Európsky parlament: Námorná doprava bude platiť za emisie

V roku 2018 námorná doprava vyprodukovala v 138 miliónov ton oxidu uhličitého, čo predstavuje 3,7 percenta celkových emisií EÚ. [EPA-EFE/Pieter Stam De Jonge]

Námorná doprava na rozdiel od energetiky, priemyslu alebo leteckej dopravy neplatí za emisie oxidu uhličitého, ktoré vyprodukuje. Zapojenie lodnej dopravy do systému ETS je podľa európskych inštitúcií kľúčové pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

„Je najvyšší čas, aby aj sa zásada ‘znečisťovateľ platí’ začala vzťahovať aj na lodnú dopravu“, uviedla Jutta Paulus, nemecká europoslankyňa za Zelených (Greens/EFA), ktorá vedie rokovania Európskeho parlamentu v tejto iniciatíve.

Európska komisia už dávnejšie avizovala, že bude požadovať, aby lodná doprava platila za emisie, ktoré vyprodukuje. Je to súčasťou jej snahy nasmerovať priemyselné odvetvia k cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Príjmy, ktoré získa zo spoplatnenia emisií v lodnej doprave, majú patriť k „vlastným zdrojom“ Európskej únie. Tie majú byť jedným zo spôsobov financovania Plánu obnovy po koronakríze.

Do systému ETS by mali byť zahrnuté emisie z plavieb v rámci Európy, ako aj medzinárodné cesty, ktoré začínajú a končia v európskych prístavoch. Opatrenie by malo prinútiť majiteľov lodí nakupovať uhlíkové povolenky EÚ na pokrytie týchto emisií.

Podľa návrhu dokumentu Posilnenie európskych ambícií v oblasti klímy do roku 2030, ktorý predstavila Európska komisia minulý týždeň, je pre dodržanie cieľov Parížskej dohody nutné zahrnúť do systému „prinajmenšom námornú dopravu v rámci Európskej únie“.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Plány na zapojenie lodnej dopravy do systému ETS napriek tlaku priemyslu

Zaradenie lodnej dopravy do systému ETS sa udeje prostredníctvom balíka trhových reforiem, s ktorými má Komisia prísť v júni 2021. Implementácia rozšírenia systému bude dlhodobá a môže trvať až do roku 2023, uviedli úradníci.

To by sa časovo zhodovalo s termínom, kedy má Medzinárodná námorná organizácia OSN (International Maritime Organization – IMO) zverejniť plán globálneho znižovania emisií pre tento sektor.

„Návrh na rozšírenie systému ETS na medzinárodnú námornú dopravu Európskej únie ignoruje globálne rokovania, ktoré už prebiehajú v rámci IMO. Hrozí, že dôjde k vystupňovaniu napätia práve v období, ktoré je pre svetovú ekonomiku citlivé,“ uviedol Simon Bennett, zástupca generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie.

Snaha EÚ zapojiť námornú dopravu do obchodu s emisiami je reakciou na tvrdenia samotnej IMO, že emisie CO2 z námornej dopravy sa môžu do roku 2050 zvýšiť oproti roku 2012 až o 250 percent. To je trajektória, ktorá by mohla zmariť globálne ciele zamerané na potlačenie zmeny podnebia.

Námorný sektor má veľké problémy so znečisťovaním. V roku 2018 bol zodpovedný za 3,7 percenta celkových emisií CO2 v EÚ. Tento rok sa napríklad spoločnosť Mediterranean Shipping Company umiestnila na siedmom mieste v zozname desiatich najväčších producentov emisií v Európe. Ďalšími deviatimi sú uhoľné elektrárne a Ryanair.

Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

Hrozia „diplomatické následky“

Svetová rada pre lodnú dopravu (World Shipping Council – WSC), do ktorej patria aj lodní giganti ako Maersk, Hapag-Lloyd a MSC, varovala, že expanzia trhu s uhlíkom by mohla ohroziť globálne úsilie o zníženie emisií lodnej dopravy.

WSC v diskusnom príspevku uviedla, že „rozšírenie systému ETS na subjekty mimo EÚ vystupňuje medzinárodné napätie a poškodí vyhliadky na komplexné riešenie prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).“

„EÚ chce stáť na čele úsilia o dekarbonizáciu lodnej dopravy. Je však potrebné nasmerovať toto úsilie cez Medzinárodnú námornú organizáciu. To je jediná platforma pre dosiahnutie globálnej dohody o znižovaní emisií v lodnej doprave“, uviedol výkonný riaditeľ WSC John Butler.

Butler pre EURACTIV.com uviedol, že snaha o začlenenie námornej dopravy do EÚ ETS by mohla mať „diplomatické následky“ aj v iných oblastiach. Podľa Butlera by to mohlo napríklad naštrbiť úsilie zakázať využívanie ťažkých palivových olejov v lodnej doprave v oblasti Arktídy alebo zriadiť fond pre inováciu v preprave.

Európsky trh s uhlíkom by mal podľa WSC „extrateritoriálny dosah“ aj na lode mimo EÚ, keďže by reguloval a vyberal poplatky od lodí prichádzajúcich do juridisikcie EÚ .

Medzinárodná námorná organizácia prísť s riešením nedokázala

S tým nesúhlasí Faïg Abbasov, analytik zo think-tanku Transport & Environment (T&E). Nariadenie EÚ, ktoré je základom tejto iniciatívy je založené na princípe medzinárodného práva nazývaného štátna prístavná kontrola (Port-state control), ktoré umožňuje prístavom stanoviť pravidlá pre všetky lode kotviace v ich vodách.

Nemecká europoslankyňa Jutta Paulus, ktorá je autorkou správy v Európskom parlamente o navrhovaných zmenách, vyvracia názor, že táto politická iniciatíva EÚ ide proti snahám Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

„IMO od Kjótskeho protokolu nedokázala nájsť záväzné globálne riešenie, ktoré je v súlade s Parížskou dohodou. O trhových opatreniach týkajúcich sa emisií skleníkových plynov sa diskutuje od roku 2006 bez konkrétnych výsledkov,“ uviedla Paulus pre EURACTIV.

Dodáva, že rozšírenie ETS poskytne sektoru námornej dopravy „overené údaje, ktoré by sa mohli použiť na realistické zhodnotenie vplyvu tohto sektora“. Európska únia podľa europoslankyne podporuje ciele Medzinárodnej námornej organizácie, medzi ktoré patrí aj zlepšenie nastavenie referenčných hodnôt tzv. „benchmarkov“.

Európsky parlament získal aj mandát na rokovania s Radou EÚ. Tie nemusia prebehnúť hladko, keďže členské štáty ako je Dánsko, Cyprus a Grécko majú záujem na tom, aby sektor námornej dopravy zostal ziskový. Na druhej strane zdanenie emisií z námornej dopravy avizovala Európska komisia už v začiatkoch Európskej zelenej dohody, ku ktorej sa prihlásili všetky krajiny EÚ.

Námorný dopravcovia a europoslanci sa však zhodnú na tom, že samotné zvýšenie efektívnosti lodnej dopravy nebude stačiť na 50 percentné zníženie emisií do roku 2050. To je cieľ, ku ktorému sa zaviazala Medzinárodná námorná organizácia.