Európska komisia zatiaľ nechystá výraznú revíziu emisných pravidiel pre osobné motorové vozidlá. Na zmenu však tlačí Taliansko a Nemecko, podporu hľadajú u krajín so silným automobilovým priemyslom.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje Euractiv.sk pre Denník N.
Emisné limity pre ľahké motorové vozidlá upravuje nariadenie prijaté v apríli 2019, s následnými novelami. Obsahuje aj často spomínaný „de facto zákaz spaľovacích motorov po roku 2035“, podľa ktorého by sa po tomto roku nemali dať na európskom trhu kúpiť nové autá produkujúce priame emisie.
V skutočnosti nejde o žiaden zákaz. Rovnako ako pri emisných limitoch pre roky 2025 a 2030 určených v tom istom nariadení hovorí legislatíva o tom, o koľko majú klesnúť priemerné emisie flotily áut vyrábanej automobilkou. Do roku 2025 to má byť 15 percent, do roku 2030 55 percent, do roku 2035 o sto percent.
Ak automobilka tento limit prekročí, bude platiť poplatok vo výške 95 eur za každý gram emisií na kilometer navyše, vynásobený počtom novoevidovaných áut v danom roku (vzorec sa upravuje podľa inovačných technológií). Teoreticky tak automobilky budú môcť predávať autá so spaľovacími motormi aj po roku 2035, akurát budú platiť pokuty, ktoré ak premietnu do ceny pre zákazníkov, stanú sa menej konkurencieschopnými.
Nariadenie dáva výnimky pre autá vyrábané v malých sériách (napr. luxusné vozy). V roku 2026 má Komisia predložiť správu o vplyve nariadenia a navrhnúť prípadnú revíziu legislatívy. Tá môže zahŕňať aj emisné ciele.
Čo žiada automobilová loby
Taliansko a Nemecko žiadajú, aby sa revízia presunula o rok skôr, na 2025. Nehovoria priamo o emisných limitoch – nemecký vicekancelár Habeck vyhlásil, že stopercentný limit pre rok 2035 je nevyhnutný pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Posunutie revízie o rok skôr by však mohlo umožniť upraviť limity pre rok 2025. Taliansky minister Adolfo Urso zas hovorí o používaní biopalív po roku 2035 (napr. úpravou podmienok, pri ktorých sú považované za bezemisné), prijatí „technologickej neutrality“ (za čím sa zvyčajne ukrýva využívanie syntetických palív) či „predĺžení životnosti spaľovacích motorov“. Posledný bod môže znamenať odklad 100-percentného zníženia emisií na neskorší rok či úpravu spôsobu započítavania technologických inovácií.
Zástancovia skoršej revízie argumentujú zmenami na trhu. Európsky automobilový sektor je v kríze, produkcia klesla, viacero automobiliek ohlásilo prepúšťanie. Klesá aj dopyt po elektrických autách, príčinou môže byť aj pomalé budovanie nabíjacej infraštruktúry.
V čom je problém
Komisia zatiaľ tlaku odoláva, automobilky mali podľa nej dosť času pripraviť sa na zmeny. Širšou obavou je rozpad dekarbonizačných snáh Únie.
Ak by aj Komisia navrhla v revízii len malé zmeny nariadenia, Európsky parlament či Rada môžu v procese schvaľovania legislatívy priniesť ďalšie zmeny vrátane oslabenia emisných limitov.
Okrem toho, podobné požiadavky prídu z iných sektorov. Po roku 2026 sa začne rýchlo znižovať množstvo bezplatných povoleniek v systéme obchodovania s emisiami (ETS). Niektoré vysokoemisné sektory, napríklad oceliari, však nie sú na dekarbonizáciu pripravené. Povinnosť nakupovať emisné povolenky zvýši ich náklady, budú pod väčším konkurenčným tlakom výrobcov z Číny a Indie. Hoci EÚ postupne zavádza uhlíkové clo, z priemyslu sa ozýva volanie po pokračovaní bezplatného prideľovania povoleniek.
Od roku 2027 sa má obchodovanie s emisiami rozšíriť na sektor dopravy a budov. Únia vytvorila fond, ktorý má tlmiť sociálne náklady. Napriek tomu sa ozývajú výzvy na odklad opatrení z obáv ich vplyvu na spotrebiteľské ceny.
