EÚ zjednotí dopravnú mozaiku do jednej siete

Koncom mája sa Komisia, Rada a Parlament dohodli na schválení návrhov premeny súčasnej mozaiky európskych ciest, železníc, letísk a kanálov na zjednotenú dopravnú sieť (TEN-T).

V Európskej únii sa nachádza asi 5 miliónov kilometrov ciest, z čoho 65.100 km sú diaľnice. Ďalej ju pretína asi 212.800 km železničných tratí, z ktorých je takmer polovica elektrifikovaná , a tiež 42.709  km splavných riek.

Väčšina dopravných infraštruktúr vznikla na základe národných politík. V snahe vytvoriť jednotnú sieť viacerých spôsobov prepravy, ktorá integruje cestný, vlakový, lodný i letecký transport, európski politici rozhodli o vytvorení transeurópskej siete umožňujúcej rýchlu a ľahkú cirkuláciu tovarov a ľudí medzi členskými krajinami a s medzinárodnými prepojeniami.

„Toto je historická dohoda o vzniku výkonnej európskej dopravnej siete v 28 členských štátoch. Doprava je životne dôležitá pre európske hospodárstvo. Bez dobrých spojení nebude Európa rásť a prosperovať. Táto dohoda spojí východ so západom a nahradí dnešnú dopravnú mozaiku skutočne európskou sieťou,“ privítal dohodu podpredseda Európskej komisie zodpovedný za oblasť dopravy Siim Kallas.

Priority pre pridelenie financií

Základná dopravná sieť sa má zriadiť do roku 2030 a má fungovať ako nosná os dopravy v rámci jednotného trhu.

Nové nariadenie stanovuje lehoty s cieľom zaistiť, že všetky projekty prispievajúce k základnej dopravnej sieti budú vykonávané prioritne. Nastavuje štandardy, ktoré majú zaručiť, že vlaky, lode, lietadlá, kamióny a autá budú môcť využívať dopravnú infraštruktúru bezpečne a bez akýchkoľvek technických problémov.

V zozname 30 prioritných projektov TEN-T sa nachádza 5 projektov týkajúcich sa Slovenska, avšak žiaden z nich neprechádza stredným ani východným Slovenskom.

 

Podľa odhadov Európskej komisie sa náklady na rozvoj dopravnej infraštruktúry v Únii vyšplhajú v období 2010-2030 do výšky 1,5 bilióna eur. Dokončenie siete TEN-T si vyžiada približne 500 miliárd EUR, z čoho 250 miliárd je potrebných na dobudovanie chýbajúcich prepojení a odstránenie úzkych miest v základnej sieti.

EÚ podporuje implementáciu TEN-T niekoľkými finančnými nástrojmi – samostatným programom TEN-T, Kohéznym fondom, Európskym fondom pre regionálny rozvoj a tiež prostredníctvom pôžičiek a garancií EIB. Do budúcna bude kľúčovou otázkou racionalizácia alokácie grantov a ich smerovania na projekty s európskou pridanou hodnotou.

Tomu bude zodpovedať aj smerovanie finančných prostriedkov prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy (CEF, 2014 – 2020). Komisia navrhla vyčleniť na dopravnú infraštruktúru v nasledujúcom rozpočtovom rámci z CEF sumu €21,7 mld. a ďalších €10 mld. z Kohézneho fondu.

Na februárovom summite ale lídri krajín Únie rozhodli, že z CEF sa na dopravu vyčlení suma 23.174 miliónov eur, vrátane 10 miliónov presunutých z Kohézneho fondu. Rokovania o podobe finančného rámca ďalej pokračujú.

Do 30 minút

Oporou novej základnej siete TEN-T bude komplexná sieť trás na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ktoré sa napájajú na základnú sieť. Túto komplexnú sieť budú financovať predovšetkým členské štáty, pričom však bude možné získať isté finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dopravu a regióny vrátane nových inovačných finančných nástrojov.

Cieľom je zaistiť, aby veľká väčšina európskych občanov a podnikov postupne do roku 2050 nebola od tejto komplexnej siete vzdialená viac ako 30 minút cesty.

Už v tomto roku by mala byť základná železničná sieť vybavená európskym signalizačným systémom ERTMS, ktorý umožní hladkú a bezpečnú cezhraničnú prevádzku vlakov.

Členské štáty budú musieť zaistiť dostatok parkovacích miest pre komerčných užívateľov pozdĺž ciest základnej siete. V hlavných uzloch siete budú musieť byť k dispozícii alternatívne čisté palivá.

Dohodu, ktorá vzišla z rokovaní trialógu medzi inštitúciami, musí teraz formálne schváliť plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu a Rada ministrov.