Dekarbonizáciu nákladnej dopravy spomaľuje nerozhodnosť v otázke technológií

Európska komisia predstavila nové emisné štandardy pre ťažkú nákladnú dopravu. [Pixabay]

Najväčší potenciál v dekarbonizácii nákladnej dopravy majú batériové elektromobily a elektrické cestné systémy. Vodík môže byť aj v tomto sektore krokom mimo, upozorňujú analytici OECD. Zástupcovia vodíkového priemyslu nesúhlasia.

Sektor dopravy je jediným sektorom európskej ekonomiky, kde emisie skleníkových plynov neklesajú. Mimoriadne problematická je oblasť cestnej nákladnej dopravy, kde emisie rastú bez prerušenia od roku 2014 s výnimkou pandemického roku 2020. Dôvodom je najmä stúpajúca popularita tohto typu nákladnej dopravy.

Dekarbonizácia cestnej nákladnej dopravy sa ukazuje ako zložitá. Podľa analytikov z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ju spomaľuje nerozhodnosť v otázke, ktoré technológie sú pre budúcnosť sektoru najlepšie. Možností je niekoľko. Okrem batériovej elektromobility sa hovorí najmä o vodíku. V hre je zemný plyn v skvapalnenej alebo stlačenej forme, zelené alternatívy bioLNG a bioCNG či elektrické cestné systémy, ktoré poháňajú vozidlo z trakčného elektrického vedenia rovnako ako pri trolejbusoch.

„Ťažkú cestnú dopravu je technicky ťažké elektrifikovať, pretože si vyžaduje výkonné motory schopné prekonávať dlhé vzdialenosti a zároveň prepravovať veľké zaťaženie. To si vyžaduje špecifické a vysoko účinné pohonné jednotky podporované dostatočným množstvom energie na palube,“ vysvetlil pre EURACTIV Slovensko Robin Hörmann z Asociácie vozidiel na zemný plyn (NGVA).

Budúcnosť vodíku je neistá

Analytici OECD vo svojej nedávno publikovanej analýze označili batériovú elektromobilitu a elektrické systémy za najefektívnejšiu cestu vpred. Dôvodom je ich nízka energetická intenzita a nízke operačné náklady.

Vyrábať elektromobily nestačí. Slovensko potrebuje silný batériový priemysel

Rozvoj batériového priemyslu je nielen základným predpokladom transformácie slovenského automobilového priemyslu, ale aj šancou posunúť slovenskú ekonomiku k vede a výskumu. 

Pri oboch týchto technológiách je ale problém s vysokými vstupnými nákladmi. Batériové ťažké nákladné vozidlá sú ešte stále drahé, v súčasnosti je otázny aj ich slabší dojazd, hoci v ďalších rokoch sa očakáva výrazné zlepšenie. Pri elektrických cestných systémoch zase komplikáciu predstavujú náklady na budovanie infraštruktúry, čomu budú musieť pomôcť vlády členských štátov.

Analýza tiež ukázala, že vodíkové nákladné vozidlá na palivové články sú v porovnaní s ostatnými bezuhlíkovými technológiami v nevýhode. Ich široké nasadenie by bolo výhodnejšie len v prípade nepravdepodobne nízkych cien zeleného vodíka alebo rovnako nepravdepodobne pomalého vývoja batérií.

Tento predpoklad vyvoláva aj otázky, či bude vodíková nabíjacia sieť, do ktorej budovania chce investovať aj Slovensko, dostatočne využívaná.

„Výsledky analýzy, prinajmenšom v Európe, spochybňujú politiku technologickej neutrality,“ píše sa v analýze.

Čo tvrdí vodíkový priemysel 

Vodíkový priemysel dlhodobo označuje oblasť ťažkej nákladnej dopravy za sektor s najväčším potenciálom pre uplatnenie vodíka. Dôvodom je, že batériové nákladné vozidlá ešte nie sú dostatočne efektívne.

„Vodíkové vozidlá na palivové články sú schopné ponúknuť dlhý dojazd a rýchle tankovanie, ktoré zákazníci požadujú. Nasadzovanie vodíkovej flotily nákladných vozidiel musí začať hneď, ak chce byť Európa do roku 2050 uhlíkovo neutrálna,“ píše štúdia združenia H2Accelarete.

Združenie očakáva, že vodíkové ťažké nákladné vozidlá by mali cenovú paritu s ťažkými nákladiakmi do roku 2030. OECD také optimistické nie je. Za realistickejší považujú rok 2035. Nehovoria tu ale iba o vodíkových vozidlách, ale aj o bezuhlíkových vozidlách ako takých, pričom platí, že vodíkové nákladné autá sú v nevýhode v porovnaní s batériovými a aj tými, ktoré jazdia na elektrických cestných systémoch.

Ľahké nákladné vozidlá by paritu so spaľovákmi mali dosiahnuť už tento rok.

Zelené plyny

Okrem vodíka či batériových elektromobilov do hry vstupuje aj zemný plyn vo forme LNG alebo CNG a jeho bezuhlíkové zelené alternatívy. Podobne ako vodíkový priemysel, aj plynári vidia najväčší potenciál v doprave v sektore ťažkej nákladnej dopravy. Práve CNG je dnes najrozšírenejším palivom pre nákladné vozidlá, ale aj autobusy.

Pri úprave emisných štandardov pre nákladné autá sa bojuje aj o budúcnosť plynu

Koncom tohto roku čaká Úniu úprava emisných štandardov pre ťažké nákladné vozidlá. Priemysel navrhuje zmeniť spôsob výpočtu emisií a umožniť započítavanie biopalív a zelených plynov do konečných cieľov. Podľa aktivistov by to bola chyba.

Podľa štatistík európskej Asociácie vozidiel na zemný plyn (NGVA) jazdí po európskych cestách viac než 1,4 milióna áut na nejaký druh zemného plynu. Iba v roku 2020 pribudlo 3 189 autobusov a 6 802 nákladných áut. NGVA zdôrazňuje, že viac ako 90 percent všetkých autobusov a nákladných áut na alternatívny pohon jazdí práve na CNG.

Plynári tvrdia, že už rozvoj LNG a CNG by viedol k nižším emisiám oxidu uhličitého aj tuhých častíc. Najväčšiu nádej však priemysel vkladá do bioLNG a bioCNG. Analytici z bruselského analytického inštitútu Transport & Environment však upozorňujú, že vozidlá na LNG a CNG v skutočnosti vôbec nie sú ekologickejšie než vozidlá na spaľovacie motory.

Rozvoj vozidiel na bioLNG a bioCNG by navyše odvádzal dôležité kapacity zo sektorov, kde môžu tieto palivá pomôcť viac. Na ich výrobu sa totiž používa biometán, ktorý zatiaľ Európa nevyrába v dostatočných množstvách. To je mimochodom aj výhrada skeptikov v oblasti využitia vodíka v doprave.

Partner témy

O téme Doprava môžeme písať aj vďaka našim partnerom. Ich podpora umožňuje portálu EURACTIV Slovensko investovať odborné kapacity do širšieho a hlbšieho pokrývania vývoja európskych a národných politík a dôležitých tém. Redakčný obsah portálu EURACTIV Slovensko je nezávislý od názorov jeho podporovateľov.