Slovensko ako posledné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky schválilo prípravu národnej štúdie uskutočniteľnosti plánovanej stavby vysokorýchlostnej železnice medzi Budapešťou, Bratislavou, Brnom, Prahou a Varšavou.
Vláda odobrila návrh na prípravu štúdie uskutočniteľnosti na rokovaní v stredu (8. septembra). Verejnú súťaž na štúdiu zabezpečia Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), vyplýva z materiálu, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo dopravy. Štúdia by mala slúžiť vláde, ministerstvu a ŽSR ako podklad pre rozhodnutie o ďalšej príprave a realizácii projektu a jeho hlavných parametroch. Jej cena by nemala presiahnuť 1,5 milióna eur.
„Realizácia spojenia metropol krajín Vyšehradskej štvorky a nosných miest na ich spojnici znamená príležitosť pre jednoduchšie prepojenie jej obyvateľov a obyvateľov priľahlých lokalít. Umožňuje tiež radikálny rozvoj cestovného ruchu, výrazné skrátenie cestovnej doby, užšiu spoluprácu regiónov, zníženie individuálneho motorizmu, zníženie zaťaženia životného prostredia a výhodnú konkurenciu leteckej dopravy,” píše sa v materiáli ministerstva.
Vysokorýchlostné železnice sa v rôznych európskych krajinách budujú už 50 rokov. V priestore V4 zatiaľ s výnimkou krátkych úsekov v Poľsku chýbajú. Trasovanie systém vysokorýchlostnej železnice cez Bratislavu by podľa ministerstva zároveň umožnilo prepojiť železničný systém s medzikontinentálnou leteckou dopravou vo Viedni aj s vysokorýchlostnými železnicami v Nemecku a vo zvyšku západnej Európy.
„Slovenská republika ako jediná z krajín V4 nemá pripravený žiadny koncept budovania vysokorýchlostnej trate. Spracovanie národnej štúdie uskutočniteľnosti je jedným zo základných predpokladov nielen realizácie jej výstavby na Slovensku, ale aj možnosti financovania celého projektu z prostriedkov Európskej únie,” priblížil rezort dopravy v predkladacej správe. Ministerstvo upozornilo, že neúčasťou na tomto projekte hrozí trasovanie vysokorýchlostnej železnice z Maďarskej republiky do Českej republiky a Poľska cez Viedeň, obídením Slovenskej republiky.
Voľba padla na Bratislavu
Projekt vysokorýchlostnej železnice vznikol z iniciatívy Maďarska. Na jeseň 2018 ho na stretnutí V4 na Štrbskom plese spoločne odsúhlasili všetci štyria ministri zahraničných vecí. V máji 2019 sa v ďalšom spoločnom vyhlásení ministrov V4 všetky krajiny zaviazali k vypracovaniu národnej štúdie uskutočniteľnosti. V júni toho istého roku začalo konzorcium HSR Warsaw spracovávať nadnárodnú Rámcovú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorej zhrnutie bolo partnerským krajinám poskytnuté v júli 2020.
Cieľom rámcovej štúdie bolo posúdiť potenciál a alternatívne trasy pre vybudovanie vysokorýchlostnej železnice medzi hlavnými mestami Maďarska a Poľska s napojením významných aglomerácií na Slovensku a v Českej republike. Zároveň sa identifikovali vhodné miesta zastavenia a systémové časy medzi týmito uzlami.
V prvej fáze štúdie sa zvažovali dva možné koridory. Variant A počítal s dvomi samostatnými vetvami. Jedna z nich by spájala Budapešť s Varšavou cez Miškovec, Košice, Prešov, Krakow, Kielce a Radom. Druhá by zase spájala Varšavu s Prahou cez Czestochowu, Katovice, Ostravu a Brno. Variant B počítal so spoločnou trasou z Budapešti cez Gyor, Bratislavu a Brno. Z Brna by sa trasa rozvetvovala v jednom smere do Prahy a v druhom cez Ostravu, Katovice a Czestochowu do Varšavy.
Zhodnotením potenciálu sa všetky štyri krajiny zhodli, že podstatne väčší potenciál má variant B. Ten obchádza Košice a Prešov, počíta však s Bratislavou. Dôvodom bol aj fakt, že trasa cez Košice by nebola zapojená do európskej siete vysokorýchlostných železníc a z dôvodu prekonania horského pásmu Karpát by potrebovala vyššie investičné náklady.
Z Bratislavy do Budapešti za 90 minút, do Prahy za 75
V ďalšej fáze sa vyhodnocovali varianty trasovania medzi jednotlivými krajinami na základe zvolených koridorov. Medzi Slovenskom a Maďarskom bolo na stole 14 variant. Ako predbežne najpriaznivejšia vyšla južná trasa z Budapešti do Gyoru, ktorá ďalej pokračuje v smere Hegyeshalom/Viedeň a cez Rajku do Bratislavy. V Bratislave sa využije okružná trasa po už existujúcej infraštruktúre cez hlavnú stanicu, následne sa vlaky napoja na modernizovanú trať Bratislava-Kúty.
Výhodou tohto variantu sú relatívne nízke investičné náklady pre slovenskú stranu – 256 miliónov eur. Náklady v maďarskej časti sa pohybujú na úrovni piatich miliárd eur.
Traťová rýchlosť by mala dosiahnuť 300 až 350 kilometrov. Z Budapešti do Bratislavy sa pasažieri dostanú za 90 minút. Z Bratislavy do Prahy za približne 75 minút. Pre porovnanie, cesta z Bratislavy do českej metropoly dnes trvá približne štyri hodiny.
Predmetom národnej štúdie uskutočniteľnosti bude najmä trať Bratislava-Kúty-štátna hranica. Cieľom je potvrdiť preferovaný bod prechodu v zmysle nadnárodnej rámcovej štúdie a zanalyzovať alternatívne vetvy s využitím pripravovanej modernizácie trate Bratislava-Dunajská Streda-Komárno. Rovnako sa preverí kapacita trate z Bratislavy do Kútov vo vzťahu k prevádzkovým požiadavkám vysokorýchlostných vlakov.
Štúdia sa tiež bude venovať železničnému uzlu Bratislava. V tomto prípade by mala optimalizovať technický návrh prechodu vysokorýchlostnej železnice Bratislavou.
Partner:
