Cestná doprava je problém, zhodnú sa environmentalisti s rezortom hospodárstva. V riešeniach sa rozchádzajú

Ilustračná fotografia. [https://commons.wikimedia.org/Jozef Kotulič]

Dlhodobé podfinancovanie železničnej dopravy a málo cyklotrás. Podľa mimovládok by investície z Plánu obnovy po koronakríze mali smerovať do verejnej dopravy. Bolo by to elegantné riešenie na zníženie emisií, lepšie ovzdušie a dosiahnutie klimatických cieľov, ktoré Slovensko neplní.

Rezort hospodárstva aj Európska komisia konštatujú, že za zvyšujúce sa emisie z dopravy môže na Slovensku rozvoj individuálneho automobilizmu a ústup vlakovej dopravy. Tieto zistenia sa však neodzrkadľujú v plánovaných investíciách do dopravy. Naopak, do roku 2030 má do individuálnej cestnej dopravy smerovať viac ako 78 percent všetkých investícií v doprave, kým železnice dostanú v nasledujúcej dekáde len 7 percent.

Železnice sú riešením, peniaze idú do ciest

Doprava je s 16,9 percentami tretím najväčším zdrojom emisií CO2 na Slovensku, hneď po priemysle a energetike. Emisie aj spotreba energie v doprave stále rastú.

Tento trend je podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 zapríčinený predovšetkým zvyšujúcim sa podielom cestnej dopravy. Medzi rokmi 2007 a 2017 vzrástla spotreba energie v doprave o 33 percent. Podľa dokumentu môže za dlhodobý nárast spotreby energie v doprave „rastúci počet motorových vozidiel a zvyšujúci sa počet prepravených osôb individuálnou automobilovou dopravou“.

Slovensko malo minulý rok druhé najvyššie emisie z nových áut v Európskej únii

Slováci si kupujú viac veľkých ťažkých áut na fosílne palivá. Elektromobily a autá na alternatívny pohon sú na chvoste záujmu. Informuje o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Ďalším významným faktorom zvyšovania emisií je, že sa nákladná doprava zo železníc presunula na cesty. Dôvodom sú podľa klimatického plánu „porovnateľné finančné náklady na cestnú nákladnú dopravu aj v prípade využitia enormného množstva cestných vozidiel“.

Medzi ciele v oblasti dopravy patrí podľa dokumentu predovšetkým zvýšenie podielu verejnej osobnej dopravy. Dôležitým faktorom je zlepšenie efektívnosti vlakovej dopravy a modernizácia vozidlového parku. To by malo motivovať ľudí, aby začali vlaky viac využívať. Medzi cieľmi je aj podpora cyklodopravy a nákladnej železničnej dopravy.

Tieto ciele sa však vôbec neodrážajú v plánovaných investíciách v sektore dopravy nielen do roku 2030, ale ani do roku 2050. Paradoxne má ísť väčšina investícií do cestnej dopravy a necelá desatina na podporu železníc.

Rezort hospodárstva v predkladacej správe k Integračnému plánu upozorňuje, že požiadavky na verejné financie nie je možné presne vyčísliť. Všetky výdavky vyplývajúce z Integrovaného plánu, budú podľa správy závislé od rozpočtov jednotlivých rezortov a ich návrhy budú samostatne predložené na schválenie vláde SR.

Rastúce emisie v doprave vníma aj Komisia

Rastúce emisie z dopravy na Slovensku považuje za riziko aj Európska komisia. Hovorí to v Správe o krajine pre rok 2020. Slovensko by sa jej odporúčaniami malo riadiť pri čerpaní fondov EÚ ako aj pri tvorbe plánu obnovy po koronakríze.

Podľa správy predstavujú rastúce emisie z dopravy vážne ohrozenie zdravia obyvateľov. Správa tiež upozorňuje, že v oblasti udržateľnej dopravy je Slovensko málo rozvinuté a „dosiahlo obmedzený pokrok“.

Podiel autobusov a vlakov na celkovej preprave cestujúcich stále klesá. V roku 2012 využilo autobusovú a železničnú dopravu 22,7 percent cestujúcich, kým v roku 2017 to bolo len 16,7 percenta. Pokles významu železníc v nákladnej doprave je ešte výraznejší. Medzi rokom 2012 a 2017 klesol zo 41,3 percenta na 23,3 percenta.

Podiel autobusov a vlakov na celkovej preprave cestujúcich na Slovensku medzi rokmi 2012 a 2017 vzrástol len mierne z 22,7 na 25,6 percenta. Pri celkovej preprave nákladu klesol podiel železničnej a lodnej dopravy zo 41,3 na 36,5 percenta.

Mimovládky: Dlhodobo sa uprednostňujú autá

Podľa mimovládnych organizácií sú investície do rozvoja verejnej dopravy dlhodobo poddimenzované a pritom by pomohli naplniť klimatické ciele Slovenska.

odporúčaniach na zelený reštart Slovenska, aktivisti hovoria, že aj keď sú ľudia pripravení a ochotní viac využívať verejnú dopravu, v mnohých prípadoch „nemajú k dispozícii cenovo dostupné, atraktívne a bezpečné alternatívy“.

V stanovisku, ktoré zaslali vláde, mimovládne organizácie žiadajú, aby bola koncepčná podpora verejnej dopravy zahrnutá do Plánu obnovy. Prvá verzia Plánu obnovy, od ktorého sa bude odvíjať financovanie reforiem po koronakríze, by mala byť hotová už v polovici októbra.

„Podpora dlhodobo zanedbávanej železničnej prepravy a intenzívna výstavba cyklotrás v mestách a obciach sú tými správnymi nástrojmi,“ zdôrazňuje Dan Kollár z Cyklokoalície.

Podľa aktivistov je zlá situácia vo verejnej doprave dôsledkom desaťročí urbanistického a regionálneho plánovania a hospodárskych politík, ktoré sú založené na uprednostňovaní automobilov.

Politiky v oblasti dopravy by mali podľa Petry Čakovskej zo Spoločnosti na ochranu spotrebiteľov smerovať ku komplexným riešeniam a celkovému skvalitneniu systému verejnej dopravy.

„Uplatňovať by sa malo pravidlo ‘znečisťovateľ platí viac’ a naopak finančne by sa mali podporiť nízkoemisné spôsoby dopravy a skvalitnenie systému verejnej dopravy: viac vlakových a autobusových spojení, lepšia hygiena a pohodlie, lepšia ochrana a vymožiteľnosť práv cestujúcich, väčšia bezpečnosť a premyslenejšia nadväznosť spojov,“ hovorí Čakovská