Rezort dopravy do smernice, ktorá má zabezpečiť dopravné prepojenie Európy, zaradil pravidlá pre takzvané strategické investície. Tie podľa mimovládiek okliešťujú práva ľudí a samospráv a idú proti európskym smerniciam na ochranu prírody. Minister tým chce riešiť nepripravenosť Slovenska na investície.
Nedemokratický a neústavný, tak o návrhu nového zákona „o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)“ z dielne ministerstva dopravy hovoria mimovládky.
Podľa nich porušuje vlastnícke práva ľudí, obmedzuje práva obcí a krajov rozhodovať o svojom území. Povyšuje takzvané strategické investície nad iné právom chránené záujmy, ako je ochrana životného prostredia, ochrana zdravia a kultúrnych pamiatok.
Ministerstvo dopravy pod vedením Jozefa Ráža to vidí inak. „Vzhľadom na úroveň pripravenosti, ako aj povoľovacích procesov za minulej vlády zjavne nedošlo k dohode. V tejto oblasti bola pripravenosť takmer nulová. Podobná situácia bola aj na centrálnom úrade. To, čo by nasledovalo od 1. apríla, by bol kolaps,“ priblížil Ráž.
Navrhovaný zákon podľa neho pomôže občanom, podnikateľom, samosprávam a štátnej správe. „Snažili sme sa, aby všetky pripomienky a záujmy boli do zmien zahrnuté. Bude dôležité, aby tento zákon prešiel aj parlamentom. Neviem si predstaviť tragédiu, ktorá nastane, ak ním neprejde,“ dodal Ráž.
Priznal, že ohľadom zákona nie je „úplný konsenzus naprieč celým spektrom“, no plánuje pracovať so všetkými vyjadreniami v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zapojenie verejnosti a odborníkov do tvorby zákona však komplikuje fakt, že rezort dal na pripomienkovanie namiesto štandardných 15 pracovných dní len sedem bežných dní. Podľa kritikov tak nemá laická a odborná verejnosť dosť času na oboznámenie sa so zákonom ani na vypracovanie kvalitných pripomienok.
Podľa 25 občianskych aj zelených mimovládiek, ktoré iniciovali hromadnú pripomienku, návrh otvára priestor pre akúkoľvek investíciu, bez ohľadu na to, či je v rozpore s územným plánom obcí, s medzinárodnými záväzkami Slovenska alebo so strategickými dokumentami na národnej či regionálnej úrovni. Žiadajú zákon ako celok stiahnuť a prepracovať.
Proti samotnému cieľu smernice
Európska komisia odporúča členským štátom, aby v rámci transpozície smernice o TEN-T zefektívnili postupy súvisiace s projektami transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Jej cieľom je pomocou prioritných projektov zrýchliť výstavbu chýbajúcich úsekov ciest a železníc tak, aby sa zabezpečili plynulé cezhraničné prepojenia medzi európskymi krajinami a základné dopravné koridory.
Tieto projekty dostanú prioritu, čo znamená, že proces povoľovania stavieb bude pre predkladateľov jasnejší a efektívnejší.
Zároveň však eurokomisia vystríha, že touto smernicou by nemalo byť dotknuté mestské alebo územné plánovanie, postupy týkajúce sa zadávania verejných zákaziek a kroky uskutočnené na strategickej úrovni, ktoré sa netýkajú projektov, ako je strategické environmentálne hodnotenie, plánovanie verejného rozpočtu, ako aj národné alebo regionálne dopravné plány. Predkladatelia projektov by mali podľa nej vykonávať prípravné práce, ako sú predbežné štúdie a správy pred začatím postupu udeľovania povolenia. Cieľom je zvýšiť efektívnosť postupov udeľovania povolení a zabezpečiť vysokokvalitnú projektovú dokumentáciu.
Postup stanovený v tejto smernici by tiež podľa eurokomisie nemal mať vplyv na plnenie požiadaviek medzinárodného práva a práva Únie vrátane požiadaviek na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí.
Táto smernica by nemala viesť k znižovaniu noriem, ktorých účelom je zabrániť a predchádzať nepriaznivým účinkom na životné prostredie a tiež ich znižovať alebo kompenzovať.
Mimovládky vystríhajú, že predkladaný návrh zákona netransponuje smernicu v zmysle týchto princípov. Môže napríklad v rozpore s ich územným plánom presadiť stavbu na území obce alebo kraja. Ak raz vláda rozhodne, že nejaká investícia bude povýšená na takzvanú strategickú, tento status bude mať neobmedzenú platnosť a na neobmedzený čas tak zasiahne do vlastníckych práv bežných ľudí na dotknutom území.
Vágna definícia strategického projektu
V dôvodovej správe k zákonu rezort dopravy definuje dve skupiny strategických investícií.
Prvou skupinou sú konkrétne cestné a železničné prepojenia, ktoré sú realizované investorom. Pri týchto investíciách nie je potrebné splniť žiadne iné predpoklady na to, aby sa investícia kvalifikovala na strategickú rozhodnutím vlády. Patria sem napríklad úseky diaľnic Turany – Hubová, dokončenie bratislavského obchvatu, ale aj cesty vedúce k štátnym hraniciam na Kysuciach či do Českej republiky. Na cezhraničné prepojenia sú zamerané aj železničné projekty.
Problém však nastáva pri druhej skupine investícií, ktoré podľa návrhu zákona musia byť realizované investorom vo verejnom záujme a v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia.
Aby dostali status „strategické“ musia podľa rezortu spĺňať aspoň jeden z kvalifikačných predpokladov, ako napríklad ten, že hodnota investície musí byť najmenej 100 miliónov eur. Ďalšie kritériá sú však menej konkrétne a podľa mimovládok vágne.
Medzi investície vo verejnom záujme je možné zaradiť napríklad projekty, ktoré prispejú k plneniu úloh štátu, k jeho ochrane alebo obrane, alebo k budovaniu jeho dobrého mena, ďalej tie, ktoré prinesú prospech pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov alebo prispejú k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd.
Tieto definície sú podľa kritikov veľmi všeobecné a otvárajú možnosť takto označiť prakticky akýkoľvek projekt bez hlbšieho skúmania a v rozpore s územnými plánmi obcí. Strategickou investíciou sa môže stať aj projekt v rozpore s dlhodobými stratégiami Slovenskej republiky, čo vyvoláva obavy z rýchleho schvaľovania projektov, ktoré by poškodzovali životné prostredie alebo neboli v súlade s dlhodobými záväzkami Slovenska v oblastiach ochrany klímy a biodiverzity.
„V momente vydania osvedčenia investor dostáva od vlády v podstate divokú kartu, a to na
neobmedzené obdobie. Tá mu zabezpečí formálne posudzovanie vplyvov na životné prostredie v lehote, v rámci ktorej je prakticky nemožné reagovať. Zároveň získava prístup na akékoľvek pozemky a do ktorýchkoľvek stavieb, a vlastník s tým nemôže nič urobiť,“ tvrdí Martina Paulíková zo Slatinky, ktorá pôsobí vo WWF Slovensko.
Územné plány tak podľa nej nemajú žiadnu váhu, čo môže výrazne narušiť plány samospráv na rozvoj územia. V časti, ktorá sa venuje transpozícii smernice, ide ministerstvo nad rámec potrebnej úpravy zákona a dokonca proti princípom uvedeným v smernici, ktoré hovoria, že táto legislatíva nemá znižovať štandardy ochrany životného prostredia, dodáva.
Ohrozenie ďalších európskych smerníc
Podľa ochranárov zákon totiž redukuje najdôležitejší právny nástroj, ktorý garantuje právo verejnosti vyjadriť sa k zámerom a investíciám, teda zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA), na „úplnú formalitu“.
Ukladá totiž ministerstvám, úradom a samosprávam dať písomné stanoviská k zámeru do siedmich pracovných dní od jeho doručenia.
To je podľa mimovládok neprimerane krátka lehota na vydanie rozhodnutia v zisťovacom konaní v rámci EIA. V podstate to bráni príslušnému orgánu, aby mohol v takom krátkom čase celú vec posúdiť a kvalitne rozhodnúť, najmä ak ide o zložité projekty, ako sú napríklad elektrárne.
Takéto okresanie lehôt na vyjadrovanie a na vydávanie rozhodnutí v procese EIA znemožní aj účastníkom konania riadne sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a vyjadrovať sa k nim, a tým sa do konania efektívne zapojiť, hovorí pripomienka.
To je podľa nich v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska, či už so smernicou o EIA, alebo s takzvaným Aarhurským dohovorom, ktorý zabezpečuje Európanom prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Minister dopravy Ráž však tvrdí, že „celý tím tohto rezortu dával pozor na to, aby sme sa nedostali do konfliktu s ústavnými právami občanov. Tam, kde sme sa snažili lehoty skrátiť, sme ich skracovali na strane štátu“.
Návrh rezortu dopravy ide podľa neziskových organizácií aj proti duchu smernice o biotopoch. Tá zabezpečuje účasť verejnosti na posudzovaní projektov, ktoré sa dotýkajú chránených území. Smernica o biotopoch zabezpečuje aj takzvaný princíp predbežnej opatrnosti. To znamená, že investor musí po dôkladnom posúdení vyvrátiť pochybnosti o tom, či plán alebo projekt má významný negatívny vplyv na chránené územia.
To však návrh zákona neumožňuje. Automaticky predpokladá, že akonáhle je investícia považovaná za strategickú, je aj v súlade s verejným záujmom. Zákon nezohľadňuje napríklad možnosť, že by mohla byť v konflikte s inými verejnými záujmami a neposkytuje priestor – v rozpore so smernicou o biotopoch –, aby sa posúdil jej vplyv na ochranu prírody, vôd, zdravie alebo pamiatok.
