Najsilnejšia frakcia EPP v novom europarlamente chce splniť jeden z hlavných volebných sľubov – umožniť predaj nových áut so spaľovacími motormi aj po roku 2035. Ľudovci chcú započítať biopalivá a e-palivá, ktoré sa nevyrábajú z ropy, do klimatických cieľov Únie.
Strana európskych ľudovcov (EPP) získala v eurovoľbách najviac kresiel. Najsilnejšou národnou delegáciou v strane sú nemeckí konzervatívci CDU/CSU. Tí stáli za radikálnou zmenou postoja Nemecka voči zákazu predaja áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Nemecko podporené niekoľkými ďalšími krajinami vtedy vybojovalo úpravu, ktorá mala otvoriť priestor pre použitie syntetických zelených palív, a tým ponúknuť príležitosť na prežitie spaľovacím motorom.
Pri výrobe syntetického paliva (napríklad nafty) sa použije zachytený uhlík, jeho využívanie je tak uhlíkovo neutrálne.
Pre európskych ľudovcov bola téma znovuotvorenia zákazu spaľovákov jednou z hlavných tém eurovolieb. Teraz sa strana plánuje dohodnúť, čo to presne znamená v praxi.
EPP sa stretne v Cascais v Portugalsku od 2. do 5. júla, kde sformuluje svoje požiadavky pre uplatnenie alternatívnych palív v budúcej legislatívnej agende Európskej komisie.
Podmienili podporu von der Leyen
Podľa nemeckého europoslanca za EPP Jensa Giesekeho, ktorý viedol rokovania o legislatíve, existujú viaceré možnosti.
V súčasnosti normy EÚ týkajúce sa CO2 vyžadujú, aby výrobcovia automobilov od roku 2035 znížili svoje priemerné výfukové emisie o 100 percent, čo de facto zakazuje predaj nových áut so spaľovacím motorom. Norma však neovplyvní predaj ojazdených áut.
Ako súčasť minuloročnej dohody s nemeckým ministrom dopravy Volkerom Wissingom (FDP/Renew) sa Komisia zaviazala vytvoriť novú právnu kategóriu pre autá poháňané výlučne syntetickými, klimaticky neutrálnymi palivami, známymi ako e-palivá.
Tieto autá by boli legislatívou definované ako bezemisné a mohli by byť započítané do cieľa znižovania emisií aj po roku 2035. Práve ich presná definícia je však kameňom úrazu. Automobilový priemysel musí určiť technické kritériá pre autá, ktoré budú spaľovať len e-palivá, a nie konvenčné palivá, ktoré sú chemicky takmer identické.
Líder nemeckej liberálnej strany (FDP) Christian Lindner však po voľbách povedal, že to nebude stačiť.
Zrušenie zákazu spaľovacích motorov „by malo ísť nad rámec výnimky pre e-palivá a dosiahnuť zmenu najneskôr do roku 2026,“ povedal Lindner po európskych voľbách. Podmienil tým podporu druhého funkčného obdobia Ursuly von der Leyen ako predsedníčky Komisie.
Bez podpory FDP by mohol byť nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD/S&D) nútený zdržať sa hlasovania v Európskej rade pri akomkoľvek hlasovaní o opätovnom vymenovaní von der Leyen. To by jej však nemuselo brániť v získaní nominácie.
Korekčný faktor
E-palivá sa môžu vyrábať z oxidu uhličitého buď jeho zachytením rovno z atmosféry, alebo z priemyselnej výroby, a to do roku 2041. To znamená, že by napríklad cementárne alebo oceliarne svoje emisie CO2 zachytili, uskladnili a využili práve na výrobu e-palív.
„Nemá zmysel v budúcnosti prevádzkovať spaľovacie motory na fosílne palivá, pretože potom sa nestaneme klimaticky neutrálni. Na druhej strane, tiež nedáva zmysel, aby sme sa vzdali možnosti e-palív,“ povedal nemecký minister Volker Wissing v máji.
Medzi legislatívnymi možnosťami, o ktorých bude diskutovať EPP, je napríklad takzvaný uhlíkový korekčný faktor – Carbon Correction Factor (CCF). Ak by sa uplatnil, štáty aj automobilky by mohli do nafty a benzínu primiešavať určitý podiel biopalív alebo e-palív, ktoré sa nevyrábajú z ropy, čo by sa započítalo do cieľov znižovania emisií.
To by im umožnilo pokračovať v predaji nových benzínových alebo naftových vozidiel aj po roku 2035, pokiaľ by sa do celkového palivového mixu pridal ekvivalentný objem alternatívnych palív.
Ďalšou možnosťou je zrevidovať povinnosť výrobcov znížiť od roku 2035 emisie nových automobilov len o 90 percent, namiesto 100 percent.
Gieseke očakáva, že Európska komisia príde s návrhmi riešenia už na budúci rok.
