Únia chce byť lídrom v batériách, chystá dvadsať gigatovární a miliardové investície

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Európske cesty by v roku 2030 mali brázdiť milióny elektromobilov, závislých na batériách. EÚ chce preto rozvoj batériového sektora podporiť legislatívne, ale aj finančne. Navrhuje zákaz predaja batérií s toxickými látkami, či sťahovanie jednorazových alkalických batérií po roku 2030.

Už v roku 2017 Európska komisia, vtedy ešte pod predsedom Jeanom-Claudom Juckerom, založila Európsku batériovú alianciu (EBA), združujúcu výrobcov automobilov, chemický priemysel aj inžinierske firmy. Za svoj cieľ si stanovila rozvinúť inovatívny, konkurencieschopný a udržateľný batériový hodnotový reťazec v EÚ. Konkurovať by mohol dokonca ázijskému či americkému trhu.

Snahou Únie je stať sa do roku 2030 druhým najväčším trhom pre batériové články na svete po vedúcej Číne a ázijských tigroch. Dnes EÚ obsadzuje tretie miesto po druhej Severnej Amerike.

Práve v roku 2030 by sa po európskych cestách mali podľa Európskej komisie preháňať desiatky miliónov elektromobilov a globálny dopyt po batériách by sa mal zvýšiť 14-krát, pričom EÚ si z nej chce ukrojiť 17 percent. Batérie do elektromobilov majú po roku 2030 zaujímať väčšinu európskeho trhu s priemyselnými batériami.

Len za minulý rok bolo v EÚ predaných a registrovaných viac ako milión nových elektrických či plug-in hybridných vozidiel. Vyplýva to z vyjadrenia Európskej environmentálnej agentúry, ktorú citovala agentúra Reuters. Oproti roku 2019 je to nárast o polovicu. Medzi členskými štátmi ale panujú značné rozdiely. Lídrom sú škandinávske krajiny, Holandsko, Nemecko, Francúzsko či Portugalsko. Dohnať ich musia krajiny strednej a východnej Európy či Grécko, ako ukázala analýza Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA) alebo analýza EURACTIV.com.

„Európsku batériovú alianciu považujem predovšetkým za logický krok Komisie v situácií, keď sa v návrhoch nadväzujúcich na Green Deal rozhodla všetko staviť na jednu kartu a presadiť elektromobilitu ohňom a mečom. V Berlaymonte (sídle Európskej komisie, pozn. red.) si musia byť vedomí, že snahou zakázať v EÚ spaľovacie motory dosiahnu len to, že jednu závislosť (na rope) vymenia za inú (na surovinách, potrebných na výrobu batérií). Práve v tomto kontexte Európsku batériovú alianciu chápem,“ uviedol na otázku redakcie český europoslanec Alexandr Vondra (ODS, ECR).

Priebežným predpokladom Komisie je tiež do roku 2025 produkovať v Únii dostatok batérií, ktoré by poháňali každoročne aspoň šesť miliónov elektromobilov. Pomôcť v tom má minimálne 15 až 20 veľkovýrobní na batériové články do elektromobilov (tzv. gigafactory) s rôznym výkonom. Vyrásť majú naprieč členskými štátmi a tie má finančne podporiť Európska investičná banka. Prvý z nich má vzniknúť vo Švédsku, ďalší v Nemecku, Francúzsku, či Maďarsku.

S továrňou na výrobu batérií pre elektromobily počíta aj Česko. Na konci júla bolo schválené memorandum medzi štátom a energetickou spoločnosťou ČEZ. Podľa neho majú zo štátneho rozpočtu na tento projekt putovať dve miliardy eur. Továreň by mohla byť hotová do piatich rokov a postavená by mala byť v areáli bývalej hnedouhoľnej elektrárne Prunéřov.

Podľa štúdie spoločnosti Deloitte, vypracovanej pre Zväz modernej energetiky, by v Česku mohli vzniknúť hneď dve továrne, pričom jedna o produkčnej kapacite 40 GWh by mohla vytvoriť zhruba šesť tisíc pracovných miest a pomohla by zvýšiť HDP českej ekonomiky o 3,6 percenta.

Budú poľské lítiovo-iónové batérie poháňať Európu?

Lítiovo-iónové batérie pre elektrické autá sa v poslednej dobe stali špecialitou poľského vývozu do ostatných členských štátov EÚ. Do budúcnosti však bude musieť Poľsko investovať do výrobných kapacít a vyrábať batérie s nižšou uhlíkovou stopou.

Potrebné investície aj vzdelanie

Súčasťou EBA je aj Európska technologická a inovačná platforma (ETIP) založená v roku 2019, ktorá má povzbudiť rozvoj batériového priemyslu v Európe, a to prostredníctvom investícií z programu Horizont do výskumu a vývoja batérií, alebo cez vymieňanie skúseností medzi priemyslom, akademikmi a ďalšími stakeholdermi prostredníctvom pracovných skupín špecializovaných na rôzne oblasti.

V roku 2018 prijala tiež Európska komisia strategický akčný plán pre batérie, ktorý má podporiť všetky aspekty batériového hodnotového reťazca v Európe, od ťažby surovín cez výrobu, až po spracovanie batérií a ich recykláciu. Zameriava sa predovšetkým na prístup k surovinám pre batérie, výrobu batériových článkov v Európe, výskum a inovácie alebo vzdelávanie.

Európska batériová akadémia podporuje skúsenosti v oblasti batériového priemyslu. Akadémia je ďalšou súčasťou EBA, do ktorej je zatiaľ zapojené Španielsko a Francúzsko. Nedávno sa pridalo aj Maďarsko, vďaka čomu bude v Maďarsku v nasledujúcich štyroch rokoch podporený ďalší rozvoj miestneho batériového priemyslu, aj profesionálne vzdelávanie a rozvoj skúseností pre 40 tisíc pracovníkov.

„Maďarsko bolo medzi našimi batériovými pioniermi a v rekordnom čase sa stalo skutočným šampiónom – teraz je medzi desiatkou vedúcich svetových exportérov batérií a je výrobcom batériových článkov číslo jedna v Európe,“ uviedol pri tejto príležitosti európsky komisár Maroš Šefčovič, ktorý je okrem iného zodpovedný za Európsku batériovú alianciu.

EÚ teraz investuje 200 miliónov eur do výskumu batérií a inovácií. Od roku 2017 bolo za jej podpory realizovaných asi 70 priemyselných projektov.

Samotná Komisia ako strážca hospodárskej súťaže tiež postupne schvaľuje verejnú pomoc v členských štátoch, ktoré mieria na rozvoj batériového hodnotového reťazca. Urobila tak napríklad vlani v júni v prípade 90-miliónovej investície do novej maďarskej továrne na batériové články.

Komisia sa tiež usilovala o to, aby oblasť batérií bola pokrytá v národných plánoch obnovy. Dotácie pre elektromobily, a s nimi súvisiacu nabíjaciu infraštruktúru, obsahujú napríklad plány Francúzska, Nemecka alebo Rumunska. S investíciami do elektrifikácie dopravy počíta aj Česko, a to nielen z fondu EÚ po koronavíruse.

„Tieto snahy (EÚ v oblasti rozvoja batériového priemyslu) hodnotím kladne. Súčasný nedostatok strategických materiálov nás, dúfam, konečne poučí, že je fatálnou chybou spoliehať na výrobné kapacity v Ázii. To platí úplne rovnako pre výrobu batériových článkov, bez ktorých sa žiadny elektromobil nerozbehne,“ uviedol pre EURACTIV.cz Petr Kratochvíl, konateľ spoločnosti ECOBAT, ktorá v Českej republike už 19 rokov zaisťuje spätný odber a recykláciu všetkých typov vyslúžených batérií.

Ako upozornil europoslanec Vondra, kvôli nezáväznému charakteru Európskej batériovej aliancie, ktorá je iba podporným nástrojom bez vynucovacieho mechanizmu, „bude kľúčové, ako sa k celej záležitosti postavia jednotlivé členské štáty a stakeholderi”.

Riaditeľ Slovnaftu: Prechod na elektromobily bude drahý, efekt na klímu je otázny

Elektromobily vo väčšine európskych krajín pomáhajú znižovať emisie zo sektora dopravy. Problematické sú iba v krajinách s vysokým podielom výroby energie z uhlia.

Chystajú sa nové záväzné pravidlá

Vlani v decembri predložila Európska komisia ambiciózny návrh nariadenia o batériách a batériovom odpade, ktorý má zabezpečiť, že výroba, využívanie a recyklácia batérií bude ekonomicky, environmentálne i sociálne udržateľná.

To konkrétne znamená, že batérie by mali byť vyrobené pomocou recyklovaného materiálu, ktorého minimálny podiel má byť stanovený predpisom Únie a bude sa postupne zvyšovať. Výrobcovia batérií majú zároveň využívať len suroviny, ako je lítium, grafit, nikel či kobalt, ktoré boli získané etickým a transparentným spôsobom. Dôvodom je to, že väčšina materiálov, potrebných na výrobu batérií, sa ťaží v rozvojových krajinách. Nemusia tak byť vždy zaistené vysoké pracovné a sociálne štandardy. Napríklad väčšina lítia pochádza z Južnej Ameriky alebo Austrálie, kobalt zase z Demokratickej republiky Kongo a nikel z Ázie.

„Batérie majú zásadný význam pre kľúčové odvetvia nášho hospodárstva a spoločnosti, ako je mobilita, energia a komunikácia. Tento súbor legislatívnych nástrojov, orientovaný na budúcnosť, zlepší udržateľnosť batérií v každej fáze ich životného cyklu. Batérie sú plné cenných materiálov a my chceme zaistiť, aby žiadna batéria neskončila ako odpad,“ uviedol pri predstavení návrhu Virginius Sinkevičius, eurokomisár pre životné prostredie.

Zlepšiť by sa vďaka novej legislatíve mala informovanosť o uhlíkovej stope celého životného cyklu batérií, jeho udržateľnosti a pri niektorých typoch batérií aj o obsahu recyklovaných materiálov prostredníctvom QR kódu a tzv. batériového pasu.

Zvýšiť by sa mal aj zber a recyklácia všetkých druhov batérií. Prenosných batérií, ktoré sú najbežnejšie a nachádzajú sa v spotrebnej elektronike, by sa do roku 2030 malo zozbierať až 70 percent. Na porovnanie, priemer EÚ je dnes zhruba 50 percent, čo dosahuje viac menej aj Česko.

„Ročne sa v Česku zozbiera a zrecykluje okolo 30 tisíc ton, pričom 90 percent z toho tvoria tradičné olovené akumulátory. Najmodernejších Li-Ion batérií sa zatiaľ zozbiera necelých 200 ton, avšak každoročne vidíme ich významný nárast,“ upresnil Kratochvíl.

Ďalšie druhy batérií, ako sú tie priemyselné, z automobilov a elektrických vozidiel, sa majú podľa predstáv Únie do obehu vracať kompletné. Už dnes sa práve tohto typu batérií zozbiera a zrecykluje takmer sto percent.

Špecifické recyklačné ciele majú byť stanovené aj pre jednotlivé materiály obsiahnuté v batériách, konkrétne 95 percent pre meď, olovo, kobalt a nikel a 70 percent pre lítium do roku 2030.

DSKE21 | Deň 5: Transformácia automobilového priemyslu

Slovensko vyrobí najviac áut na počet obyvateľov na svete. V blízkej budúcnosti však automobilový priemysel bude musieť prejsť hlbokou transformáciou. Aké by mali byť princípy transformácie a akým chybám sa vyvarovať? Posledný deň konferencie je venovaný automobilovému priemyslu.

Od roku 2024 má byť navyše možné predávať len priemyselné batérie a batérie z elektrických vozidiel, ktoré budú môcť byť opätovne nabité. Snahou je týmto spôsobom zaistiť, aby batérie po skončení svojej životnosti mohli byť opätovne využité. V predaji už nebudú môcť byť ani batérie obsahujúce toxické látky, ako je napríklad kadmium či ortuť. Naopak v regáloch obchodov by zatiaľ mali zostať jednorazové alkalické batérie. Návrh požaduje od Komisie preskúmať možnosti ich stiahnutia z trhu do konca roku 2030.

Batérie z elektromobilov sú na úrovni EÚ regulované vôbec prvýkrát, batériová legislatíva pritom na úrovni Únie platí od roku 2006.

„Popri troch existujúcich skupinách batérií, akými sú prenosné, priemyselné a automobilové, je novo navrhnutá nová skupina trakčných batérií pre elektrické vozidlá. Je to logické opatrenie s ohľadom na prudký rozvoj elektromobility, pretože veľké lítiové batérie sa stanú do desať až 15 rokov dominujúcimi batériami v rámci spätného odberu,“ upresnil Petr Kratochvíl zo spoločnosti ECOBAT.

Okrem toho majú byť podľa návrhu stanovené povinné minimálne pravidlá pre zadávanie zelených verejných zákaziek na batérie a akumulátory. Doteraz takéto pravidlá stanovovala Komisia na dobrovoľnom základe pre rôzne typy výrobkov a služieb. V súlade s jej minuloročným akčným plánom pre obehové hospodárstvo ho však chce sprísniť a vynucovať.

Príliš ambiciózne a nedokončené

Zatiaľ čo Komisia vyzdvihuje snahy v oblasti batérií v kontexte svojej Zelenej dohody pre Európu, členské štáty nie sú z formujúcich sa pravidiel nadšené. Obávajú sa najmä administratívnej záťaže, ktorá môže z európskych predpisov plynúť pre výrobcov, aj pre verejné orgány, a tiež zvýšenia cien elektromobilov.

Nie je však možné hádzať všetky krajiny do jedného vreca. Napríklad Francúzsko návrh víta a tlačí na jeho včasné zavedenie do praxe. Podobnú pozíciu malo na začiatku vyjednávania aj Nemecko.

Včasné prijatie je tiež v záujme Komisie, ktorá by chcela návrh dojednať počas tohto roku, aby mohlo už v roku 2023 platiť. Vyplýva to z vyjadrenia eurokomisára Šefčoviča.

Európski audítori: Šefčovičova batériová aliancia možno nedosiahne svoje ciele

Európska únia zaostáva za medzinárodnými konkurentmi, upozorňuje Európsky dvor audítorov. Slovenské automobilky vyzývajú vládu na väčšiu akcieschopnosť.

Reakcie z Česka sú skôr zmiešané. Z vyjednávaní vyplýva, že Česko považuje navrhnuté požiadavky na udržateľnosť, uvádzanie uhlíkovej stopy každej batérie a ciele pre minimálny podiel recyklátu v batériách za príliš ambiciózne. Naopak požaduje väčšie zameranie na bezpečnostné požiadavky pri výrobe batérií.

Podľa českého ministerstva životného prostredia (MŽP) tiež chýba pre nové recyklačné ciele dostatok recyklačnej infraštruktúry. Vondra považuje návrh novej regulácie za „nedokončený“.

„Návrh na výrobcov kladie na jednej strane veľmi prísne požiadavky a na strane druhej im neposkytuje elementárnu právnu istotu, pretože predpokladá vznik série tzv. delegovaných aktov, ktoré má Komisia prijímať až neskôr. Výrobcovia tak netušia, ako regulácia ako celok bude vyzerať. Preto mám obavu, že ak sa návrh zásadným spôsobom nezmení, výrobcovia batérií z EÚ radšej odídu. Na škodu nás všetkých,“ upozornil český europoslanec, ktorý je tieňovým spravodajcom navrhnutej legislatívy.

K zberným cieľom je kritický aj Kratochvíl, ktorý spolupracuje s envirorezortom na pripomienkovom konaní k formujúcej sa európskej legislatíve.

„Tieto návrhy (na povinné zberové kvóty pre prenosné batérie) považujem za nadmerne ambiciózne. Problémom je aj súčasná metodika výpočtu, kedy je zberová kvóta stanovená ako podiel na trojročnom priemere prenosných batérií, uvedených na trh. Odborná štúdia agentúry Mobius jasne dokázala, že životný cyklus všetkých typov prenosných batérií je oveľa dlhší ako tri roky a že množstvo batérií uvádzaných na trh nekorešponduje s množstvom odpadových batérií,“ komentoval odborník z ECOBAT návrh Komisie vo februárovom čísle časopisu Odpadové fórum.

Neoslnil ho ani návrh na útlm nenabíjacích batérií.

Zelená transformácia automobilový priemysel neohrozí. Musí sa však naplánovať včas

Automobilový sektor sa bude musieť v dôsledku ambicióznejších emisných cieľov EÚ preorientovať na výrobu elektromobilov. Podľa automobiliek to povedie k strate pracovných miest. Pokles zamestnanosti bude minimálny a vykompenzujú ho zelené pracovné príležitosti, tvrdí štúdia nemeckého výskumného centra.

„Podľa môjho názoru takéto opatrenie (na útlm výroby a predaja nenabíjacích batérií) nebolo nikdy presvedčivo odôvodnené. Zvýšené používanie dobíjacích batérií síce predlžuje ich životnosť, na druhej strane lítiové akumulátory obsahujú nebezpečné látky po stránke ich ľahkej horľavosti,“ dodal.

Na druhej strane ale zo štatistík vyplýva, že predaj nabíjacích batérií v porovnaní s ich jednorazovými náprotivkami rastie.

Kratochvíl naopak víta snahu o znovupoužívanie elektrických článkov a batérií, jednoduchšie a bezpečnejšie vybratie batérií z elektrozariadení alebo zdieľanie informácií o batériách.

V pôvodnom návrhu mu naopak chýbajú „dôsledné opatrenia na zvýšenie požiarnej bezpečnosti batériových článkov“.

„Ak sa nám podarilo zakázať používanie ortuti a kadmia v drvivej väčšine typov batérií, prečo podobné zákazy nie sú zavedené na používanie vysoko horľavých látok, ktoré sú obsiahnuté v súčasných Li-Ion batériách,“ navrhol na otázku redakcie.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) v septembri predložil návrh svojej správy k návrhu Komisie s 232 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, v ktorých okrem iného tlačí na ešte vyššie ciele v oblasti zberu a recyklácie batérií a s nimi súvisiacimi materiálmi. V mnohých oblastiach text ďalej rozširuje či spresňuje. O týchto zmenách by sa vo výbore ENVI malo hlasovať na konci januára.

Debata bude v nasledujúcom roku pokračovať aj v Rade ministrov EÚ, ktorá sa tomuto návrhu krátko venovala na svojom poslednom decembrovom zasadnutí, keď zástupcovia členských štátov zhodnotili doterajší postup nad tvorbou svojej pozície k návrhu. Až potom, čo obe inštitúcie schvália svoje vyjednávacie stanoviská, začnú medzi nimi prebiehať vzájomné rozhovory o finálnej podobe novej legislatívy.

Batérie sú medzi prioritnými oblasťami nadchádzajúceho francúzskeho predsedníctva, možno preto očakávať tlak na prijatie novej legislatívy. Ak sa to nepodarí, ďalšie vyjednávanie bude v rukách nasledujúceho, českého predsedníctva.

K posilneniu batériovej regulácie došlo aj v Česku

V súvislosti s implementáciou európskej odpadovej legislatívy do národného právneho poriadku došlo aj v Českej republike okrem iného k posilneniu regulácie batérií a akumulátorov, hoci oproti ďalším novinkám v oblasti elektrozariadení len minimálne. V zákone o výrobkoch s ukončenou životnosťou je nanovo zavedená možnosť realizovať prípravu na opätovné použitie batérií či akumulátorov.

Stanovili sa tiež minimálne požiadavky na hustotu zbernej siete nielen pre elektrozariadenia ako také a prenosné batérie a akumulátory, ale aj pre automobilové batérie a akumulátory. Pre posledný zmienený typ batérií a tiež pre priemyselné batérie bola zároveň zavedená možnosť zriadiť kolektívny systém. Doteraz bol spätný odber týchto typov batérií riešený individuálne. Aj preto napríklad ECOBAT rozšíril svoje rady o priemyselné a automobilové batérie a akumulátory.

Jednotlivé kolektívne systémy v Česku prevádzkujú rôzne zberné miesta, kde je možné už dnes nefunkčné prenosné batérie odovzdať. Často sa nachádzajú v obchodoch, kde je možné rovno zaobstarať nové baterky, alebo na úradoch. Staré batérie je možné vyhodiť aj na zbernom dvore alebo do červených kontajnerov, ktoré zriaďuje spoločnosť Asekol.

Presné umiestnenia týchto zberných zariadení trasujú interaktívne mapy, ako napríklad tie od spoločnosti ECOBAT.