Doprava budúcnosti bude digitalizovaná, zdieľaná a omnoho zelenšia

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov 2020

Kým na Slovensku je vlastníctvo silného a veľkého vozidla záležitosť spoločenského statusu, západo- a severoeurópskym trendom je auto skôr nevlastniť. Nepotrebným sa stáva najmä pre dostupnosť a kvalitu hromadnej prepravy.

Trendy v doprave a preprave odrážajú v súčasnosti nielen úroveň technológie, ale aj spoločenské zmeny. Tie najzásadnejšie dnes súvisia s intenzívnejšou snahou o ochranu životného prostredia, no omnoho aktuálnejšie aj s pandémiou. Detailne sa o nich debatovalo aj počas diskusného panela Doprava a energie budúcnosti v rámci Európskej noci výskumníkov.

Slovenskej vede chýbajú noty

Slovensku veľmi chýba štátna vzdelávacia, vedná a inovačná politika. Výrazne by pomohla stanoviť priority a ciele a tým aj lepšie využívať príležitosti spojené s európskou podporou vedy, hovoria poprední slovenskí akademici.

Diskusia o budúcnosti dopravy a mobility sa vo svete sústreďuje na autonómnosť, zdieľanie a energetickú efektívnosť. Profesorka Tatiana Kováčiková zo Žilinskej univerzity charakterizuje hlavné trendy v doprave  prostredníctvom „štyroch D“: digitalizácia, diverzifikácia (stále viac spôsobov dopravy), dekarbonizácia a denzifikácia (teda zahusťovanie).

Úroveň digitalizácie, ale najmä autonómnosti vozidiel, sa podľa odborníčky na dopravu rozdeľuje do piatich úrovní, pričom v súčasnosti dosahujú tie najautonómnejšie vozidlá úroveň štyri. Cesta dostať sa do „plnej päťky“, teda najvyššej úrovne autonómnosti vozidiel, však bude podľa Patrika Križanského, šéfa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu, omnoho náročnejšia. Expert hovorí, že kým na úroveň štyri bolo potrebné asi 20 percentné úsilie vývojárov, prechod na piaty level autonómnosti bude asi štyrikrát ťaží, ako všetky levely doteraz.

Voči rýchlosti tohto vývoja je však skeptický: „Neverím, že budeme v roku 2050 mať už k dispozícii plne autonómne vozidlá, ktoré budú funkčné v mestách,“ hovorí Patrik Križanský. V prípade nákladnej dopravy však perspektívu v plnej autonómnosti vidí najskôr.

Ďalšie dopravné služby, ktoré vznikajú vďaka IT technológiám, znamenajú „možnosť pristupovať k jej rôznym typom pomocou jednej aplikácie,“ vysvetľuje profesorka Kováčiková. Pripomína možnosti ako výber parkoviska, či online platby za cestovný lístok na rôzne typy dopravy.

Okrem inteligentného prepájania medzi dopravným prostriedkom a používateľom však budú omnoho efektívnejšie komunikovať navzájom aj jednotlivé vozidlá. Aj tento trend je v mobilite čoraz viditeľnejší.

Autá už budeme skôr zdieľať ako vlastniť

Trendom na Slovensku podľa profesorky Kováčikovej je, že „vlastniť drahé vozidlo s rýchlym a silným motorom sa u nás ešte stále považuje za spoločenský status“. Svedčí o tom aj fakt, že v minulom roku si Slováci po Bulharsku kupovali najviac energeticky neudržateľných dopravných prostriedkov v celej Európskej únii.

Kováčiková pripomína, že v západnej a severnej Európe už „prevažne mladí takéto potreby nepociťujú“, a to jednak z ekonomických dôvodov, ale aj pre to, že vybudovaná infraštruktúra v hromadnej doprave odsúva potrebu vlastniť samostatný dopravný prostriedok. Jednoduchých aplikácii na zdieľanie bicyklov, automobilov, ale aj ďalších dopravných prostriedkov pribúda, no jednotlivé európske krajiny stále bojujú s nastavením vhodnej legislatívy.

Autá bude vo všeobecnosti podľa odhadov odborníkov vytláčať mimo miest hromadná doprava. Aby ale prekonala zvyky z individuálnej dopravy, podľa Tatiany Kováčikovej bude musieť byť kvalitnejšia a „poskytovať služby, ktoré vyrovnajú benefity z využívania vlastných motorových vozidiel“.

Slovensko malo minulý rok druhé najvyššie emisie z nových áut v Európskej únii

Slováci si kupujú viac veľkých ťažkých áut na fosílne palivá. Elektromobily a autá na alternatívny pohon sú na chvoste záujmu. Informuje o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Zelenšia doprava

Vývoj nových dopravných prostriedkov v súčasnosti reflektuje aj veľký dôraz na ekologickosť. Z centier miest sú postupne vytláčané autá so spaľovacími motormi a okrem hromadnej dopravy sa akceptujú len nízkoenergetické prostriedky.

„V roku 2050 už nekúpite iné ako elektrické auto,“ hovorí Patrik Križanský a pripomína, že spaľovacie motory už v tom čase budú zakázané.

Aj v tejto oblasti je rozvoj v rámci Európy odlišný. „Na rozdiel od Nemecka či Francúzska, kde po prvej pandemickej vlne zažili obrovský nárast elektrické autá, u nás stále čakáme a sme konzervatívni,“ tvrdí šéf asociácie pre elektromobilitu o trende na Slovensku.

Zelené investície získajú len autá s nulovými emisiami

Podľa taxonómie pre zelené financie budú mať po roku 2025 prístup k zeleným investíciám len automobily s nulovými emisiami. Výrobcovia plány kritizujú.

Batérie do elektromobilov sa v ostatných rokoch podľa Križanského výrazne zlepšili: „Jednak išli dole s cenou, ale zároveň sa zvýšila ich efektívnosť“. Zlepšuje sa ale aj ich vplyv na životné prostredie.

„Elektrické dopravné prostriedky sú v súčasnosti pre životné prostredie omnoho výhodnejšie, a to najmä v rámci lokálneho využitia,“ potvrdzuje aj Katarína Šoltésová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Upozorňuje však, že „nie je elektrina ako elektrina“.

Kým dnes takmer za tretinou energetických zdrojov stojí ropa a o čosi menej čierne uhlie, podľa Šoltésovej by nové formy energie mali byť „čistejšie, nemali by zaťažovať životné prostredie, a to ani emisiami skleníkových plynov, a ani emisiami ďalších znečisťujúcich látok“.

Napríklad na Slovensku je z jej pohľadu elektrina v porovnaní s okolitými štátmi „veľmi dobre dekarbonizovaná“, pretože sa „už dlhodobo väčšina vyrába v jadrových elektrárňach, ktoré nie sú uhlíkovo zaťažené“. Dlhodobá tradícia je u nás aj vo výrobe elektriny vo vodných elektrárňach, pripomína Šoltésová.

Partner