Slovenské cestné mosty sú vo veľmi zlom stave, ich obnova sa roky odsúvala

Jeden z mostov vo veľmi zlom je most ponad rieku Váh pri vstupe do Hlohovca. [TASR/Lukáš Grinaj]

Veľká časť slovenských mostov je v zlom až havarijnom stave. Ministerstvo dopravy v tejto súvislosti avizuje nový mostný program, ktorý by mal ukázať, ako chce rezort situáciu zlepšiť. Podľa ministra Doležala však ide o dlhodobý program. Návrat do normálneho stavu bude trvať roky.

Slovenské cestné mosty nie sú v dobrom stave a situácia sa už roky len zhoršuje. Tak by sa dala v stručnosti zhrnúť správa Národného kontrolného úradu z konca januára. Správa uvádza, že situácia je taká zlá, že dokonca reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Národní kontrolóri uviedli, že až 1717 slovenských mostov je v zlom až havarijnom stave.

„Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce,” uvádza správa.

Riešenie podľa NKÚ spočíva v prijatí udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. Výsledkov analýzy sa v uplynulých dňoch chytil minister dopravy Andrej Doležal. Ten sa ešte v novembri roku 2020 pokúšal na vláde presadiť takzvaný Mostný program – strategický dokument, ktorý ukáže, akým spôsobom chce rezort dopravy mosty obnovovať. Vtedy preň podporu nenašiel. Teraz to chce skúsiť znovu. Na vládu by sa materiál mal dostať už čoskoro.

Na zvrátenie zlej situácie Doležal žiada 30 miliónov eur ročne. Nechce ich však hneď. Na minulotýždňovom stretnutí s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) žiadal iba prísľub financovania do ďalších rokov. Projektovú prípravu Doležal sľúbil začať ešte tento rok zo zdrojov ministerstva dopravy. Dominantným zdrojom financovania opráv boli doteraz eurofondy. S nimi sa počíta aj v novom programovom období.

V čom je problém

Správa mostov je na Slovensku od roku 2004 rozdelená medzi štát a samosprávy. Štát má prostredníctvom Slovenskej správy ciest (SSC) v správe mosty na cestách I. triedy a prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) mosty na diaľniciach a rýchlostných cestách. Mosty na cestách II. a III. triedy majú na starosti samosprávy. Situácia je na všetkých úrovniach s výnimkou diaľnic a rýchlostných ciest, pretože tieto mosty sú novšie. Pre zvyšok platí, že ich veľká väčšina má viac ako 60 rokov.

Najviac mostov v zlom až havarijnom stave je v Prešovskom krjai [Národný kontrolný úrad]

NKÚ stav mostov označuje na sedembodovej stupnici, pričom od piateho stupňa zistené poruchy ovplyvňujú ich zaťažiteľnosť. Následná kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy či výmeny poruchových častí. Ak most patrí do jednej z posledných troch kategórií, v praxi to znamená, že mu každodenne hrozí odstávka. Takýchto mostov máme na Slovensku podľa NKÚ 1717. Až 24 percent z ich celkového počtu.

Z mostov na cestách I. triedy je v troch najhorších kategóriách 563 mostov. Celkovo ich na Slovensku je 1764.

„Veľká časť mostov sa postavila v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Odvtedy s nimi nikto nič nerobil a teraz nám to padá na hlavu. Bude trvať desaťročia, kým sa vrátime do normálu,” povedal minister Doležal.

Čo minister navrhuje

Za 30 miliónov eur ročne, ktoré Doležal žiada od Igora Matoviča, by sa podľa ministra dopravy dalo zrekonštruovať až do 50 mostov. Ak by ministerstvo financií takúto čiastku alokovalo každoročne, niekedy po roku 2030 by sa Slovensko mohlo v oblasti mostov vrátiť do „normálneho stavu”.

Verejné obstarávanie a projektovú prípravu chce Doležal spustiť už tento rok z vlastných prostriedkov. Peniaze z ministerstva financií tak bude potrebovať až od roku 2023 alebo 2024. Záväzný prísľub zatiaľ Doležal nedostal. Ministerstvo financií totiž ešte nezačalo proces tvorby rozpočtu na budúci rok.

Doležal má pre prípad, že by príspevok od štátu nebol dostatočný aj plán B – PPP projekty.

Ako pomohli eurofondy

Tlačový odbor ministerstva dopravy pre EURACTIV Slovensko uviedol, že mosty sa doteraz opravovali najmä z eurofondového operačného programu Integrovaná infraštruktúra. V rámci dobiehajúceho programového obdobia, z ktorého je možné čerpať do konca roku 2023 má ešte ministerstvo dopravy v pláne 102 mostov. Či sa tak aj stane však závisí od výsledku verejných obstarávaní.

Samosprávy: Eurofondy sa v doprave sústredili na veľké projekty, nové programové obdobie bude podobné

Samosprávy financovali z eurofondov v doprave najmä výstavbu cyklotrás a podporu verejnej osobnej dopravy. Eurofondy pomohli, no ich hlavným cieľom boli veľké infraštruktúrne projekty, tvrdia predstavitelia krajských miest.

EURACTIV Slovensko sa na zhodnotenie dobiehajúceho programového obdobia vo vzťahu k oprave a modernizácii mostov pýtal Ondreja Mateja, riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a poradcu ministra Doležala. Matej skonštatoval, že Slovensko potenciál eurofondov ani v tejto oblasti využiť nedokázalo. „Dôvodom je, že na začiatku jednotlivých programovacích období sa nepracuje naplno s motívom ‚veď máme ešte čas a potom sa už nestíha,” uviedol.

Ďalší problém Matej vidí aj v nastavení priorít. „Hlavne na cestách II. a III. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov, sa uprednostňuje výmena asfaltov pre opravou mostov, a to z politických dôvodov. Lepšie sa robí kampaň „vymenili sme nový asfalt na úseku 10 km prechádzajúci cez niekoľko obcí“ ako „opravili sme jeden most v jednej obci“ za tie isté peniaze,” dodal.

Napriek nedostatkom Matej vníma pokrok v porovnaní s bývalým vedením rezortu dopravy. O snahe súčasného vedenia riešiť zlý stav mostov podľa neho svedčí aj zaradenie položky „oprava mostov“ do Harmonogramu projektov výstavby cestnej infraštruktúry, o ktorom vláda rokovala v stredu (16. februára). Na rozdiel od harmonogramu projektov pre železničnú infraštruktúru však vláda tento dokument neschválila. Rokovanie o ňom prerušila.

Eurofondy by mali pokračovať

Eurofondy na opravy mostov sa budú môcť, pravdepodobne, čerpať aj v nasledujúcom programovom období 2021-2027. Vyplýva to z návrhu Operačného programu Slovensko, ktorý má EURACTIV k dispozícii. Spoločne s Partnerskou dohodou ich však ešte musí schváliť Európska komisia. Pre samosprávy a samosprávne kraje je možnosť naďalej na tento účel čerpať eurofondy dobrou správou. Komisia totiž z investícií do cestnej infraštruktúry nie je nadšená.

„Veľmi pozitívne vnímame, že v návrhu Operačného programu Slovensko je pre územnú samosprávu medzi oprávnenými výdavkami aj oprava miestnych komunikácií a mostov v havarijnom stave, ktorých zlý technický stav trápi väčšinu samospráv,” uviedol pre EURACTIV Slovensko hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek.

Práve Prešovský kraj má podľa správy NKÚ najviac mostov v troch najhorších kategóriách – až 319.