Už aj Bratislava sa obáva, či dokáže dokončiť petržalskú električku načas

Električka číslo 3. sa už čoskoro rozšíri na koniec Petržalky [TASR/Dano Veselský]

Rast ceny stavebných materiálov môže skomplikovať projekt predĺženia električky v Petržalky, uviedol bratislavský primátor Matúš Vallo pre EURACTIV Slovensko.

Ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová a minister dopravy Andrej Doležal nedávno uviedli, že sa obávajú o schopnosť bratislavského magistrátu úspešne dokončiť druhú etapu projektu výstavby električky v Petržalke, v ktorej by sa trať mala predĺžiť až po zastávku Janíkov dvor.

Dokončenie a vyfaktúrovanie stavby do stanoveného termínu v roku 2023 je dôležité, pretože len do tohto roku sa môžu, vďaka pravidlu N+3, čerpať eurofondy z programového obdobia 2014-2020. Ministerka Remišová tvrdí, že ak by mesto stavbu dokončiť nestihlo, Slovensko môže prísť o takmer 100 miliónov eur, ktoré na projekt vyčlenilo.

Že sa stavba možno dokončiť nestihne uznal aj Matúš Vallo. „Obávame sa toho,” povedal pre EURACTIV Slovensko. To však neznamená, že peniaze musia prepadnúť alebo, že sa stavba nebude mať z čoho zafinancovať. Bratislavský magistrát má pre takýto prípad pripravený zásobník projektov, do ktorých sa peniaze môžu preliať. Zvyšok petržalskej električky by sa zase zafinancoval z nového programového obdobia vďaka možnosti fázovania projektov, ktorú umožňuje Európska komisia.

Stavbu ohrozuje rast ceny materiálov

Mesto Bratislava tento týždeň podpísalo zmluvu so zhotoviteľom o predlžení električky. S prácami by sa malo začať už v najbližších týždňoch. Ako prvé prídu na rad presuny inžinierskych sietí. So stavbou ako takou by sa malo začať v priebehu budúceho roku. Pre EURACTIV Slovensko to potvrdil šéf sekcie dopravy na bratislavskom magistráte Marek Jašíček.

Celkovo by práce podľa zmluvy mali trvať 27 mesiacov. Vallo napriek rastúcim obavám stále verí, že jazdiť sa bude už do konca roku 2023.

Situáciu však môže skomplikovať okrem iných vecí rast ceny materiálov. Cenovka projektu je v zmluve nastavená na 74 miliónov eur. Problémom je, že cena stavebných materiálov je už dnes vyššia, ako bola pri súťaži. Niektorí mestskí poslanci sa preto obávali, či zhotoviteľ vôbec k podpisu zmluvy pristúpi. Táto obava sa nakoniec ukázala ako neoprávnená. To však neznamená, že je problém vyriešený. Ceny materiálov, ako napríklad oceľ, cement či polystyrén totiž aj naďalej rastú. Môže za to najmä cena materiálov potrebných na ich výrobu – hliník, železo, plasty či ropa. Tých je na trhu nedostatok z dôvodu narušenia dodávateľsko-odberateľských reťazcov v dôsledku protiepidemických opatrení.

Problém pritom nemá len Bratislava. Ohrozené sú aj iné veľké infraštruktúrne projekty. Napríklad stavba štvorkilometrového obchvatu Tvrdošína za 63 miliónov eur.

Fázovanie – áno či nie?

Hoci Remišová opakovane uviedla, že Slovensko môže o peniaze vyčlenené na električkovú trať z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra prísť, Jašíček Remišovej obavy nezdieľa. Šéf bratislavskej sekcie dopravy verí, že mesto stavbu stihne dokončiť do konca roku 2023. Na druhej strane však uznáva, že nemusí stihnúť splniť všetky administratívne požiadavky, ktoré vyžaduje Komisia.

„Trať určite postavíme, ale je otázne, či ju stihneme sprevádzkovať a vyfakturovať do konca roku 2023, keď končí Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Máme ale k dispozícii nástroj fázovania, ktorý sa už používal aj v minulom operačnom programe doprava. Mesto ani neuvažuje, že by sme o financovanie prišli,” povedal v rozhovore pre portál EURACTIV.

Podcast | Exšéf železníc Matej: Zo siete rýchlovlakov sme vypadli vďaka Ficovi. Dnes riešime, ako sa vrátiť do hry

Mojím snom je, aby sme nielen na papieri deklarovali, že IC z Bratislavy do Košíc príde za 4 hodiny 46 minút, ale aby to tak aj naozaj bolo, hovorí ONDREJ MATEJ. 

Fázovanie spočíva v rozdelení financovania projektu medzi dve programové obdobia. Umožňujú ho pravidlá Komisie. Tá však musí každý takýto prípad schváliť.

„Fázovanie musí mať logiku. Nemôžeme len tak povedať, že túto faktúru beriem odtiaľto a túto druhú z iného operačného programu. Musí to byť predrokované. V minulom operačnom programe to fungovalo tak, že musela byť hotová nejaká ucelená časť celého projektu,” pokračuje Jašíček. Problémom podľa neho je, že ministerstvo dopravy do dnešného dňa nevydalo metodické usmernia k fázovaniu projektov. Metodika by mala stanoviť postup fázovania projektov, ktoré budú financované z dvoch programových období – toho uplynulého a toho nasledujúceho.

Bratislava s fázovaním projektu petržalskej električky počíta. Veronika Remišová to však takto jednoducho nevidí a hovorí, že v budúcom programovom období už na takýto veľký projekt pre Bratislavu nemusia byť vyčlenené peniaze. Ako budú vyzerať alokácie v nasledujúcom programovom období je ešte stále otázne. Návrh Partnerskej dohody je momentálne v Bruseli. Pred schválením dohody na vláde ju ešte musí odobriť Komisia.

Vypracovanie návrhu Partnerskej dohody malo na starosti Remišovej ministerstvo. To navrhlo aj využitie pravidla flexibility, ktoré umožňuje presunúť až desať percent národnej alokácie medzi regiónmi. Remišová chce týmto spôsobom presunúť až jednu miliardu eur do Bratislavského samosprávneho kraja. Aj s týmto však musí najskôr súhlasiť Komisia.

Doležal: Oneskorenie v jednom projekte ohrozuje čerpanie v celom programe

Oneskorenia vo výstavbe a nevyčerpania celej alokácie pre petržalskú električku sa obáva aj minister dopravy Andrej Doležal. Minister upozorňuje, že napriek predošlým ubezpečeniam magistrátu nemá žiadne oficiálne informácie.

„Na ministerstve by sme potrebovali vedieť, koľko z projektu je vyčerpateľných a koľko nie, aby sme peniaze vedeli alokovať na iné projekty. Do konca operačného programu nám zostávajú dva roky. To znamená, že veľké infraštruktúrne projekty nestihneme. Ak sa projekt petržalskej električky nebude stíhať, budeme hľadať projekty, ktoré sú teraz, takpovediac, pod čiarou, ale sú realizovateľné a stihnuteľné do konca roku 2023,” uviedol Doležal pre portál EURACTIV Slovensko.

Jašíček hovorí, že s mesto už má s rezortom dohodu na konkrétnych projektoch, ktoré by v prípade oneskorenia petržalskej električky vedeli zafinancovať. Hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová však dodáva, že v takomto prípade bude záležať aj na tom, ako rýchlo dokáže ministerstvo projekty schváliť.

„Ak je smerom k nám nejaká pochybnosť, či to stihneme vyčerpať, tak smerom k štátu je apel, aby vedeli projekty nejako operatívne schváliť,” hovorí.

Partner