Klimatické ciele majú počkať, automobilky chcú po kríze „priestor na nadýchnutie sa“

Ilustračný obrázok. [TASR/Jaroslav Novák]

Združenie európskych výrobcov automobilov v liste varuje eurokomisiu, že pre „koronakrízu“ bude pravdepodobne potrebovať odklad v plnení klimatických cieľov. Ich obavy zdieľajú aj slovenské automobilky.

Opatrenia na spomalenie šírenia koronavírusu vo veľkom zasiahli európsky automobilový sektor, ktorý v Európskej únii priamo a nepriamo zamestnáva 13,8 milióna ľudí. Združenie európskych výrobcov automobilov (ACEA) sa preto listom obrátilo na šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyen a ďalších päť eurokomisárov.

V liste okrem iného hovoria aj o potrebe odkladu plnenia klimatických cieľov. „Kým našu pozornosť a zdroje sústreďujeme na riešenie krátkodobých problémoch, ďalšie aktivity pochopiteľne trpia. To narušuje naše plány na dodržiavanie súčasnej aj budúcej európskej legislatívy v termínoch, aké sú v nej stanovené. Veríme preto, že časové rámce tejto legislatívy budú musieť byť upravené,“ píše v liste ACEA.

Aj keď výrobcovia nešpecifikujú, o akú legislatívu ide, EURACTIV.com predpokladá, že majú na mysli štandardy CO2 pre roky 2020 a 2030.

Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?

Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.

ZAP: Žijeme v inom svete

Od januára 2021 platí, že vozidlá, ktoré sa predajú za príslušný rok nesmú v priemere prekročiť limit 95 gramov CO2 na kilometer.

„Ak v súčasnosti sú predajne vozidiel zatvorené, ako je možné realizovať predaj, ako je možné realizovať kampane na predaj vozidiel s novými technológiami?“ pýta sa v tejto súvislosti Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR, ktoré zastupuje päť slovenských automobiliek, ich dodávateľov a ďalších.

ZAP SR upozorňuje, že za nesplnenie podmienok dekarbonizácie hrozia výrobcom vysoké pokuty. „Na jednej strane v súčasnosti vlády s podporou komisie zachraňujú ekonomiky, pracovné miesta, no na druhej strane budeme likvidovať firmy, ktoré budú rátať obrovské straty, cez vyrubovanie pokút, pričom objektívne žijeme v úplne inom svete než bol ten, keď sa pravidlá tvorili. Je treba nechať priestor na nadýchnutie sa,“ konštatoval v reakcii pre EURACTIV.sk generálny sekretár ZAP SR Ján Pribula.

Stimuly len pre čisté technológie

Dopravní analytici naopak tvrdia, že kríza spojená s koronavírusom môže výrobcom automobilov v dodržiavaní limitov pomôcť, pretože si spotrebitelia radšej vyberú kompaktnejšie autá, ktorých je veľa aj medzi elektromobilmi.

Expertka na čistú mobilitu Julia Poliscanova v mimovládnej organizácií Transport&Environment hovorí, že je mimoriadne dôležité, aký typ vozidiel sa bude predávať a akékoľvek stimuly po skončení pandémie by mali byť namierené na autá s nulovými emisiami.

Podobne sa vo svojom komentári pre EURACTIV.sk vyjadruje aj europoslanec Martin Hojsík, podľa ktorého by mal automobilový sektor dostať krízovú podporu od štátu len pod podmienkou urýchlenia dekarbonizácie – napríklad urýchlením prechodu na výrobu elektrických áut a autobusov. Ďalšou podmienkou by malo byť neprepúšťanie pracovníkov.

Podľa ZAP SR je však v súčasnosti predčasné hovoriť o nejakých podmienkach. Nikto totiž v súčasnosti nevie, kedy začne a ako dlho bude trvať revitalizácia ekonomiky a aký to bude mať vplyv na ochotu a schopnosť zákazníkov investovať do čistejších technológií, ktoré sú drahšie ako klasické pohony.

„Je treba pripomenúť, že v prípade automobilového priemyslu a jeho vplyve na ekonomiku v celoeurópskom priestore hovoríme o miliónoch pracovných miest, ktoré môžu byť zneistené nesprávnymi, nekoordinovanými politickými zásahmi,“ hovorí Pribula.

Elektromobilitu Slovensko zatiaľ podporuje najmä z vlastného

Česká republika výstavbu dobíjacích staníc pre elektromobily financuje z eurofondov, Slovensko používa peniaze zo štátneho rozpočtu. V ďalšom programovom období to však chce zmeniť.

Nové ciele, nové obavy

Ešte väčšie obavy podľa EURACTIV.com u výrobcov však vyvolávajú ciele pre rok 2030, ktoré chcela Komisia začať prehodnocovať tento rok. Európska exekutíva plánuje, aby boli prísnejšie ciele platnosti od roku 2025, aby sa zabezpečila „jasná cesta k mobilite bez emisií“, uviedol pre EURACTIV.com vysokopostavený euroúradník.

Komisia uvažovala aj o ďalších environmentálnych opatreniach pre sektor dopravy – aj keď kvôli vírusu ich možno odsunie. Išlo napríklad o zapojenie cestnej dopravy a lodnej prepravy do európskeho systému obchodovania s emisiami.

Európski výrobcovia tvrdia, že ich snahou nie je „spochybňovať zákony ako také alebo princípy, z ktorých vychádzajú, ako sú bezpečnosť na cestách, zmiernenie klimatických zmien alebo ochrana životného prostredia“.

Veria, že po skončení opatrení a zotavení ekonomiky budú môcť digitálna a zelená transformácia „pokračovať plnou silou“.

Dopyt po elektrickej energií klesá, európsky trh s uhlíkom môže byť v ohrození

Väčšina európskych krajín zaznamenala po zavedení opatrení súvisiacich s koronavírusom zníženie dopytu po elektrickej energii, ukazuje analýza think-tanku Ember. Niektorí analytici v tejto súvislosti varujú pred kolapsom európskeho systému obchodovania s emisiami.