Samotná daň z uhlíka na fosílne palivá v cestnej doprave od roku 2027 však nezabezpečí prudký nárast bezemisných vozidiel na cestách, tvrdí v rozhovore pre portál EURACTIV generálny riaditeľ skupiny Volvo Martin Lundstedt. Na to treba aj infraštruktúru a dostatok zelenej energie.
Emisie z dopravy v Európskej únii sa od roku 1990 do roku 2023 zvýšili o 26 percent, čím sa toto odvetvie stalo „problémovým dieťaťom“ ekologickej transformácie. Európa si pritom stanovila cieľ znížiť do roku 2050 emisie v doprave o 90 percent.
Európsky parlament by mal dnes prijať nové pravidlá pre nákladné autá a autobusy. Opatrenia drasticky znížia počet dieselových nákladných vozidiel, ktoré sa môžu predávať v Európe. To má prinútiť výrobcov nákladných vozidiel zvýšiť podiel vozidiel s nulovými emisiami, či už ide o batériové elektrické, alebo vodíkové nákladné autá.
„Vidíme to ako náročné, ale vidíme to ako uskutočniteľné,“ povedal o nových cieľoch Lundstedt, generálny riaditeľ skupiny Volvo, ktorá vyrába najmä nákladné autá a autobusy, a dodal, že „technológia je k dispozícii“.
„Skutočnosť je však taká, že môžete mať k dispozícii vybavenie, ale potrebujete mať infraštruktúru, kapacitu siete, zelenú energiu, dodávateľský reťazec a cenovú paritu,“ povedal Lundstedt.
Zatiaľ čo EÚ za posledných päť rokov prijala niekoľko zákonov, ktoré by mali zabezpečiť splnenie týchto podmienok, ako napríklad nariadenie o infraštruktúre alternatívnych palív (AFIR) a smernicu o obnoviteľnej energii (RED), šéf Volva upozorňuje, že Európa potrebuje prejsť „od PowerPointu k presadeniu opatrení do praxe“.
Aby sa zlepšila konkurencieschopnosť vozidiel s nulovými emisiami, je podľa neho potrebné spoplatniť emisie z fosílnych palív.
Spoplatnenie fosílnych palív nevyrieši všetko
Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti. Pre oblasť vykurovania a pohonné hmoty zavedie Európska únia paralelný systém – takzvané ETS2.
Od roku 2027 začne EÚ stanovovať cenu emisií CO2 zo spaľovania benzínu a nafty. Výrobcom palív uloží povinnosť kupovať si v rámci ETS2 emisné certifikáty. Tento krok má zvýšiť dopyt po ekologickejších alternatívach, ale zároveň aj vyššiu cenu pohonných hmôt.
Zahrnutie cestnej dopravy do obchodovania s emisiami sa pravdepodobne dotkne najmä chudobnejších členských štátov EÚ, kde domácnosti využívajú ojazdené a emisne náročné vozidlá. Podľa štúdie Postupimského inštitútu pre výskum klímy si vodiči áut priplatia za benzín až 10,5 centov za liter benzínu a 12 centov za naftu.
Napriek tomu, že Lundstedt nespochybňuje ciele EÚ týkajúce sa emisií CO2 pre nové kamióny, varoval, že je predčasné očakávať, že počet kamiónov s nulovými emisiami po roku 2027 prudko vzrastie.
V roku 2023 tvorili nákladné vozidlá s naftovým motorom totiž 95,7 percent nových registrácií nákladných vozidiel v Európe, zatiaľ čo elektrické nákladné vozidlá predstavovali len 1,5 percenta trhu v porovnaní s 0,8 percenta v roku 2022, podľa priemyselného združenia ACEA.
„Nemôžeme očakávať […], že zrazu celý trh prejde na batériové elektrické alebo elektrické palivové články alebo spaľovanie vodíka,“ povedal. „Máme k dispozícii produkty a vybavenie a teraz musíme pokračovať v práci v celom hodnotovom reťazci.“
