Nižšie zastúpenie žien sa potvrdzuje aj v rozhodovaní o klíme

Európska komisia včera (16.4.) vydala svoju výročnú správu o rodovej rovnosti z rok 2011, v ktorej zdôrazňuje, že zlepšenie rovnosti medzi ženami a mužmi je dôležitou súčasťou odpovede EÚ na súčasnú hospodársku krízu.

Zosumarizovala pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní pretrvávajúcich rozdielov medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o zamestnanosť, hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti. Ako uviedla Viviane Reding, podpredsedníčka EK zodpovedná za oblasť spravodlivosti, základných práv a občianstva, „ciele v oblasti hospodárstva a zamestnanosti môžeme dosiahnuť len vtedy, keď budeme naplno využívať naše ľudské zdroje, a to na trhu práce ako celku, ako aj vo vrcholových pozíciách.“

Ako ale poukazujú environmentalisti a stále čoraz viac ekonómov, popri finančnej či hospodárskej kríze, Európa a celý svet musí reagovať aj na skrytú klimatickú krízu, ktorá môže mať ešte ďalekosiahlejšie dôsledky. Opakovaný dôraz na uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) vo všetkých fázach a úrovniach rozhodovacích procesov v EÚ a jej členských štátoch nutne vedie k otázke participácie žien pri rozhodovaní a informovaní v environmentálnej a klimatickej oblasti.

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť preto v rámci štúdie o implementácii oblasti K Pekinskej akčnej platformy  (BPfA) z roku 1995 (viď Pozadie) sledoval indikátory rozsahu účasti žien pri tvorbe rozhodnutí vo verejnom sektore pokiaľ ide o politiky klimatickej zmeny na národnej, európskej aj medzinárodnej úrovni. Ako uviedli autori štúdie, nakoľko zmena klímy je multisektorálnym problémom, popri sektore životného prostredia zohráva kľúčovú rolu tiež energetika a doprava. Vzhľadom na to, že prerekvizitou pre najvyššie rozhodovacie a výkonné pozície je vysokoškolský titul, venovali sa tiež rodovej segmentácii terciárneho vzdelávania v súvisiacich odboroch prírodných vied a technológií.

Participácia žien na rozhodovaní o klimatickej zmene je dôležitým faktorom pre rodovo citlivejšie a efektívnejšie politiky klimatickej zmeny. (EurActiv, 13.4.2012)  

Kto rozhoduje na národnej úrovni?

Pri prvom ukazovateli sa pozreli na podiel žien v na troch úrovniach daných zodpovedných rezortov (životné prostredie, energetika a doprava), pričom pokryli najvyšší politickú úroveň – ministra či ministerku – úroveň 1, najvyšší level v riadiacom alebo administratívnom rozhodovaní a tiež vedúcich sektorálnych oddelení či divízií.

Vo všeobecnosti bolo viac žien práve na dvoch nižších úrovniach postov. Zatiaľ čo ministerky tvorili 18,2 % podielu v troch rezortoch, na úrovni 2 tvorili ženy 27 % pozícií a na tretej úrovni 27,6 %. V sledovanom období (august 2011) mali ženy vyššie zastúpenie v envirorezortoch – takmer 34 % najvyšších postov na skúmaných troch úrovniach ministerstiev. Pre ministerstvá zodpovedné za oblasť energetiky a dopravy  tento údaj predstavoval podiel 20,2 %, resp. 17,3 %. Priemerný podiel pre všetky tri sektory rozhodujúce pre klimatickú politiku je mierne na jednou štvrtinou – 25,6 %.

Medzi členskými krajinami boli zaznamenané veľké rozdiely. Len vo Fínsku a Švédsku mali ženy rovnaký, t.j. 50-percentný podiel v najvyšších pozíciách rezortov ako muži. Relatívne nadpriemernú participáciu mali ženy aj v Bulharsku, na Cypre, v Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku. Slovensko figurovalo na konci rebríčka so 16 %.

Úroveň EÚ

Analytici z EIGE preštudovali podiel žien v dvoch najvyšších inštitúciách EÚ zodpovedných za prípravu, hodnotenie a schvaľovanie politík a legislatívy EÚ, teda generálne riaditeľstvá (DGs) Európskej komisie a výbory Európskeho parlamentu. Nakoľko Radu EÚ tvoria ministri z členských krajín, tí spadajú pod  prvý ukazovateľ uvedený vyššie.

V porovnaní s národnou úrovňou majú ženy v rámci štyroch relevantných DGs (pre klimatické opatrenia; životné prostredie; mobilitu a dopravu a pre energetiku) väčšiu rolu. Pre generálne riaditeľstvá pre klímu a energetiku platil v sledovanom období podiel 40 % pre ženy, pre environmentálnu politiku 25 % a pre mobilitu a dopravu 12,5 % v najvyšších pozíciách. Vzhľadom na relatívne malú vzorku zamestnancov EK však môžu individuálne presuny pracovníkov tieto podiely výrazne zmeniť.

Medzi stálymi členmi výborov EP bolo najviac žien – 51,6 % vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zo 64 europoslancov.  V rámci troch relevantných výborov EP (pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť potravín; dopravu a cestovný ruch a pre priemysel, výskum a energetiku) celkový priemerný podiel žien necelých 40 %. V oblasti dopravy bola miera zastúpenia žien opäť, podobne ako na národnej úrovni, najnižšia – 25 %.

V rámci celého Európskeho parlamentu zastávali ženy 35 % kresiel, čiže 256 zo 736 kresiel EP v prvej štvrtine roka 2011.

Rámec OSN

Najvyšším rozhodovacím orgánom pre klímu na medzinárodnej úrovni sú konferencie Rámcového dohovoru OSN – UNFCCC a jej podporné orgány(pre vedecké a technologické poradenstvo a pre implementáciu klimatických opatrení). V štúdii sa konštatuje, že účasť žien na najvyšších rokovaniach aj v rámci podporných orgánov má od polovice 90. rokov stúpajúci trend.

V rámci delegácií EÚ a jednotlivých členských krajín, ktoré sa zúčastňujú tzv. COP konferencií bol priemerný podiel žien za posledných 5 rokov na úrovni 37,6 %. Medzi krajinami sa opäť potvrdili veľké rozdiel – najvyšší podiel mali ženy v lotyšskej ( 57,4 %), fínskej (56,8 %) a švédskej (49,5 %) delegácii. Je ale potrebné pripomenúť aj to, že národné delegácie sa podstatne líšia aj do veľkosti. Napríklad v roku 2010 šesť krajín, vrátane Slovenska, vyslalo delegáciu do 7 členov, zatiaľ čo Francúzi a Nemci vyslali 10-krát väčšie delegácie. Belgičanov na klimatickej konferencii v Cancúne zastupovali predstavitelia federálnej aj regionálnej správy, čo bolo spolu až 104 delegátov.

V porovnaní s viac politicky orientovanými COP delegáciami je v rámci dvoch technickejších podporných orgánov UNFCCC zastúpenie žien vyššie – asi 44,3 %, s najvyšším  podielom žien u troch baltských krajín – cez 75 %. Slovensko sa pri tomto indikátore umiestnilo v priebehu posledných 5 rokov na 4. najvyššej priečke s podielom žien takmer 74 %.

Klimaticky relevantné vzdelávanie

V rámci implementácie BPfA sa krajiny majú sústrediť aj na „uľahčenie a zvýšenie prístupu žien k informáciám a vzdelávaniu, vrátane vedy, technológie a ekonómie, čím sa posilní ich znalosť, zručnosti a príležitosti pre účasť na environmentálnom rozhodovaní“.

Autori štúdie došli v rámci štvrtého sledovaného ukazovateľa k záveru, že podiel žien vo vysokoškolských odboroch  je obzvlášť nízky v inžinierskej a dopravnej oblasti, ktoré sú kritické pre sektor energetiky a dopravy. Naopak spomedzi relevantných odborov boli u žien najviac obľúbené vedy o živote, ako biológia či chémia, a odbory o environmentálnej ochrane. Základné údaje za rok 2009 hovoria, že ženy tvorili 54 % absolventov odborov vied o živote a len 27,6 % technologických odborov, ako je inžinierstvo, výroba a spracovanie či stavebníctvo.