Väčšina členských štátov chce rozvíjať medzinárodné železničné trasy

WA 36 archív Frankfurt - Na archívnej snímke z 9. júna 2019 IC vlak prichádza na hlavnú železniènú stanicu vo Frankfurte. Horná komora nemeckého parlamentu, Spolková rada, schválila návrh zníži DPH na lístky na vlaky. Cestujúci tak budú cestova lacnejšie na nemeckých železniciach od 1. januára 2020. FOTO TASR/AP FILE - In this Wednesday, June 19, 2019 file photo, an ICE train approaches the main train station in Frankfurt, Germany. Germany's upper house of parliament has approved a plan to lower the value-added tax on train tickets, making rail travel cheaper from Jan. 1, 2020. (AP Photo/Michael Probst, file) [TASR/AP/Michael Probst]

Dvadsaťštyri európskych krajín vrátane Slovenska sa dohodlo, že budú spolupracovať v rozvoji medzinárodnej železničnej dopravy. Chcú z nej spraviť „atraktívnu alternatívu“ pri cestovaní na stredné vzdialenosti, kde v súčasnosti nie je konkurencieschopná.

Ministri dopravy hovoria o „programe medzinárodnej osobnej železničnej dopravy“, pričom chcú využiť existujúce nástroje Únie a komplexne ich prepojiť s Európskou zelenou dohodou. Uvádzajú to to v spoločnej výzve 24 členských štátov z stredy (3. júna).

Výzvu pred zasadnutím Rady pre dopravu, ktorá sa konala vo štvrtok, 4. júna, podpísali všetky členské štáty s výnimkou ostrovných štátov Cyprusu a Malty. Výzvu nepodpísali ani Estónsko a Chorvátsko.

Vlaková doprava má byť pre cestujúcich atraktívnejšia

Podľa spoločného listu zaslaného rumunskej eurokomisárke pre dopravu Adine Vălean, „medzinárodná železničná doprava v EÚ v súčasnosti nevyužíva svoj potenciál. Domáce železničné trhy sú v porovnaní s medzinárodnými oveľa viac rozvinuté.“ K listu sa pridalo aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ.

Ministri sa v ňom hlásia k záväzkom v oblasti uhlíkovej neutrality v rámci Európskej zelenej dohody a pripomínajú, že emisie skleníkových plynov z dopravy rastú. Zámer Európskej komisie vyhlásiť rok 2021 za „rok železníc“ vnímajú ako príležitosť zdvojnásobiť objem železničnej dopravy.

Nový program by mal „ponúknuť právny rámec, aby sa železničná doprava stala atraktívnou alternatívou diaľkovej dopravy, keďže v tejto oblasti v súčasnosti nie je konkurencieschopná,“ dodávajú ministri v liste. Na hlavných bodoch plánu sa chcú ministri dohodnúť do dvanástich mesiacov.

Ministri dopravy spomínajú aj problémy pri nákupe cestovných lístkov na dlhšie cesty a od viacerých dopravných spoločností. Riešením by podľa nich mala byť digitalizácia nákupných systémov. Pravidelní cestujúci už dlho žiadajú, aby sa pre cesty vlakom vytvorila online platforma podobná systému „Skyscanner“, ktorá slúži pasažierom v leteckej doprave.

Slovenské ministerstvo dopravy pre portál EURACTIV.sk uviedlo, že cieľom výzvy, ku ktorej sa pripojilo aj Slovensko, je identifikovať ďalšie kroky pre obnovu železničného trhu po koronakríze. Platforma členských štátov bude slúžiť aj výmenu osvedčených postupov a ďalších informácií medzi krajinami EÚ (grafikony, ceny, kapacita infraštruktúry).

Ide o stredné vzdialenosti

Podľa ministrov dopravy EÚ má medzinárodná vlaková doprava najväčší potenciál konkurovať leteckej pri vzdialenostiach od 300 do 800 kilometrov.

Výskum UBS (Union Bank of Switzerland) nedávno ukázal, že ľudia, ktorí cestujú pracovne, by boli ochotní akceptovať štvorhodinové cesty. Tí, čo cestujú v rámci voľného času by dokonca tolerovali, aj keby cesta trvala šesť hodín. Podľa výskumu sa tu otvára možnosť, aby sa pri tomto type ciest presadila medzinárodná vysokorýchlostná vlaková doprava.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Predpokladá sa, že dopyt po železničnej doprave sa v nasledujúcich rokoch zvýši, čiastočne v dôsledku vplyvu koronavírusu, ktorý mohol zmeniť cestovateľské návyky. Letecký priemysel odhaduje, že sektoru bude trvať najmenej tri roky, kým sa vráti na úroveň pred vypuknutím pandémie.

Štátne zásahy do leteckých spoločností takisto menia pravidlá hry. Záchranný balík francúzskej vlády smerovaný spoločnosti Air France vo výške sedem miliárd eur firmu zaväzuje, aby obmedzila vnútroštátne lety. Má to pomôcť štátnemu železničnému dopravcovi SNCF, aby zvýšil svoj podiel na vnútroštátnej doprave vo Francúzsku.

Železničné spoločnosti v celej Európe nie sú voči ekonomickým dopadom koronavírusu imúnne. Počet cestujúcich klesol takmer rovnako ako v prípade ich leteckých partnerov. O štátnu pomoc sa údajne zaujímajú SNCF aj nemecká Deutsche Bahn.

Chýba podpora verejnej dopravy

Európski politici sa snažili vyjsť prevádzkovateľom vlakov v ústrety keď im poskytli viac času na implementáciu podmienok tzv. štvrtého železničného balíka a posunuli júlový termín na október.

Členské štáty Únie chcú spolupracovať najmä na zlepšení služieb medzinárodnej vlakovej dopravy. Príkladom sú linky vysokorýchlostných vlakov Eurostar z Londýna do Amsterdamu.

Medzi hlavné prekážky rozvoja železničnej dopravy patrí financovanie drahej infraštruktúry a nových železničných koľajových vozidiel pre novovytvorené trasy.

Podľa najnovšieho návrhu rozpočtu Komisie „Nástroj na prepájanie Európy“ (Connecting Europe Facility – CEF) dostane v priebehu nasledujúcich siedmych rokov ďalších 1,5 miliardy eur. V rámci programu obnovy po pandémii koronavírusu v hodnote 750 miliárd eur, ktorý Komisia predstavila minulý týždeň (27. mája) však nie sú avizované žiadne dodatočné financie.

Európsky týždeň: Peniaze z plánu obnovy EÚ môže Slovensko využiť na dôležité reformy

Objem prostriedkov pre Slovensko z nového nástroja obnovy Únie sa zrejme bude ešte meniť. Dôležitejšie ako hovoriť o konkrétnej sume bude pripraviť vierohodný plán na efektívne využitie dostupných peňazí na modernizáciu ekonomiky. 

„Fond obnovy by mal podporiť ekologickú mobilitu a zabezpečiť, aby sa zlepšovala kvalita ovzdušia v mestách,“ hovorí železničnej lobistickej skupiny CER (The Community of European Railway and Infrastructure Companies), Libor Lochman.

Členské štáty by sa v rámci vyjednávaní mali snažiť fond nasmerovať aj na sektor verejnej dopravy, napríklad aj na železnice. Podľa neho by rozvoj verejnej dopravy rešpektoval potreby a priania obyvateľov EÚ žiť udržateľnejšie.