Spravodlivá transformácia automobilového sektora na Slovensku? Pomôcť má plán obnovy

Ilustračná fotografia. [EPA/Marijan Murat]

Pri reformách v rámci zeleného reštartu netreba zabudnúť na rekvalifikáciu a posilnenie zručností zamestnancov v automobilovom odvetví, hovorí výskumníčka. Tí sú zelenou transformáciou priamo ohrození.

Podľa Moniky Martiškovej zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) čakajú automobilový priemysel komplexné zmeny – či už ide o zmenu spotrebiteľského správania, digitalizáciu, automatizáciu alebo zmenu technológií. Povedala to na diskusii Transformácia automobilového sektora, ktorú organizoval portál EURACTIV.sk.

Pri presadzovaní cieľov klimaticky neutrálnej ekonomiky do roku 2050 ráta Európska komisia s útlmom alebo transformáciou znečisťujúcich odvetví priemyslu. Ľudia, ktorí sú v týchto sektoroch hospodárstva zamestnaní, budú podľa eurokomisie vystavení najväčším ekonomickým a sociálnym tlakom.

Medzi odvetvia, ktoré budú najviac postihnuté prechodom na klimaticky neutrálnu ekonomiku, patrí podľa štúdie think-tanku Bruegel aj automobilový priemysel.

„Tieto procesy spôsobia, že automobilový priemysel na Slovensku bude potrebovať viac kvalifikovaných ľudí. Poklesne však počet pracovných príležitostí vo výrobe,“ upozorňuje Monika Martišková.

Diskusia | Transformácia automobilového sektora na Slovensku

V rámci reštartu slovenskej ekonomiky po koronakríze vláda avizuje, že chce zmeniť ekonomický model Slovenska založený na výrobe áut a nižšej cene práce smerom k vzdelanostnej ekonomike. Sledujte diskusiu práve k tejto téme.

Rekvalifikácia a adaptácia na zelenú ekonomiku

Podľa zistení think-tanku Bruegel je zásadnou výzvou pre pracovnú politiku v rámci prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku takzvaná polarizácia pracovných miest.

Znamená to, že rozdiel medzi požadovanými zručnosťami a úrovňou vzdelania v „zelených“ pracovných miestach a v „neekologických“ pracovných miestach sa rozširuje čoraz rýchlejšie. Riešenie je podľa štúdie jasné. Dôležité je nielen preškoliť zamestnancov pracujúcich v odvetviach, ktorých sa dotkne zelené transformácia. Kľúčové je zamerať sa aj na vzdelávanie budúcich zamestnancov a vybaviť ich zručnosťami, aby sa v rámci zelenej ekonomiky uplatnili, tvrdí štúdia.

Štúdia ukazuje, že v európskych regiónoch s najvyšším podielom zamestnanosti v energeticky náročných priemyselných odvetviach a automobilovej výrobe je najnižšia miera odbornej prípravy dospelých a celoživotného vzdelávania.

S tým súhlasí aj výskumníčka Monika Martišková.

„V tomto smere máme poddimenzované a málo vyvinuté politiky rekvalifikácie, je tu malá participácia zamestnávateľov. Zamestnanci budú potrebovať zmeniť svoj odbor buď v rámci odvetvia alebo mimo neho. Túto potrebu zatiaľ nevidím pokrytú. O potrebe rekvalifikácie sa nehovorí ani pri Fonde obnovy. Táto výzva nás však raz dobehne,“ dodáva Martišková.

Práce je zatiaľ dosť

Slovensko je svetovým lídrom vo výrobe automobilov na počet obyvateľov, čo ho v rámci zelenej transformácie odvetvia robí zvlášť zraniteľným a vystavuje ho väčšiemu riziku straty pracovných miest.

Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexandra Matušeka môže Slovensko v dôsledku technologických zmien rátať s úbytkom pracovných miest o 30 percent. Podľa neho by sa až 20 percent zamestnancov, ktorí stratia prácu v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie, mohlo uplatniť v „zelených“ sektoroch.

„Nevidel by som to s úbytkom pracovných miest tak dramaticky. Demografický vývoj nasvedčuje, že počet obyvateľov bude klesať. Automobilový priemysel sa vyrovnáva s nedostatkom pracovnej sily a musí zamestnávať veľké množstvo zahraničných pracovníkov. Pre Slovensko nepredstavuje prechod na elektromotory a digitalizáciu výroby kritický problém,“ hovorí Matušek pre EURACTIV.sk.

Podľa prezidenta ZAP je na Slovensku skôr problém nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Firmy vynakladajú prostriedky, aby svojich zamestnancov „posunuli na vyšší stupeň“.

„Otázka je, s kým chceme inovácie robiť. Málo ľudí študuje technické odbory. Zmena vzdelávacieho systému je v gescii štátu. Spoločenské objednávka na zmenu vzdelávania tu očividne je, no bude to trvať roky,“ upozorňuje Matušek.

Podľa prezidenta ZAP je automobilový priemysel na Slovensku silný a počas koronakrízy preukázal svoju životaschopnosť.

„Ak nechcem byť závislí od jedného odvetvia, mali by sme vybudovať niečo ďalšie a nie rušiť to, čo funguje,“ hovorí Matušek.

Monika Martišková z CELSI si myslí, že z dlhodobého hľadiska môže byť problémom orientácia slovenského automobilového priemyslu na Slovensku na výrobu.

„Výroba bude najviac zasiahnutá transformáciou,“ upozorňuje výskumníčka.

Podľa nej si proces prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku vyžiada zmeny verejných politík, na ktoré zamestnávatelia nebudú stačiť.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Klastre sú kľúčové, chýba legislatívna podpora

V slovenskom automobilovom sektore chýbajú pracovné miesta zamerané na výskum a vývoj. Podľa štúdie Nadácie Fridricha Eberta je z približne 130 tisíc pracovných miest len necelých 800 vo výskume a vývoji.

Podľa generálneho riaditeľa sekcie konkurencieschopnosti rezortu hospodárstva Tomáša Kakulu štát podporuje tvorbu klastrov, ktoré sú základom pre výskum a vývoj. Klastre prepájajú odborníkov z univerzít, firiem, tretieho sektora a samospráv, ale podporujú aj spoluprácu medzi konkurenciou. Môžu tak výrazne podporiť inovácie a produktivitu, čo vedie k vyššej konkurencieschopnosti doma aj v zahraničí.

Podľa Kakulu si štát uvedomuje, že spájanie je dôležité na transfer vedomostí a bude podporovať ich realizáciu.

„Vo firmách sme schopní inovovať. Možno nie na úrovni výrobcov, ale na úrovni procesov, na úrovni malých produktových inovácií,“ myslí si Tomáš Kakula.

„Štúdie tvrdia, že 40 percent pracovných miest, ktoré budú existovať o 10 rokov dnes nepoznáme,“ dodáva.

Klastre podľa Moniky Martiškovej vytvárajú podmienky, ktoré stimulujú inovácie. Firmy tak vedia rýchlejšie reagovať na potreby zákazníkov a vyvíjať nové technológie. Na Slovensku však podpora klastrov nie je riešené legislatívne.

„Je to prvá podmienka, aby sme mohli v rámci automobilového priemyslu udržať na Slovensku určité vybrané funkcie odvetvia,“ hovorí výskumníčka.

Inovácie v automobilovom priemysle nefungujú. Na vine je byrokracia, zhodli sa experti

Klimatické ciele, digitalizácia, automatizácia výroby a zmena spotrebiteľského správania sú hlavné výzvy, ktorým čelí automobilový sektor. Slovensko sa týmto trendom nevyhne aj preto, lebo je vo výrobe áut globálnym lídrom, zhodli sa hostia na diskusii Transformácia automobilového sektora, ktorú organizoval portál EURACTIV SLOVENSKO.

Reformy vzdelávania z plánu obnovy

Podľa analytika z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Jána Kovalčíka je podmienkou zvládnutia transformácie priemyslu na Slovensku reforma vzdelávania. Tá by mala byť podľa neho podporená aj z Plánu obnovy.

„Chce to motivovaných učiteľov a komplexnú kurikulárnu reformu, ktorá bude stáť veľa verejných zdrojov. Ale budú to dobre vynaložené prostriedky, lebo pomôžu aj rozvoju inovácií či už v automobilovom sektore alebo inde,“ upozorňuje Kovalčík.

Podľa Tomáša Kakulu by digitalizácia, ktorá má byť súčasťou zeleného reštartu ekonomiky mala pomôcť aj produktivite na Slovensku.

Prezident ZAP Alexander Matušek hovorí, že z hľadiska zelenej transformácie má Slovensko šťastie, lebo „všetci výrobcovia na Slovensku majú plány ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v závodoch na celom svete“.

ZAP navrhlo do národného plánu reforiem tri projekty. Jeden sa týka obehového hospodárstva v rámci sektoru, ďalší „energetickej transformácie vozidiel cestnej dopravy ako sú nákladné vozidlá a autobusy“. Tretí projekt sa týka zmeny vzdelávania, „aby sme boli lepšie pripravení na to, čo príde,“ objasňuje Matušek.

Rizikové automobilové regióny

Na rozdiel od uhoľného priemyslu je automobilové odvetvie kľúčovým zamestnávateľom v Európe. Celkovo pokrýva 13,8 milióna pracovných miest. Automobilový sektor prechádza tromi simultánnymi transformáciami.

Po prvé, tlak na splnenie klimatických cieľov a zlepšenie environmentálnych vlastností posúva výrobu automobilov smerom k elektrifikácii motorov. Po druhé, elektrifikácia vozidiel a rozvoj autonómnych funkcií podporí vývoj nových obchodných konceptov. Takáto zmena je revolučná, pretože má potenciál zmeniť chápanie vlastníctva vozidla. Po tretie, digitalizácia v rámci automobilového hodnotového reťazca uľahčí komplexné riadenie výrobného procesu, čo bude mať značný dopad na pracovné prostredie a zamestnanosť.

Keďže je automobilový priemysel geograficky koncentrovaný len v určitých regiónoch jeho transformácia postihne niektoré regióny členských štátov viac ako iné.

V 14 európskych regiónoch je podiel zamestnanosti vo výrobe vozidiel vyšší ako 20 percent. Päť z týchto regiónov je v Nemecku. Zvyšok je v Českej republike, Taliansku, Maďarsku, Rumunsku, Slovensku a Švédsku.

Dnes sú na Slovensku štyri veľké automobilky, ktoré majú v rámci svojich regiónov veľký podiel na zamestnanosti. V Bratislave je to Volkswagen, v Žiline Kia Motors, PSA Groups Slovakia sídli v Trnave a Jaguar Land Rover v Nitre.