Európska komisia rozhodla uvaliť dodatočné clá na čínske elektromobily. Ich výška variuje podľa výrobcov a toho, či čínska automobilka spolupracovala pri vyšetrovaní nelegálnych subvencií. K súčasným desiatim percentám tak pribudne 17 až 38 percent.
Článok je súčasťou týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje Euractiv.sk pre Denník N.
Komisia vyhodnocuje nelegálne subvencie pre čínske automobilky už niekoľko mesiacov. Otvorenie vyšetrovania oznámila predsedníčka Komisie ešte na jeseň, v minuloročnom prejave o stave Únie.
Očakávania narástli po tom, čo Spojené štáty uvalili na rovnaké produkty stopercentné clo. Čínsky predstavitelia Úniu varovali pred rozpútaním obchodnej vojny. Dodatočné európske clá sa nakoniec pohybujú na úrovni, ktorú čínski výrobcovia pocítia, no dáva priestor na rokovania.
Ako reaguje Čína
Peking hrozí protiopatreniami: odvetnými clami na poľnohospodárske výrobky, lietadlá, hovorí sa aj o luxusných francúzskych koňakoch. Z výberu tovarov je jasné, že sa Čína snaží hľadať slabé miesta a cieli na kľúčové štáty – o clách budú musieť v konečnom dôsledku rozhodnúť členské štáty.
Poľnohospodárstvo je politicky citlivým sektorom, čínske clo by pocítili napríklad v Poľsku, Španielsku, Írsku či vo Francúzsku. Európsky letecký priemysel zas znamená predovšetkým Airbus. Firma sídli v Holandsku, no je dôležitá aj pre francúzsku a nemeckú vládu. Technické problémy Boeingov jej v Číne otvorili veľký biznis.
Nemecko sa obáva, že ak sa bude konflikt stupňovať, Čína clom zaťaží dovoz európskych áut. Pocítili by to najmä nemecké automobilky.
Čo na to členské štáty a európski výrobcovia
Nemecká vláda bola proti clám, nedokázala ich však zablokovať. Obáva sa o osud svojich automobiliek, ktoré v Číne predávajú napr. luxusné vozy a SUV.
Francúzsko, naopak, snahy Komisie podporovalo. Na rozhodnutie zatiaľ reaguje opatrne, francúzske automobilky však nemajú na čínskom trhu také výrazné postavanie.
Európsky biznis sa obáva najmä rozpútania obchodnej vojny. Téme sa podrobnejšie venuje včerajší ekonomický newsfilter.
Čo clá spôsobia
Ešte pred rozhodnutím prepočítaval Kielsky inštitút svetovej ekonomiky dosahy hypotetického 20-percentného cla na predaje automobilového sektora v EÚ a u hlavných obchodných partnerov. Európske automobilky by podľa neho získali asi 3,3 miliardy dolárov, čínske by zas stratili 3,8 miliardy. Mierne plusoví by boli výrobcovia zo Spojeného kráľovstva (181 miliónov USD), z Japonska (149 miliónov USD), Turecka (141 mil. USD), zo Spojených štátov (104 mil. USD) a z Južnej Kórey (76 mil. USD).
Clo nakoniec nie je uniformné, no z čísel je zrejmé, že zníži dopyt po čínskych elektromobiloch. Clo by mohlo teoreticky zasiahnuť aj americkú Teslu, ktorá je tiež prešetrovaná. No tá požiadala o špeciálny prístup (a dostala ho) a rozhodnutie ešte nepadlo.
Čo bude nasledovať
Ak sa Komisia s Čínou nedohodne inak, clo vstúpi do platnosti 4. júla. Pre Komisiu je plánom A dohoda. Problémom je forma čínskych subvencií: nejde o tradičné štátne granty, ale preferenčný prístup automobiliek k výhodným pôžičkám od čínskych štátnych či štátom kontrolovaných bánk, prípadne výhody vo verejnom obstarávaní.
Zvýšené clá budú platiť len na prechodné obdobie štyroch mesiacov. Konečné rozhodnutie musia schváliť členské štáty, hlasuje sa kvalifikovanou väčšinou (minimálne 15 krajín reprezentujúcich minimálne 65 percent populácie EÚ). Počas tohto obdobia bude Peking (a odporcovia cla vo vnútri Únie) lobovať u vlád, s cieľom vytvoriť blokačnú menšinu.
Clá môže zažalovať aj vo Svetovej obchodnej organizácii. Zatiaľ čo amerických 100 percent určite odporuje pravidlám WTO, Komisia sa snaží postupovať v rámci pravidiel.
