Vláda chce zaviesť minimálny podiel ekologických vozidiel pri verejných nákupoch

Na snímke autobus na stlačený zemný plyn (CNG) patriaci dopravnému podniku Bratislava [TASR/Pavol Zachar]

Pri každom verejnom obstarávaní nových vozidiel bude obstarávateľ povinný nakúpiť aj minimálny podiel nízkoemisných alebo bezemisných vozidiel. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý vo štvrtok schválila vláda Igora Matoviča. 

Štátny inštitúciám a samosprávam zrejme od polovice budúceho roka pribudne nová povinnosť. Verejní obstarávatelia budú musieť pri každej zákazke na nové vozidlá dodržať minimálny percentuálny podiel takzvaných ekologických vozidiel.

Ekologické vozidlo je podľa novej úpravy zákona také, ktoré nepresahuje emisný limit oxidu uhličitého vo výške 50 gramov na kilometer a 80 percent emisných limitov pre látky znečisťujúce ovzdušie v reálnych podmienkach jazdy. To znamená tuhé častice a oxidy dusíka.  Táto definícia platí do roku 2025. Od roku 2026 už nové vozidlá nesmú emitovať žiadny oxid uhličitý. Toto platí pre osobné autá a mikrobusy. Ekologické autobusy, trolejbusy a väčšie nákladné autá musia využívať alternatívne palivá.

Výnimku dostali niektoré policajné, armádne a hasičské vozidlá, vozidlá špeciálne navrhnuté pre použitie na stavbách, v kameňolomoch, prístavoch či na letiskách a poľnohospodárske a lesnícke vozidlá.

Nová povinnosť bude platiť nielen pri nákupoch, ale aj pri lízingu, splátkovom predaji, prenájme a niektorých služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave či službách, ktoré sa vykonávajú pomocou vozidla.

Najväčšia zmena pri autobusoch a trolejbusoch

Návrh na zmenu zákona predložil Úrad pre verejné obstarávanie. Podľa predkladacej správy je hlavným cieľom transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy ešte z júna roku 2019.

Nová smernica v porovnaní so starou významne rozširuje jej vecnú pôsobnosť. Hlavne v oblasti vymedzenia rozsahu verejných nákupov zacielených na ekologické vozidlá. Zavedenie minimálnych limitov je najdôležitejšou z prichádzajúcich zmien.

Zákon počíta s dvomi referenčnými obdobiami, prvým do roku 2025 a druhým od roku 2025 do 2030. Platí, že limity v druhom období budú prísnejšie ako v prvom. Nové podmienky sa týkajú len takzvaných nadlimitných zákaziek. To sú také, ktorých predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Úrad pre verejné obstarávanie. Finančné limity platné od začiatku minulého roku nájdete tu.

Elektromobilov aj nabíjacích staníc je na Slovensku stále málo

Elektromobilitu chcela vláda pôvodne podporiť z plánu obnovy. Do detailnejšej verzie plánu obnovy, ktorú ministerstvo financií poslalo koncom decembra do Bruselu, sa napokon nedostala. Richard Sulík (SaS) avizoval, že podpora by v budúcnosti mala ísť najmä z eurofondov.

Podiel obstarávaných nízkoemisných alebo bezemisných osobných vozidiel, mikrobusov a nákladných áut do 3,5 tony by mal do roku 2025 byť 22 percent. Rovnaký podiel sa zachová po roku 2026. U ostatných nákladných automobilov bude podiel osem percent. Od roku 2026 o percento viac. Významný nárast čaká v prípade schválenia návrhu zákona obstarávateľov u autobusov a trolejbusov. Od augusta do konca 2025 to bude 34 percent. Od roku 2026 už 48 percent.

Za ekologické vozidlo sa okrem tých, ktoré dodržiavajú už spomenuté emisné limity považujú aj tie, ktoré vedia využívať elektrickú energiu, prípadne alternatívne palivá ako vodík, syntetické a parafinické palivo, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG), skvapalnený ropný plyn (LPG) či biopalivo.

Relevantná otázka, ktorú sa v pripomienkovom konaní pýtal aj rezort financií, je dopad na verejný rozpočet. Ten do značnej miery závisí na druhu obstarávaného ekologického vozidla a na jeho pohone. Napríklad pri komunálnych vozidlách na zvoz odpadu, kropiacich vozidlách, odhŕňačoch či posýpačoch je populárnou voľbou CNG. Ten sa môže uplatniť aj v autobusoch a nákladných vozidlách. Pri osobných autách z ekologických riešení prevažujú plug-in hybridy a elektromobily.

Minulý rok sa začalo viac hovoriť aj o využití vodíka. Ten je však stále skôr hudbou budúcnosti. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) chce na jeseň tohto roka vystaviť vodíkový autobus na svetovej výstave EXPO v Dubaji.

Dopad na rozpočet je rovnako podmienený výberom konkrétnej továrenskej značky ekologického vozidla a konkrétnym modelom. Platí to nielen pre náklady spojené s nákupom ekologického vozidla, ale aj s jeho prevádzkou.

Je pravdepodobné, že nový zákon bude znamenať zdraženie nákupov. TASR uvádza, že batériové elektroautobusy sa pohybujú na úrovni 200 – 250 percent ceny dieselového autobusu, vodíkové autobusy sú na úrovni 300 až 400 percent ceny dieselového autobusu a ceny autobusov na kvapalné biopalivá sú na úrovni 105 percent ceny dieselového autobusu.

Predošlá smernica nebola dostatočná

Podporu ekologických vozidiel na Slovensku v súčasnosti upravuje legislatíva, ktorú ešte v roku 2011 schválila vláda Ivety Radičovej. Tá vychádza zo staršej smernice Parlamentu a Rady z roku 2009. Samotná smernica, a teda aj národná legislatíva, však podľa Európskej komisie nebola dostatočná a neviedla k trhovému vzostupu ekologických vozidiel v členských štátoch. Nedostatky mala najmä v rozsahu pôsobnosti. Komisia skonštatovala, že nie je dostatočná ani pre splnenie pôvodného cieľu Únie znížiť emisie oxidu uhličitého o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

Nová smernica vychádza z pôvodného cieľa 40 percent. Vznikla ešte v čase predošlej Junckerovej komisie a pred presadením Európskej zelenej dohody. Európski lídri sa, navyše, začiatkom decembra dohodli na novom cieli znížiť emisie o 55 percent do roku 2030. V roku 2021 chce Komisia preskúmať všetky relevantné zákony s cieľom zistiť, či podporujú splnenie tohto cieľu. To v praxi znamená zmenu obrovského množstva smerníc a nariadení tak, aby Úniu nasmerovali k zníženiu emisií o 55 percent. Nie je vylúčené, že Komisia bude chcieť zefektívniť aj podporu ekologických vozidiel.

Doprava je na Slovensku zodpovedná za viac ako 17 percent celkových emisií oxidu uhličitého. Zároveň ide o jediný sektor, v ktorom emisie rastú.