Biopalivá môžu byť účinným nástrojom pri hľadaní náhrady za ruskú ropu. Priemysel chce, aby Komisia označila etanol a bionaftu za zelené palivá. Aktivisti a mimovládky nesúhlasia a tvrdia, že ich rozvoj prispeje k odlesňovaniu.
Lodný dovoz ruskej ropy a ropných produktov do Európy sa skončí do roku 2023. Po týždňoch diplomatických sporov o tom 31. mája rozhodli lídri Únie.
Hoci východné krajiny budú aj naďalej odoberať ruskú ropu cez ropovod Družba, nové embargo spôsobí výraznú medzeru v dodávkach energie do Európy.
Odborníci očakávajú, že Európa pokryje svoje potreby dodávkami zo spriatelených štátov, Saudskej Arábie a Spojených štátov. Tieto krajiny si však môžu zaúčtovať cenovú prirážku, najmä za dieslové produkty, čo ešte zvýši už aj tak vysoké ceny.
Rekordné sumy za pohonné hmoty najviac zasiahli motoristov. To viedlo k spoločenským nepokojom, keď napríklad vodiči nákladných vozidiel v Španielsku protestovali v uliciach.
REPowerEU
Európska komisia ešte začiatkom marca reagovala na vysokú závislosť od dovozu energetických surovín z Ruska plánom REPowerEU. Jeho cieľom je znížiť závislosť o dve tretiny do konca tohto roka. Úplný koniec dovozu plánuje do roku 2027.
Komisár pre klímu Frans Timmermans uviedol, že zníženie závislosti Európy od dovozu ropy „spočíva v obnoviteľných zdrojoch energie a diverzifikácii dodávok.“ Dodal, že „obnoviteľné zdroje nám dávajú slobodu vybrať si zdroj energie, ktorý je čistý, lacný, spoľahlivý a náš.“
Súčasťou plánov Komisie je aj „urýchlenie prechodu na bezemisné vozidlá“ vrátane potenciálneho návrhu zákona o zvýšení podielu ekologických vozidiel vo verejných a firemných vozových parkoch.
Európsky parlament v stredu 8. júna podporil návrh zákazu predaja nových benzínových a naftových vozidiel v Európskej únii od roku 2035. Napriek tomu sa očakáva, že aj v nasledujúcich desaťročiach bude väčšina áut v Únii jazdiť na benzín alebo naftu.
„Vidím, že je tu priestor aj pre dieselové a benzínové autá, pretože najdôležitejší nie je samotný typ vozidla, ale emisie počas celého životného cyklu vozidla a druh použitého paliva,“ povedala v rozhovore pre portál EURACTIV fínska europoslankyňa Henna Virkkunen (EPP), ktorá hlasovala za návrh zmierniť cieľ zníženia emisií nových vozidiel od roku 2035 na 90 percent.
Budú riešením biopalivá?
Etanol a bionafta sa vyrábajú z plodín určených na výrobu potravín a krmív alebo z odpadových zdrojov. Priemysel navrhuje biopalivá ako prostriedok zníženia emisií v doprave a zároveň aj palivovej závislosti Európy od tretích krajín.
„Vzhľadom na to, že biomasa v súčasnosti pokrýva približne 60 percent obnoviteľných zdrojov energie v Únii a že už do roku 2030 musíme dosiahnuť stále prísnejšie klimatické ciele, je jasné, že biopalivá sú potrebné na rýchle zníženie emisií v rôznych druhoch dopravy,“ povedala Virkkunen (EPP).
Potenciál obnoviteľného etanolu na ceste k nižšiemu dovozu ropy vidí aj združenie ePURE, ktoré zastupuje európskych výrobcov etanolu. Podľa jeho riaditeľky pre vládne záležitosti Simony Vackeovej je obnoviteľný etanol „nízkouhlíkové palivo, ktoré vytláča fosílny benzín a tým pomáha Európe dosiahnuť jej klimatické ciele,“ no nejde iba o to.
„Z každej tony obnoviteľného etanolu vyrobeného v Únii sa vyrobí aj jedna tona vysokoproteínového krmiva bez genetickej úpravy a s vysokou metabolickou hodnotou, čo prispieva k potravinovej bezpečnosti Únie tým, že znižuje potrebu dovozu takéhoto krmiva pre zvieratá,“ upresnila Vackeová.
V súčasnosti môže byť v doprave využívaných sedem percent biopalív na báze plodín. Členské štáty zároveň nemôžu prekročiť zvýšenie podielu týchto palív v železničnej a cestnej doprave viac ako o jeden percentuálny bod v porovnaní s hodnotami v roku 2020.
Generálny riaditeľ organizácie ePURE David Carpintero nedávno v komentári varoval, že zníženie výroby biopalív by malo negatívne environmentálne aj geopolitické dopady.
„Ak dnes umelo obmedzíme udržateľné biopalivá, ako je európsky obnoviteľný etanol, vytvoríme medzeru v dodávkach udržateľnej energie. Túto medzeru môže vyplniť len jedna vec: dovážané fosílne palivá. Odmietnutím životaschopnej možnosti, akou je európsky udržateľný obnoviteľný etanol, riskujeme, že zahodíme našu budúcnosť,“ napísal.
Názor Carpintera podporila aj Európska rada pre bionaftu (EBB). K prechodu Európy od fosílnych palív na inú alternatívu navrhuje využiť potenciál biopalív.
„Európsky priemysel bionafty dokonale zapadá do stratégie REPowerEU,“ povedal generálny tajomník EBB Xavier Noyon. „Dodávame ekologické palivo vyrobené v Únii, čo znižuje dovoz nafty. Vedľajšie produkty z našich biorafinérií zároveň čoraz viac nahrádzajú celý rad fosílnych chemikálií,“ dodal.
Udržateľná bionafta vyrábaná v Únii podľa neho spĺňa všetky kritériá Zelenej dohody a cieľov Fit for 55: obnoviteľnosť, biohospodárstvo, obehovosť a potravinová bezpečnosť.
Aktivisti biopalivá rázne odmietajú
Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že rozmach biopalív spôsobí odlesňovanie mimo Európy.
Svetový fond na ochranu prírody (WWF) tvrdí, že biopalivá môžu byť pre klímu väčšou hrozbou ako ropa, pretože vplývajú na úložiská uhlíka, čiže aj lesy.
„Spaľovanie stromov a plodín na výrobu energie zvyšuje emisie v porovnaní s fosílnymi palivami, a to buď všeobecne, alebo v časovom horizonte, ktorý máme k dispozícii na zastavenie klimatických zmien,“ píše WWF vo svojom vyhlásení.
„Napriek tomu sa tieto postupy budú vo veľkej miere stále považovať za ,obnoviteľné‘, a teda oprávnené na verejné dotácie. Tento prístup je v rozpore s vedeckými poznatkami a hrozí, že oslabí veľkú časť opatrení Únie v oblasti klímy.“
Tvrdenia environmentálnych mimovládnych organizácií priemysel ostro odmieta.
„Argumenty proti využívaniu európskeho etanolu z plodín v energetickom mixe cestnej dopravy sú zastarané a irelevantné a otázky udržateľnosti boli vyriešené,“ uvádza vo vyhlásení ePURE.
„Zvýšenie jeho využívania spolu so širším nasadením pokročilých biopalív je jediným realistickým spôsobom, ako môže Únia splniť svoje ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.“
