Zelená diaľnica Bratislava – Viedeň

V apríli minulého roku prijala Komisia stratégiu pre čisté a energeticky úsporné vozidlá, v ktorom zdôraznila potenciál elektromobilov. Podmienkou ich masívnejšieho rozšírenia je však jednak vybudovanie dostupnej siete staníc, kde sa budú môcť nabíjať či vymieňať batérie, jednak prijatie spoločných štandardov pre systémy nabíjania a výmeny batérií. Bez nich by bola elektromobilita naprieč kontinentom výrazne obmedzená.

Zatiaľ čo spoločnosť VSE predstavila koncom minulého roku plán prepojiť nabíjacími stanicami Bratislavu s metropolou východu, spoločnosť ZSE pracuje na projekte cezhraničnej elektromobility. Projektom Vibrate chce podporiť pohodlné a ekologické cestovanie v rámci prihraničných regiónov.

Mestá Viedeň a Bratislava ponúkajú svojim obyvateľom prepojenia rôzneho druhu, ktoré sú každým rokom kvalitnejšie a intenzívnejšie. Prepojenie týchto dvoch miest tzv. zelenou diaľnicou patrí k najmodernejším projektom, aké tieto dve metropoly doposiaľ priniesli. Pre rozvoj elektromobility je prínosom, že na projekte pracujú odborníci slovenských a rakúskych energetických spoločností,“ povedal Stefan Seipl, generálny riaditeľ Západoslovenskej energetiky.

Pre porovnanie, auto so spaľovacím motorom pri každodennej trase Viedeň – Bratislava vyprodukuje v priemere 45 kg CO2 ročne, jazda autom na elektrický pohon je k životnému prostrediu oveľa šetrnejšia.

Sieť by malo tvoriť približne 50 nabíjacích staníc, najmenej 8 z nich vyrastie v Bratislave. Na verejných a poloverejných miestach (napr. parkoviská v nákupných centrách) sa vybudujú nabíjacie stanice na rýchle aj normálne nabíjanie.

Marcel Lauko z Energetického centra Bratislava, ktoré sa spolupodieľa na projekte Vibrate, uviedol: „Základnou motiváciou pre naše zapojenie sa do projektu bol potenciál tohto konceptu v rôznych oblastiach. Okrem jednoznačných environmentálnych prínosov na lokálnej úrovni, ide predovšetkým o potenciál elektromobility v oblasti skladovania elektriny. Využitie tohoto potenciálu môže mať veľký význam pre vyššie využívanie OZE pri výrobe elektriny.“

Dodal, že „elektromobilita na Slovensku je zatiaľ etablovaná len v systémoch hromadnej dopravy (t.j. železnice, električky, trolejbusy) a o jej rozvoji v tom zmysle ako je dnes prioritne vnímaná (t.j. cez elektrické automobily) v súčasnosti na Slovensku ešte nemôžeme hovoriť. Jej podpora je len v štádiu prvotných úvah, pričom môže byť realizovaná viacerými spôsobmi.“ Dôležité je podľa neho nájsť najvhodnejší model pre danú krajinu.

Projekt získal aj finančnú podporu z Programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom. Po úvodnej fáze príprav konzorcium slovenských a rakúskych firiem v rámci projektu preinvestuje v rokoch 2011-2013 viac ako jeden milión eur.

Projekt takisto podporuje rakúske Spolkové ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže (BMWFJ), regionálne samosprávy a magistráty hlavných miest.

Ako uviedlo slovenské ministerstvo hospodárstva, rezort o rozvoji elektromobility „rokuje s viacerými energetickými spoločnosťami i zahraničnými partnermi. Rokovania však zatiaľ nepokročili natoľko, aby sme mohli hovoriť o ucelenej koncepcii, či systéme podpory. Elektromobilita je však aktuálna záležitosť.“

Minister Juraj Miškov v novembri minulého roku pri otvorení prvej nabíjacej stanice pre elektromobily na Slovensku prisľúbil, že ďalšia sa postaví pri budove MHSR. Hoci zatiaľ nebol stanovený konkrétny termín jej spustenia, „ak sa nevyskytnú nejaké významné technické prekážky, mohlo by sa tak stať ešte v prvom polroku 2011.“ Uviedla to pre EurActiv Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia ministerstva.

Financie na elektromobilitu v rámci Únie existujú

Partnerská krajina v projekte Vibrate Rakúsko sa, na rozdiel od Slovenska, zapája tiež do európskej výskumnej dopravnej siete ERA-NET Transport a je tak jednou z trinástich krajín a regiónov Európy, ktoré sa podieľajú na spoločnej iniciatíve s názvom Elektromobilita+. Národné a regionálne orgány v rámci nej poskytnú 20 miliónov eur, Komisia prostredníctvom programu ERA-NET Plus doplní ďalších 10 miliónov eur na rozvoj súvisiach energetických a environmentálnych politík, využívanie existujúcich modelov a vzorcov, testovanie a vytváranie štandardov noriem a technologické inovácie.

Na výskum zelenej dopravy taktiež Brusel v rámci Európskeho plánu hospodárskej obnovy vyčlenil 5 miliárd eur na projekt PPP – Európska iniciatíva pre zelené autá. Väčšina prostriedkov je dostupná vo forme pôžičky od Európskej investičnej banky, jedna miliarda sa alokuje prostredníctvom 7. rámcového programu pre výskum.