Verejná doprava musí ponúkať rovnakú slobodu ako auto, tvrdí nemecký poslanec

Stephan-Kuehn_MdB-800x450 [© Stephan Kühn]

Na dopravný systém sa musíme pozrieť sa z pohľadu detí a rodín. Systém, ktorý je bezpečný pre deti, bude prospešný pre všetkých, a to by pri plánovaní malo byť štandardom, hovorí nemecký poslanec STEPHAN KÜHN.

Stephan Kühn je poslancom Bundestagu za stranu Spojenectvo 90/Zelení (Bündnis 90/Die Grünen).

Aké sú hlavné ciele, o ktorých by sme mali premýšľať, keď dôjde na organizáciu dopravy v mestách?

Ľudia majú najrôznejšie potreby. Ak ich ale chceme motivovať k využívaniu mestskej hromadnej dopravy – čo je jeden z kľúčových prvkov udržateľnej mobility – potom sú najdôležitejšie tri aspekty. Aby bola verejná doprava atraktívna, musí byť cenovo dostupná, rozsiahla a spoľahlivá. K dosiahnutiu tohoto cieľa však neexistuje žiadne jednotné opatrenie.

Čo je podľa vás najdôležitejšie pre ľudí? Aby bola doprava rýchla? Alebo kladú väčší dôraz na cenu?

V rôznych situáciách majú ľudia samozrejme odlišné potreby. Je rozdiel medzi tým, keď cestujete do práce, alebo keď trávite voľný čas. Mnoho ľudí vníma ako veľkú slobodu, ak môžu riadiť svoje vlastné auto. Človek na to môže mať odlišný názor, pretože nevidím žiadnu slobodu v trávení času v dopravných zápchach nebo pri hľadaní parkovacieho miesta. Na druhú stranu, ak vlastníte auto, môžete takmer kedykoľvek vyraziť kamkoľvek. To je tiež dôvod, prečo musí byť verejná doprava organizovaná podobným spôsobom – aby ľudia nemuseli premýšľať o rôznych tarifných pásmach alebo či dorazia včas na zastávku, kde musia prestúpiť z jedného dopravného prostriedku na druhý.

Aký je podľa vás správny postup pri plánovaní dopravy v mestách?

Od samého začiatku musíme ľudí zapojiť do procesu plánovania – to je kľúčové. Na to by sa mali úrady zodpovedné za plánovanie zamerať. Je potrebné identifikovať potreby ľudí, odhaliť možné problémy a prípadné nezhody už v prvopočiatku. Je tiež treba pomôcť ľuďom nájsť vzájomné pochopenie a vytvoriť kompromisy, ktoré povedú k vyriešeniu prípadných konfliktov.

Aké sú obvyklé konflikty medzi rôznymi skupinami? Na základe skúseností z Prahy a iných európskych miest by sa dalo povedať, že často existujú nezhody napríklad medzi šoférmi automobilov a cyklistami.

Situácia je veľmi podobná aj v Nemecku. Problém vo väčšine starých európskych miest spočíva v tom, že v nich nie je dostatok priestoru. V posledných desaťročiach bola doprava v mestách koncipovaná hlavne z perspektívy vodičov áut. Tu istú ulicu ale samozrejme vidíte odlišne, keď po nej idete autom alebo na bicykli. Je teda podstatné, aby ľudia mali možnosť vidieť rôzne varianty rozvoja dopravy.

Nazdávam sa, že odbory zodpovedné za plánovanie a firmy, ktoré sa plánovaním zaoberajú, si uvedomujú, ako je to dôležité a snažia sa ľudí do plánovania zapojiť. Vďaka tomu potom môžu vidieť rôzne záujmy i perspektívy a myslím, že to pomáha k hľadaniu kompromisov. Väčšina miest nemá dostatok miesta k tomu, aby mala široké chodníky a súčasne dostatok priestoru pre bicykle, električky a automobily. Aby malo miesto pre každý druh dopravy vyčlenený špeciálny priestor, museli by sa zbúrať budovy.

Takže je nutné nájsť kompromis a myslím si, že sú dôležité hlavne dve veci: musíte sa zamerať na potreby zraniteľnejších účastníkov dopravy, ako sú chodci a cyklisti. Je tiež nutné pozerať sa na dopravný systém z pohľadu detí a rodín. Systém, ktorý je bezpečný pre deti, bude prospešný pre všetkých, a to by sa malo stať pri plánovaní štandardom. Keď vodič auta zároveň musí niekedy chodiť po uliciach s kočíkom, pozná pohlaď rodiny s dieťaťom. Podobné je to s invalidnými vozíkmi. Pokiaľ plánujete dopravný systém tak, aby bol pohodlný pre ľudí s kočíkmi alebo invalidnými vozíkmi, budú z toho mať nakoniec prospech všetci.

Proces plánovania u nás obvykle trvá dlho a často sa komplikuje. Máte podobné skúsenosti v Nemecku?

Obvykle to v demokratických krajinách býva podobné. Plánovanie väčšinou trvá dlhú dobu, za čím často stojí práve spomínaný problém – že totiž ľudia neboli od začiatku do plánovania dostatočne zapojení. Ďalším dôvodom môžu byť financie – rozbehnete projekt, ale na jeho dokončenie nemáte dostatok finančných prostriedkov. V dnešnom Nemecku ale nie sú problém peniaze. Kameňom úrazu je skôr nedostatok zamestnancov na kľúčových odboroch či v spoločnostiach, ktoré sa plánovaním zaoberajú.

Keď spomínate peniaze, existujú zaručené spôsoby financovania rozvoja verejnej dopravy?

Ako príklad by som uviedol Viedeň, ktorá je v tomto ohľade veľmi úspešná. Približne 40 percent tamojšej dopravy predstavuje verejná doprava, čo je vysoké percento. Vo Viedni existuje zvláštna daň, ktorá zhromažďuje peniaze nutné pro investície do verejnej dopravy. Firmy týmto platia časť nákladov na dopravnú infraštruktúru, čo je podľa môjho názoru veľmi dobrý postup. Keď zamestnanci prichádzajú do práce včas a firmy nemusia stavať parkovacie miesta, majú z verejnej dopravy prospech.

Ďalším príkladom je Londýn. V centre mesta je zóna, kde vodiči musia zaplatiť poplatok za prejazd, teda akúsi obdobu mýtneho. Peniaze sa potom využívajú pre rozvoj verejnej dopravy. To znamená, že je nákladné vojsť autom do mesta, a zároveň existuje alternatíva v podobe verejnej dopravy a tiež zdroje, vďaka ktorým je možné túto alternatívu ďalej robiť ešte atraktívnejšou.

Bratislava kúpila elektrické autobusy, o rok sa môže vrátiť k naftovým

Bratislavská verejná doprava potrebuje viac peňazí od vlády a lepší marketing. A možno aj dopravný kolaps, aby ukázala svoj zmysel.

Sú nejaké spoločné prvky, ktoré by mali byť v udržateľnej mestskej doprave vždy prítomné? Mali by sme sa vždy snažiť hľadať spôsoby, ako napríklad motivovať ľudí k jazde na bicykloch?

Je dôležité, aby vždy existovali alternatívne možnosti. Verejná doprava by tak mala byť k dispozícii nepretržite. Zdieľanie áut a bicyklov je dôležité, ale jednotlivé opatrenia nie sú dostatočné. Hlavnou myšlienkou je, že organizujete všetky zložky dopravy takým spôsobom, že ich môžu ľudia ľahko kombinovať. Môžete tak mať jednu mobilnú aplikáciu, ktorá vám pomôže nájsť cestu od prahu domu až do cieľového miesta. Za dverami domova vám aplikácia ponúkne, že prvé dva kilometre môžete ísť na bicykli a potom prestúpiť na metro či autobus. Alebo môžete riadiť zdieľané auto, pokiaľ to potrebujete. Aplikácia tiež umožňuje platiť za rôzne dopravné prostriedky. Jedná sa o takzvaný multimodálny systém verejnej dopravy.

Auto je u nás často vnímané ako symbol určitej spoločenskej úrovne a myslím si, že v Nemecku je situácia podobná. Pre niektorých ľudí je ťažké si predstaviť, že nemajú vlastné auto, ale zdieľajú ho s ďalšími ľuďmi.

Áno, Nemecko je tradičnou krajinou automobilového priemyslu. Auto je symbolom slobody a spoločenskej úrovne. Tieto symboly sa však menia. Pre mladú generáciu hrá chytrý telefón alebo oblečenie dôležitejší úlohu ako vlastné auto. Práve tieto skupiny sa zaujímajú o koncepty ako je carsharing (zdieľanie aut – pozn. red.). Množstvo ľudí v mestách vlastné auto nemá, pretože je jeho prevádzka skrátka zbytočne nákladná. Platíte nielen za auto, ale tiež za parkovanie, údržbu, povinné poistenie, umývanie a podobne. So zdieľanými autami máte o všetko postarané.

Práve preto si myslím, že je tento koncept pre mnoho ľudí atraktívny. Zdieľanie áut tiež znamená, že môžete použiť rôzne druhy vozidiel podľa svojich potrieb v odlišných situáciách – niektoré sú vhodnejšie pre nákupy, iné pre cestovanie s rodinou atď. Tento systém je výhodný pre celé mesto, nakoľko jedno zdieľané auto môže nahradiť sedem súkromných. Keďže jedným z hlavných problémov v mestách je nedostatok priestoru, je tento faktor veľmi dôležitý.

Zdieľanie áut môže byť tiež dobrý spôsob pre postupné zavádzanie elektromobility, pokiaľ mesto rozhodne, že niektoré zo zdieľaných automobilov budú elektrické vozidlá. V súčasnej dobe si vlastný elektromobil môže dovoliť málokto.

Presne tak. Elektrické auto je drahé, ale ak ho môžete použiť v systéme carsharingu, potom môžete zažiť, aký je to pocit viesť elektrické vozidlo a ako ho možno používať v praxi. Rovnako tak, ak potrebujete, môžete ho kombinovať s klasickým vozidlom.

Slovensku chýba politik, ktorý by bol tvárou elektromobility, hovorí jej priekopník

Nedostatok výskumu v elektromobilite je symptómom chýbajúcej dlhodobej vízie, myslí si PETER BADÍK.

Carsharing je jedným zo spôsobov, ako môžu digitálne technológie pomôcť s mobilitou v mestských oblastiach. Existujú aj ďalšie príklady?

Digitalizácia pomáha kombinovať rôzne dopravné služby a usporiadať ich v koncepte „od dverí k dverám“. Je to dôležité kvôli takzvanému „problému poslednej míle“ – napríklad ak je cesta z poslednej električkovej stanice do vášho domu príliš dlhá, nie ste motivovaní k využívaniu verejnej dopravy. V budúcnosti môžu byť riešením samoriadiace autobusy, ktoré by nás priviezli z konečnej električky alebo autobusovej stanice priamo do miesta, kde bývame. To je dobrý príklad, ako nám môže pomôcť digitalizácia a automatizácia.

Je však dôležité zvoliť správnu technológiu podľa našich cieľov v oblasti dopravy. Napríklad automobilový priemysel vyvíja samoriadiace autá, ktorá nám umožňujú sledovať filmy alebo pracovať podobne ako v kancelárii – to všetko behom jazdy v aute. Tento prístup však nie je vhodný pre mestá. Samoriadiace autá budú vytvárať len nové dopravné zápchy. Samozrejme systémy autonómnych riadení v kombinácii s rôznymi službami verejnej dopravy môžu byť dobrým riešením. Technológie pre autonómne vozidla by nemali nahradiť verejnú dopravu, ale doplniť ju.

Keď zapojíme nové technológie, existuje riziko, že si za päť alebo desať rokov uvedomíme, že vývoj prebehol omnoho rýchlejšie, ako sme očakávali, a my tak máme niečo, čo je už zastarané. Ako sa tomu vyhnúť?

Myslím si, že v budúcnosti budeme potrebovať tak „starú“ infraštruktúru ako koľajnice, stanice, električky a autobusy, tak aj tu novú, digitálnu. Električka je jedným z tradičných dopravných prostriedkov. Tá technológia je asi 100 rokov stará. V 60. a 70. rokoch boli električky vo viacerých európskych mestách nahradené autobusmi. To bola doba, keď sme stavali mestá pro autá. Teraz sa časy zmenili a električky zažívajú návrat v celej Európe. Myslím, že táto technológia má stále ešte budúcnosť. Je lacnejšie používať existujúcu infraštruktúru ako tvoriť niečo nové. Dám jeden príklad. V 80. rokoch sa v Nemecku objavil nový koncept s menom Transrapid. Išlo o vysokorýchlostný jednokoľajný vlak levitujúci na magnete, ktorý mal byť dobrým riešením pre rýchle spojenie medzi mestami. Koncept však nebol úspešný, pretože infraštruktúra bola príliš drahá a ekonomicky nemohla konkurovať vysokorýchlostným vlakom na klasických tratiach, ako je napríklad ICE v Nemecku alebo TGV vo Francúzsku.

Takže hovoríte, že by sme mali využívať súčasnú infraštruktúru čo najďalej, ale zároveň využiť inteligentné prvky, ktoré prispievajú k pohodlnejšej a spoľahlivejšej doprave?

Áno. Digitalizácia nám môže pomôcť mnohými spôsobmi. Napríklad v metre vám umožní vysielať viac vlakov s kratším odstupom. Automatizovaná doprava je bezpečnejšia a vzdialenosť medzi dvomi vlakmi nemusí trvať tri až päť minút, ale je možné ju znížiť na jednu alebo dve minúty. Takže môžeme využiť existujúcu infraštruktúru, a zároveň prepravovať viac ľudí.

Veľa sme hovorili o preprave osôb, ale v meste je potrebné prepravovať tiež množstvo tovaru alebo iných vecí. Existujú nejaké dobré príklady, ako pomôcť k chytrejšej preprave tovaru?

Preprava tovaru je výzvou, pretože rýchlo narastá, i kvôli tomu, že si ľudia nakupujú stále viac vecí na internete a tak ďalej. Okolo 30 percent jázd dodávkou v mestách prebieha bez nákladu. To znamená, že po meste jazdia prázdne dopravné prostriedky, a firmy to aj tak stojí dosť peňazí. Spoločnosti majú záujem znížiť množstvo takto naprázdno najazdených kilometrov. A digitalizácia pomáha logistiku lepšie organizovať. Existujú zaujímavé projekty, ako sú takzvané mikrohuby, teda akési prepravné uzly. Tie sú zásobované väčším množstvom tovaru, ktoré možno následne distribuovať v malých elektrických vozidlách alebo v pojazdných nákupných taškách.

Nemecká pošta napríklad používa malý elektrický voz „StreetScooter“, čo je skutočne zaujímavý projekt, ktorý pomáha znižovať znečistenie a hluk v uliciach. Systém mikrohubov pomáha lepšie usporiadať logistický systém, obzvlášť keď sa nájde viac spoločností, ktoré sú schopné využívať jeden z týchto „uzlov“ spoločne. Dobrým príkladom je tiež Holandsko, pretože tam môžu tovar do centra mesta dodávať len vozidlá s pohonom na elektrinu.