC, čím by sme chceli skrátiť proces prípravy.

Podcast | Exšéf železníc Matej: Zo siete rýchlovlakov sme vypadli vďaka Ficovi. Dnes riešime, ako sa vrátiť do hry

Mojím snom je, aby sme nielen na papieri deklarovali, že IC z Bratislavy do Košíc príde za 4 hodiny 46 minút, ale aby to tak aj naozaj bolo, hovorí ONDREJ MATEJ. 

O čo v tomto projekte ide? Je to len modernizácia trasy električky číslo 9, ktorá sa dnes končí na Astronomickej, alebo sa bude aj rozširovať?

Je to modernizácia po obratisko. To znamená, že ešte nepôjde o predĺženie radiály po Terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP), na ktorom už pracujú železnice. TIOP Ružinov bude pravdepodobne hotový skôr. Do nejakého primeraného obdobia však chceme električku predĺžiť. Budúci rok by sme chceli mať hotovú štúdiu o predĺžení trate, aby plynulo nadväzovala na TIOP. Hovoríme tu asi o 600 metroch novej električky. Princípom terminálu totiž je, aby človek, ktorý vystúpi z vlaku v Ružinove nemusel ísť pešo, ale aby mohol hneď nastúpiť na električku.

Hovorili ste aj o projekte Vajnorskej radiály.

Pripravujeme modernizáciu trate po Zlaté piesky. Tento projekt sa bude realizovať o niečo neskôr než Ružinovská radiála. Robiť dva takéto veľké projekty v meste naraz je takmer nemožné, pretože potrebujeme poskytnúť náhradnú dopravu a dopravný podnik nemá k dispozícii tak veľké množstvo autobusov, aby pokryl výpadok električkovej dopravy na dvoch radiálach naraz. Plánuje sa aj predĺženie trate do Vajnôr. Budúci rok by malo byť jasné, kam až by električka mala viesť.

Hovorí sa aj o úplne novej trase okolo Eurovei cez Nivy, ktorá by tvorila akýsi južný okruh centra. Počítate aj s týmto projektom?

Áno. Pripravujeme štúdiu na trasovanie električky, ktorá dnes ide od Pribinovej popred Národné divadlo až na Ružinovskú radiálu. Ráta sa, že sa odkloní a pôjde cez Nivy smerom na Podunajské Biskupice. Táto štúdia sa pripravuje. Budúci rok budeme vedieť predstaviť definitívny variant, ktorý by bol najviac výhodný. Zároveň je ten úsek do Biskupíc popri Slovnafte veľmi dlhý. Tým pádom sa bavíme už o desiatich kilometroch novej električkovej trate. Bude to jeden z tých nákladnejších bratislavských projektov.

Bratislava sa v poslednej dobe rozširuje všetkými smermi, aj za hranice štátu. Čo je pomerne unikátna situácia. Zvláda bratislavská doprava tento príliv nových obyvateľov?

Čiastočne áno. Snažíme sa aj preto zavádzať novú parkovaciu politiku, ktorá súvisí so záchytnými parkoviskami na krajoch mesta. Snažíme sa automobilovú dopravu podchytiť, aby ľudia mali kde zaparkovať a mali alternatívu dostať sa do centra. Vízia naozaj nie je taká, že by všetci mohli parkovať v centre, pretože parkovacích miest v centre nie je dosť. Dnes ľudia parkujú na všetkých možných miestach, často aj nelegálne, v dôsledku čoho sú zapratané chodníky pre chodcov. Musíme tie autá potom odťahovať. Snažíme sa to zlepšiť, ale je to beh na dlhú trať. Už čoskoro budú pripravené záchytné parkoviská v Rači aj pri Inchebe. Akonáhle ich spustíme, ľudia ich budú môcť využívať s prestupom na MHD a vyhnú sa zložitému hľadaniu parkovacieho miesta v centre.

Zaparkovať v Rači alebo pri Inchebe je jedna vec, ale predpokladám, že nikto nechce, aby ľudia z Pezinka, Senca, Rovinky či ostatných prímestských oblastí chodili do Bratislavy autom. Ako uvažujete nad prepojením týchto miest s centrom Bratislavy?

Nikdy sa nebude dať úplne zabrániť tomu, aby ľudia využívali autá. Nejaký podiel individuálnej, automobilovej dopravy vždy bude. Je to naozaj len o tom, že ľuďom z prímestských častí ponúkneme alternatívy. To znamená, že sa dostanú na okraj Bratislavy a prestúpia. Ak niekto ide autom z Pezinku, už dnes môže bezplatne zaparkovať v Krasňanoch a prestúpiť na električku. Vnímame, že sa to už deje a v týchto lokalitách bývajú cez deň zaparkované práve tieto typy áut. Uvedomujeme si našu úlohu riešiť aj situáciu individuálnej dopravy. Samozrejme, hľadáme aj riešenia v spolupráci so železnicami a Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý má aktuálne nového dopravcu – Arriva. Chceme spraviť mestskú hromadnú dopravu atraktívnou. Nemôžeme, ale čakať, že všetci prestúpia do autobusov a vlakov. Napríklad na Račianskej bude premávka vždy zhustená.

Čo napríklad dediny v Rakúsku, kam sa sťahuje pomerne veľké množstvo Bratislavčanov, ktorí odtiaľ dochádzajú do Bratislavy? Je to trochu unikátna situácia, keďže ide o iný štát, ale je to zároveň metropolitná oblasť Bratislavy.

Toto je prípad, kedy by mal nastúpiť bratislavský kraj. Dlhý čas chodili z Rajky alebo z Hainburgu autobusy Slovak Lines. Na isté obdobie linka z Rajky vypadla a Bratislava tam nasadila svoj autobus, ale takto to fungovať nemá. Hasili sme, čo sa nepodarilo zabezpečiť kraju alebo železniciam. Hoci z Rajky ide trať, žiadny atraktívny vlak odtiaľ nechodil. Problémom, ale bolo, že na takúto dopravu treba licenciu.

Mesto momentálne presadzuje takzvaný koncept mesta krátkych vzdialeností, ktorého princípom je rozvoj mestských častí, aby z nich ľudia nemuseli odchádzať. Ako by to malo z pohľadu dopravy vyzerať?

Inšpirovali sme sa Prahou, kde s týmto konceptom pracujú už dlhšie. Človek by mal v rámci 15 minút mať k dispozícii všetko potrebné pre život. Ak nemajú, mali by mať aspoň zastávku, z ktorej ich hromadná doprava dostane k danému bodu ich záujmu.

Už aj Bratislava sa obáva, či dokáže dokončiť petržalskú električku načas

Rast ceny stavebných materiálov môže skomplikovať projekt predĺženia električky v Petržalky, uviedol bratislavský primátor Matúš Vallo pre EURACTIV Slovensko.

Pýtam sa, pretože som tento koncept od predstaviteľov mesta často počul , no vy ste na druhej strane ste v júli zrušili 15-minútové lístky. Zdá sa mi to trochu v rozpore. Čo bolo za zrušením týchto lístkov?

Cieľom bolo posilniť ročný lístok, aby ľudia v čo najväčšej miere využívali mestskú hromadnú dopravu. Ak už mám celoročný lístok, tak nie som fixovaný na to, či mám alebo nemám so sebou platný lístok. Podvedome potom idem skôr mestskou hromadnou dopravou a môžem v pokoji nastúpiť do električky namiesto využívania auta.

Máte nejaké dáta, ktoré Vám tento fakt potvrdzujú? Pre niektorých ľudí to mohlo, hlavne v okrajových častiach bez pešej infraštruktúry a so zastávkami ďalej od seba, znamenať presun do áut, pretože 15-minútové lístky už nie sú a tak si musia kupovať drahší polhodinový alebo hodinový lístok.

Celá táto pandemická doba je trochu skreslená. Pred pandémiou sme presne vedeli, aký veľký je nárast cestujúcich v hromadnej doprave. Koronavírus znamenal, že sa ľudia začali báť a  počet cestujúcich MHD výrazne klesol. Prišiel lockdown, ulice sa vyprázdnili a niektorí ľudia si opäť zvykli na autá. Bolo to pre nich pohodlnejšie a rýchlejšie. Štatistiky máme, ale nie je to niečo rukolapné, čo by sa dalo porovnať s dobou spred pandémie. Čo sa týka počtu cestujúcich, v porovnaní s rokom 2019 nám stále chýba štvrtina. Súvisí to ale aj so zmenou správania ľudí. Mnohí namiesto z kancelárie pracujú z domu

Ešte aj v súčasnosti nie sme na rovnakých číslach pred covidom, sme približne na nejakej štvrtine, čo sa týka cestujúcich a 90 percent, čo sa týka víkendov.

Pýtal som sa ale na to, či viete dátami ukázať, že ľudia s ročným lístkom chodia mestskou hromadnou dopravou častejšie?

Dáta má dopravný podnik. Ľudia, ktorí majú celoročný lístok, sú ochotnejší častejšie využívať MHD. To je naším cieľom. Aby sa uvoľnili cesty. Preto sme aj o štvrtinu zlacnili celoročný lístok, čím sme im chceli vyjsť v ústrety. V porovnaní s rokom 2019, teda pred pandémiou, výrazne stúpol predaj ročných predplatných lístkov.

Nebojíte sa, že v čase, keď je situácia stále neistá si ľudia nebudú chcieť celoročný lístok kúpiť, a keď prišli o možnosť 15-minútového lístka, ktorý mohli využiť na tri-štyri zastávky, radšej sadnú do áut?

Ceny lístkov sa niekoľko rokov neboli nemenili. Dopravný podnik bol aj preto vo veľkej strate. Museli sme k zmenám pristúpiť a museli sme ceny krátkodobých lístkov zvýšiť. Ak by sme aj ponechali 15-minútový lístok, jeho cena by musela stúpnuť minimálne na cenu dnešného 30-minútového. Preto sme radšej rovno nechali 30-minútovýv nezmenenej cene. Považujeme to za kompromis. K zdraženiu proste muselo prísť.

Vnímate v dôsledku pandémie aj útlm áut v meste?

Mali sme celkom výrazný útlm začiatkom tohto roka, dokonca aj leto bolo pokojné. Ale od septembra, keď deti nastúpili v normálnom režime do školy opäť evidujeme zhusťovanie premávky. Nie je to ale také hrozné ako to bolo v roku 2019. Keď si napríklad pozrieme situáciu na Moste SNP, tak nie sme na rovnakej úrovni ako v minulosti. Pomohlo dokončenie vonkajšieho obchvatu D4 a E7. Hlavne obyvateľom Vrakune a Podunajských Biskupícsa veľmi uľavilo, pretože veľká časť dopravy ich obchádza.

Obavy zo zápch a zhusťovaní premávky v Ivanke a iných miestach pre chýbajúcu križovatku D1/D4 sa nakoniec nenaplnili?

Čiastočne. Na začiatku tu boli oprávnené obava a boli aj problémy. Veľa áut schádzalo v Petržalke na Rusovskú cestu, ale postupne si ľudia našli svoje trasy a situácia sa ustálila. Čakáme ešte na otvorenie všetkých vetiev v Prievoze. Veľmi negatívne predpoklady, ktoré tu boli, sa ale nenaplnili.

Partner